Zlý či dobrý rozpočet?

Vládou schválený štátny rozpočet na budúci rok stavia analytikov pred dilemu, pre súčasnú vládu typickú: treba inak zlý rozpočet chváliť, že to nie je úplná katastrofa? Deficit verejných financií by mal v nasledujúcom roku klesnúť na 2,3 percenta HDP, čo je bezpečne pod požadovaným maastrichtským stropom troch percent. „Som s ním maximálne spokojný, lebo plne rešpektuje maastrichtské kritériá a je to aj rozpočet, ktorý umožňuje vláde pokračovať v sociálnej orientácii,“ povedal po rokovaní vlády premiér Robert Fico. Nie je však celkom jasné, čo mal na mysli – za sociálne priority síce Ficova vláda označuje dotovanie hypoték pre mladých, zníženie DPH na knihy či zvýšenie jednorazového príspevku pri narodení prvého dieťaťa, a ako postrehol hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth, „výdavky verejnej správy predstavujú 722 miliárd korún, z čoho všetky tieto priority predstavujú 0,07 percenta“. Skutočným víťazom rozpočtu je poľnohospodárstvo, ktoré zaznamená aj najväčší medziročný nárast výdavkov – ten bude podľa bývalého ministra financií, dnes poslanca SDKÚ Ivana Mikloša „takmer desaťkrát rýchlejší ako rast výdavkov na vysoké školstvo a dokonca takmer 20-krát rýchlejší ako rast výdavkov na regionálne školstvo“. Výdavky na poľnohospodárske dotácie sú pritom ekonómami považované za jedny z najmenej produktívnych verejných výdavkov vôbec a vzhľadom na vysoké dotácie z EÚ nepotvrdzujú ani len Ficom preferovanú „sociálnu orientáciu“ vo výdavkoch. Rozpočet je podľa Jána Tótha „premárnenou šancou využiť super dobré časy v ekonomike na výdavkovú podporu budúcnosti, teda vzdelanie a infraštruktúru. V skutočnosti tam vláda šetrí, pretože lobistické skupiny a nedostatok reforiem neznižujú iné výdavky,“ tvrdí ekonóm. Výdavky na vzdelanie a infraštruktúru v pomere k HDP citeľne klesajú. Krátkozrakosť alebo nekompetentnosť? Táto dilema neveští pre budúcnosť nič dobré.
.rži