.najskôr si zhrňme známe fakty. V sobotu 16. júna zaparkoval mestský policajt Milan Juhász svoje auto vedľa domu, kde býva rómska rodina a z nelegálne držanej zbrane začal strieľať na jeho obyvateľov. Troch Rómov zabil a ďalších dvoch vážne zranil. Následne sa presunul k domu primátorky mesta, kde si mieril pištoľou na hlavu a vyhrážal sa samovraždou. Po viac ako dvojhodinovom vyjednávaní sa vzdal polícii.
.ticho po búrke
Aj keď médiá píšu o nervóznej atmosfére a strachu z odvety Rómov, v Hurbanove panuje niekoľko dní po streľbe typický letný juhoslovenský pokoj. Slnkom rozpálená hlavná ulica je takmer prázdna, o rozruch sa stará školská exkurzia, ktorá má namierené do miestnej hvezdárne. V kaviarni Adria posedáva akurát niekoľko dôchodcov. O tom, čo sa v meste stalo, sa im však veľmi rozprávať nechce. „Čo vám mám na to povedať? Je to strašné,“ odmieta s veľavravným mávnutím ruky rozhovor starší pán a vracia sa k rozčítanému Novému Času. Pani približne v rovnakom veku je o niečo zhovorčivejšia. Sama vraj bola zvedavá, či sa niečo deje, a preto sa vybrala do centra. „Je tu však ticho, všetci sú zalezení,“ vyhodnocuje situáciu.
„Každý je ohúrený, na ľuďoch akoby ležala taká ťažoba,“ potvrdzuje primátorka mesta Margita Zemková, ktorá je vo funkcii už štvrté volebné obdobie. Rómovia sa vraj pripravujú na pohreb a život v meste beží normálne ďalej. Primátorka zároveň netají, ako veľmi sa tragédia dotkla aj jej osobne. Strieľajúci policajt bol zamestnancom mesta, dobre ho poznala a po vražde sa dokonca vybral k nej domov. Ako hovorí, pravdepodobne preto, aby si vylial srdce. „Nikto nemá právo vziať druhému život, a je to o to horšie, že išlo o nášho zamestnanca. Samozrejme, že to poznačí mesto, ale žiť musíme ďalej,“ hovorí Zemková.
.motív?
Nejasný zostáva motív strieľajúceho policajta. Nejde o uzavretého čudáka, akým bol strelec z Devínskej novej Vsi. Hurbanovský policajt žil usporiadaným rodinným životom, mal dospelé deti, vnúčatá. Šéf mestskej polície Marián Botoš hovorí, že si u neho nikdy nevšimol rasistické prejavy ani sympatie k extrémistickým skupinám. „Bol to vyzretý chlap, to určite nie,“ odmieta Botoš ten smer rozhovoru. Podľa neho išlo v Juhászovom prípade o skratové konanie, ktorého príčinu si nedokáže vysvetliť. Bol to práve Botoš, kto Juhásza krátko po čine objavil pred domom primátorky Zemkovej. „Sedel na zemi, pri hlave mal pištoľ a druhou rukou si hladkal hlavu a opakoval, že to je koniec. Nepovedal mi žiadny motív, len toľko, aby som odišiel, pretože sa chce zastreliť. Môj názor je, že išlo o skrat, len neviem, čo ho spustilo, dúfam, že sa to dozviem z vyšetrovania. Ale musel to byť veľký skrat, pretože ja som ho dovtedy poznal úplne inak,“ opisuje Botoš pohnutým hlasom svoj zážitok. Zároveň priznáva, že ho prekvapilo, keď sa dozvedel, že Juhász nelegálne vlastnil zbraň. „Bol to vynikajúci policajt, bodaj by takýchto mala táto krajina viac, ale do hlavy človeka nikdy úplne nevidíte,“ hovorí náčelník hurbanovskej Mestskej polície. Juhász ako mestský policajt prichádzal so svojimi obeťami do kontaku pomerne často, vylúčiť sa nedá ani to, že sa s nimi dostal do konfliktnej situácie, no na dramatický konflikt, ktorý by mohol byť spúšťačom tragédie, si ani Botoš nespomína.
.žiadna idyla
Napriek tomu, že nad motívom hurbanovskej vraždy visí otáznik, spolužitie Rómov so zvyškom mestečka sa nedá označiť za idylické. Z viac ako osemtisíc jeho obyvateľov je Rómov viac ako tisícka. Pred desiatimi rokmi ich bolo približne šesťsto. Problematická je podľa primátorky Zemkovej viac ako polovica z nich. Ľudom podľa nej znepríjemňujú život najmä drobné krádeže, výtržnosti, obťažovanie. V poslednom čase sa rozmohli najmä krádeže benzínu z áut. Rómovia často posielajú kradnúť deti, ktoré nemajú trestnoprávnu zodpovednosť. Mesto musí riešiť aj časté prípady zanedbávania školskej dochádzky. „Keď sme pred dvadsiatimi rokmi zakladali mestskú políciu, tak ich ľudia posmešne volali strážcami tulipánov. Tá doba je už za nami a verte, že tu nie sú len na ozdobu. Najviac práce im zabezpečujú práve neprispôsobiví Rómovia,“ hovorí Zemková. V Hurbanove majú päť mestských policajtov a operujú tu aj dve hliadky štátnej polície, takzvaní rómski špecialisti. Podľa primátorky aj náčelníka mestskej polície je to však na udržanie poriadku stále málo.
