Na rozdeľovanie Oscarov je v čase písania tohto článku, krátko po štvrťfinále Portugalska s Českom, priskoro. Český príbeh veľkého povstania sa práve skončil, ale patril medzi to, čo hýbe každými majstrovstvami.
V každej krajine prichádza po prvom zápase, ktorý sa nevydarí, vlna neúprosnej kritiky. Tá, ktorá sa zniesla na Čechov po prehre 1:4 s Ruskom bola poriadne jedovatá, vygradovaná televíznym vystúpením Karla Šípa, hovoriacim o prvej z troch katastrof, ktoré postihnú Bílkov tím.
O osem dní bolo všetko inak. Česi našli, čo nachádzajú tak často – schopnosť vzdoru, nadýchnutia sa k správnemu sebavedomiu. Zdolali Grékov, bez Rosického prevýšili šokujúco kolabujúcich Poliakov a dostali sa – po tom všetkom, čo zažili za dva roky – na dosah semifinále. „Pri tomto výsledku som pyšnejší ako pri postupe do semifinále na ME 2004,“ povedal Petr Čech, najväčšia osobnosť tímu.
.jednotka: cr7
Česko pokoril najlepší európsky hráč. Cristiano Ronaldo pôsobí miestami ako dandy, miestami ako napajedené dieťa, chvíľami ako egocentrik či primadona, ale nadovšetko je to geniálny hráč, ktorý na upozornenie o vlastnej prítomnosti nepotrebuje fluorescenčné kopačky. Porovnávaní s Messim nie je v týchto dňoch konca-kraja, hoci Argentínčan na EURE hrať nemôže.
Aj Ronaldov príbeh ukazuje efemérnosť akejkoľvek kritiky a kratučkú trvanlivosť najrôznejších analýz. Portugalsko dalo v štyroch zápasoch pred ME jediný gól. Ronaldo sa tiež trošku trápil a keď neskóroval proti Nemecku ani Dánsku, odborníci bili na poplach. S Ronaldom sa niečo deje, potrebuje psychológa, má blok, ktorý ho v reprezentácii ničí. Prešlo osem dní a všetko je inak: dvakrát prekonal Holanďana Stekelenburga, rozhodol aj štvrťfinále s Českom. „Je na ňom veľká zodpovednosť, ale niet pochýb, že uňho o žiadnej strate formy hovoriť nemôžeme, pretože je ako časovaná bomba. Ak vybuchne, Portugalsko potiahne vysoko, pretože žiadne mužstvo nemá takého lídra,“ správne prognózoval ešte po druhom zápase s Dánmi jeho bývalý spoluhráč Deco.
Z Ronalda sa stala pozoruhodná futbalová mašina: v tejto sezóne odohral proti Česku 72. zápas, na klubovej či medzištátnej úrovni strávil na ihrisku 6 120 minút, čo z neho robí najvyťaženejšieho športovca na svete. Na porovnanie: Jonathan Quick, hrdina tohtoročných bojov o Stanley Cup, strávil v bránke Los Angeles Kings v NHL počas sezóny 5 556 minút.
.sklamania
Sklamanie číslo 1: Holandsko. Oranžová dezilúzia. Mužstvo si vraj v šatni v Johannesburgu po tesnej prehre vo finále MS 2010 so Španielskom povedalo, že získa titul majstra Európy. O ničom inom sa nehovorilo. Po hladko zvládnutej kvalifikácii s rekordným počtom gólov (37) však prišlo prvé kritickejšie obdobie vlády Berta van Marwijka (len 3 výhry zo 7 zápasov) a zrazu sa sila tímu rozdrobila trénerovi medzi prstami.
Ak Ronalda považujú za egocentrika, tak Holandsko je vzorkou tímového egocentrizmu. Celé roky sa jeho hviezdy hádali o privilégiá, o možnosti štartu na úkor toho druhého, každá generácia prešla kataklizmou sebadeštrukcie vo chvíľach, keď boli na dosah rovnaké úspechy ako titul majstra Európy 1988. Holandský futbal má v sebe zakorenený konflikt.