Miestni Rómovia v minulosti pracovali na družstvách, či v stavebníctve. Tieto pracovné príležistosti však postupne zanikli, a tak dnes väčšina z hurbanovskej rómskej komunity žije zo sociálnych dávok. Nájsť si prácu tu však nemajú problém len Rómovia. Pivovar Zlatý Bažant zamestnáva menej ľudí ako kedysi a pod miestnu nezamestnanosť sa negatívne podpísalo aj prepúšťanie v Maďarsku, najmä v Nokii či v neďalekých komárňanských lodeniciach.
K problematickým Rómom patrila aj rodina, ktorej členovia sa stali obeťami streľby. Podľa záznamov mestskej polície museli v dome policajti na základe sťažností občanov za necelý rok zasahovať trinásťkrát. Dôvodom boli psy, ktoré vybiehali z domu a napádali chodcov, vzájomné roztržky obyvateľov domu, krádeže dreva či spaľovanie odpadu na dvore.
.štát, prebuď sa!
Hľadať korene hurbanovskej vraždy v týchto problémoch by, vzhľadom na nejasný motív, bolo prehnané. A ak by to aj tak bolo, tento hrozný čin by to nijakým spôsobom neospravedlňovalo.
Na politikov by však hurbanovské výstrely, ktoré padli necelé dva roky po masakre v Devínskej Novej Vsi, mali zaúčinkovať, aby v riešení rómskeho problému konečne prešli od slov k činov. Na Slovensku sú desiatky miest a obcí, kde podobne ako v Hurbanove napätie medzi Rómami a Nerómami narastá. Z rómskej témy by sa preto mala stať strategická priorita štátu. Nielen v zmysle posilnenia represie, ako o tom uvažuje časť politického spektra. Hoci aj v ochrane majetku svojich občanov a poriadku musí byť štát dôsledný. No namiesto stohov popísaného papiera a desiatok konferencií potrebujeme reálny politický program, ktorý sa pokúsi zmeniť patologické prostredie niektorých rómskych komunít, alebo aspoň z neho zachrániť čo najviac ľudí. Bude to stáť veľa peňazí a vôbec nie je isté, že to bude fungovať – ale inú možnosť nemáme.
Pretože, ak sa aj dnes pre nahromadený hnev v Hurbanove nestrieľalo, nie je vylúčené, že zajtra sa môže niekde inde.
.ticho po búrke
Aj keď médiá píšu o nervóznej atmosfére a strachu z odvety Rómov, v Hurbanove panuje niekoľko dní po streľbe typický letný juhoslovenský pokoj. Slnkom rozpálená hlavná ulica je takmer prázdna, o rozruch sa stará školská exkurzia, ktorá má namierené do miestnej hvezdárne. V kaviarni Adria posedáva akurát niekoľko dôchodcov. O tom, čo sa v meste stalo, sa im však veľmi rozprávať nechce. „Čo vám mám na to povedať? Je to strašné,“ odmieta s veľavravným mávnutím ruky rozhovor starší pán a vracia sa k rozčítanému Novému Času. Pani približne v rovnakom veku je o niečo zhovorčivejšia. Sama vraj bola zvedavá, či sa niečo deje, a preto sa vybrala do centra. „Je tu však ticho, všetci sú zalezení,“ vyhodnocuje situáciu.
„Každý je ohúrený, na ľuďoch akoby ležala taká ťažoba,“ potvrdzuje primátorka mesta Margita Zemková, ktorá je vo funkcii už štvrté volebné obdobie. Rómovia sa vraj pripravujú na pohreb a život v meste beží normálne ďalej. Primátorka zároveň netají, ako veľmi sa tragédia dotkla aj jej osobne. Strieľajúci policajt bol zamestnancom mesta, dobre ho poznala a po vražde sa dokonca vybral k nej domov. Ako hovorí, pravdepodobne preto, aby si vylial srdce. „Nikto nemá právo vziať druhému život, a je to o to horšie, že išlo o nášho zamestnanca. Samozrejme, že to poznačí mesto, ale žiť musíme ďalej,“ hovorí Zemková.
.motív?
Nejasný zostáva motív strieľajúceho policajta. Nejde o uzavretého čudáka, akým bol strelec z Devínskej novej Vsi. Hurbanovský policajt žil usporiadaným rodinným životom, mal dospelé deti, vnúčatá. Šéf mestskej polície Marián Botoš hovorí, že si u neho nikdy nevšimol rasistické prejavy ani sympatie k extrémistickým skupinám. „Bol to vyzretý chlap, to určite nie,“ odmieta Botoš ten smer rozhovoru. Podľa neho išlo v Juhászovom prípade o skratové konanie, ktorého príčinu si nedokáže vysvetliť. Bol to práve Botoš, kto Juhásza krátko po čine objavil pred domom primátorky Zemkovej. „Sedel na zemi, pri hlave mal pištoľ a druhou rukou si hladkal hlavu a opakoval, že to je koniec. Nepovedal mi žiadny motív, len toľko, aby som odišiel, pretože sa chce zastreliť. Môj názor je, že išlo o skrat, len neviem, čo ho spustilo, dúfam, že sa to dozviem z vyšetrovania. Ale musel to byť veľký skrat, pretože ja som ho dovtedy poznal úplne inak,“ opisuje Botoš pohnutým hlasom svoj zážitok. Zároveň priznáva, že ho prekvapilo, keď sa dozvedel, že Juhász nelegálne vlastnil zbraň. „Bol to vynikajúci policajt, bodaj by takýchto mala táto krajina viac, ale do hlavy človeka nikdy úplne nevidíte,“ hovorí náčelník hurbanovskej Mestskej polície. Juhász ako mestský policajt prichádzal so svojimi obeťami do kontaku pomerne často, vylúčiť sa nedá ani to, že sa s nimi dostal do konfliktnej situácie, no na dramatický konflikt, ktorý by mohol byť spúšťačom tragédie, si ani Botoš nespomína.
.žiadna idyla
Napriek tomu, že nad motívom hurbanovskej vraždy visí otáznik, spolužitie Rómov so zvyškom mestečka sa nedá označiť za idylické. Z viac ako osemtisíc jeho obyvateľov je Rómov viac ako tisícka. Pred desiatimi rokmi ich bolo približne šesťsto. Problematická je podľa primátorky Zemkovej viac ako polovica z nich. Ľudom podľa nej znepríjemňujú život najmä drobné krádeže, výtržnosti, obťažovanie. V poslednom čase sa rozmohli najmä krádeže benzínu z áut. Rómovia často posielajú kradnúť deti, ktoré nemajú trestnoprávnu zodpovednosť. Mesto musí riešiť aj časté prípady zanedbávania školskej dochádzky. „Keď sme pred dvadsiatimi rokmi zakladali mestskú políciu, tak ich ľudia posmešne volali strážcami tulipánov. Tá doba je už za nami a verte, že tu nie sú len na ozdobu. Najviac práce im zabezpečujú práve neprispôsobiví Rómovia,“ hovorí Zemková. V Hurbanove majú päť mestských policajtov a operujú tu aj dve hliadky štátnej polície, takzvaní rómski špecialisti. Podľa primátorky aj náčelníka mestskej polície je to však na udržanie poriadku stále málo.
Miestni Rómovia v minulosti pracovali na družstvách, či v stavebníctve. Tieto pracovné príležistosti však postupne zanikli, a tak dnes väčšina z hurbanovskej rómskej komunity žije zo sociálnych dávok. Nájsť si prácu tu však nemajú problém len Rómovia. Pivovar Zlatý Bažant zamestnáva menej ľudí ako kedysi a pod miestnu nezamestnanosť sa negatívne podpísalo aj prepúšťanie v Maďarsku, najmä v Nokii či v neďalekých komárňanských lodeniciach.
K problematickým Rómom patrila aj rodina, ktorej členovia sa stali obeťami streľby. Podľa záznamov mestskej polície museli v dome policajti na základe sťažností občanov za necelý rok zasahovať trinásťkrát. Dôvodom boli psy, ktoré vybiehali z domu a napádali chodcov, vzájomné roztržky obyvateľov domu, krádeže dreva či spaľovanie odpadu na dvore.
.štát, prebuď sa!
Hľadať korene hurbanovskej vraždy v týchto problémoch by, vzhľadom na nejasný motív, bolo prehnané. A ak by to aj tak bolo, tento hrozný čin by to nijakým spôsobom neospravedlňovalo.
Na politikov by však hurbanovské výstrely, ktoré padli necelé dva roky po masakre v Devínskej Novej Vsi, mali zaúčinkovať, aby v riešení rómskeho problému konečne prešli od slov k činov. Na Slovensku sú desiatky miest a obcí, kde podobne ako v Hurbanove napätie medzi Rómami a Nerómami narastá. Z rómskej témy by sa preto mala stať strategická priorita štátu. Nielen v zmysle posilnenia represie, ako o tom uvažuje časť politického spektra. Hoci aj v ochrane majetku svojich občanov a poriadku musí byť štát dôsledný. No namiesto stohov popísaného papiera a desiatok konferencií potrebujeme reálny politický program, ktorý sa pokúsi zmeniť patologické prostredie niektorých rómskych komunít, alebo aspoň z neho zachrániť čo najviac ľudí. Bude to stáť veľa peňazí a vôbec nie je isté, že to bude fungovať – ale inú možnosť nemáme.
Pretože, ak sa aj dnes pre nahromadený hnev v Hurbanove nestrieľalo, nie je vylúčené, že zajtra sa môže niekde inde.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.