„Oni sa hádajú vždy. Vždy si všetko vysvetľujú, padajú pri tom tvrdé slová, ale ďalej sa to nerieši, konflikt zostáva vždy nad hladinou, nikto sa nikomu neospravedlní,“ hovorí z vlastnej skúsenosti Marián Zeman, ktorý pôsobil v holandskom Vitesse Arnhem. Van Marwijkova alchýmia sa stratila: chémia tímu nefungovala, pretože neboli výsledky a on sa bál rýchlo robiť zmeny. Ani pred dvoma rokmi nikto nehíkal nad holandskou hrou na MS, ale oranjes vyhrávali, bez straty bodu sa dostali až do finále, päť súperov (vrátane nás) zdolali o gól. Urazenosť tých, ktorí nehrali, i tvrdá kritika tých, ktorí chceli vidieť originálny odvážny holandský štýl hry, boli odstavené, pretože proti víťazstvám a postupom sa namietať nedá. Teraz odišli výsledky, hra zostala nevábna, zhasínala jedna hviezda za druhou (Robben, van Persie, Sneijder, Afellay, Huntelaar, van der Vaart). Tri prehry sú najväčšou katastrofou Holandska na veľkých turnajoch.
Sklamanie číslo 2: Rusko. Nevedno, či Dick Advocaat (a pred ním Guus Hiddink) naočkovali ruský národný tím jednou z typických holandských čŕt, ktorou je arogancia, ale inak si počínanie Rusov na ME a predtým v neúspešnej baráži o MS 2010 (so Slovinskom) nemožno vysvetliť. Už vlani v októbri po výhre v Žiline hovoril Roman Širokov o našich futbalistoch ako o „kolchozníkoch“, keď ste ho videli nastupovať s ďalšími hráčmi zbornej na zápas proti Grécku, mali ste pocit, pri kontrastnom pohľade na nabudených a odhodlaných súperov, že na trávnik vychádza mužstvo päťnásobných majstrov sveta, ktorému sa nemôže nič stať. Rusi patrili herne medzi to lepšie, čo ME 2012 ponúkli, ale séria 16 zápasov bez prehry im viac uškodila, ako pomohla. Nezvládli to, čo zdobí najlepších: neprekonali prvú ťažkú situáciu, do ktorej sa dostali. Po výhre nad Čechmi si mysleli, že im Európa ľahne k nohám, ale kruto sa zmýlili, o osem dní bolo všetko inak.
„Malý generál“ Advocaat po vypadnutí dookola prízvukoval, že „zborná hrala aj tak dobre“, vôbec nepripustil jej psychické zlyhanie a evidentné podcenenie Poliakov i Grékov. Rusi zničili samých seba, rozdiel medzi skutočným potenciálom a mentálnou kvalitou bol priepastný a korunu všetkému nasadil kapitán Andrej Aršavin. Po príchode do hotela po zbabranom súboji jednému fanúšikovi povedal: „Fakt, že sme nezahrali podľa vašich predstáv nie je naším, ale vaším problémom!“
Sklamanie číslo 3: Poľsko. 38-miliónová krajina je do futbalu zbláznená. Médiá a televízíe sa predháňajú v jeho forsírovaní. Prenosy, debaty, analýzy, profily, prognózy, investigatíva, týkajúca sa korupcie – také je futbalové Poľsko. Je preto zarážajúce, že od jesene 1996 nemalo svoj klub v Lige majstrov a že na všetkých veľkých turnajoch od osemfinále na MS 1986 (ešte v Boniekových časoch) vypadlo v skupine. Nezabralo ani doma, hoci najmä remíza s Ruskom dvihla vlnu optimizmu. A opäť sme pri národnom charaktere: Poliaci aj v minulosti častokrát rýchlo vyleteli, aby za ešte kratší čas padli na zem. Preto výkony v 2. polčasoch proti Grécku a Česku sú priam nepochopiteľné. Vinník bol iba jeden: tréner Franciszek Smuda nahnal do poľského košiara štyroch naturalizovaných hráčov (Obraniak, Perquis, Polanski, Boenisch), čo vyvolalo búrku nevôle. „Nemali šancu presadiť sa do reprezentácií v krajinách, v ktorých vyrastali, a tak sme ich prichýlili k nám, lebo odtiaľto majú rodičov či dedkov a babky,“ odmietal Smudovu politiku slávny brankár Jan Tomaszewski, jeden z Górskeho hrdinov z MS 1974. Všetko na chvíľku utíchlo, lebo sa začal „veľký týždeň“ a všetci museli stáť za „bialo-czarwonymi“, ale o osem dní bolo všetko inak. „Smuda bude po zápase buď pápežom, alebo si bude musieť zbaliť kufre a z Poľska odísť,“ prognózoval pred súbojom s Čechmi Werner Lička, ktorý z trénerských liet pozná poľský futbal. Netreba písať, ktorá možnosť platila po prehre 0:1.
.ševa a gól duchov
MS a ME sú scénou veľkých odchodov a ak by sa po tohtoročnom EURE mohla udeľovať cena za celoživotné dielo, Andrij Ševčenko by si ju určite zaslúžil. Proti Švédsku dostal Ukrajinu ešte raz do extázy (aj tu bolo o 8 dní všetko inak), hoci možno sám neveril, že v 35 rokoch poskočí do výberu a dostane sa vôbec na trávnik. Dve gólové hlavičky Isakssonovi boli nostalgiou za jeho veľkou a slávnou kariérou, spojenou s Dynamom Kyjev a najmä s AC Miláno.
„Nemáme také hviezdy ako Portugalsko, Nemecko, Španielsko či Taliansko, ale Ševčenko je pre mňa nenahraditeľný. Nech hľadám, koľko chcem, na Ukrajine lepšieho útočníka nemáme,“ vzdal mu poctu tréner Oleg Blochin. Sám Ševa tvrdil, že EURO je jeho poslednou výzvou a ak by jedna z jeho striel vošla do Llorisovej siete proti Francúzsku, mohol hrať aj v štvrťfinále. Ukrajina sa doň nedostala, obaja organizátori vypadli podobne ako Rakúsko a Švajčiarsko pred štyrmi rokmi v skupine.
Ale ukrajinská prehra s Anglickom (0:1) bola možno na niečo dobrá – a to doslova pre celý futbal. John Terry vykopol loptu pri Devičovej šanci spoza čiary. Ak Lampardov gól do siete Nemecka na MS 2010 nevideli rozhodca ani asistent, tak Devičov gól nevidel ani dodatočný asistent stojaci pár metrov od brány s dokonalým výhľadom na situáciu. Z prvých 24 zápasov ME 2012 bolo potrebné riešiť takýto spor, keď si rozhodcovia nemohli byť istí vlastným verdiktom, jeden- jediný raz. A predsa sa to vyriešiť nedalo, hoci žijeme v 21. storočí a po pár sekundách má každý fanúšik pred očami rukolapný dôkaz fatálneho zlyhania. Futbal a veľkoleposť jeho sviatkov ako sú MS a ME, možno aj Liga majstrov, nezachránia oči rozhodcov, podliehajúce ľudskému faktoru, ale len a len špičková a flexibilne využívaná technológia, ktorá zabráni krutým omylom. Herr Blatter o nej nechcel pred časom ani počuť, teraz sa stáva jej propagátorom s najsilnejšími právomocami. Ešte presvedčiť Platiniho a „góly duchov“ by už mali raz a navždy patriť minulosti.
V každej krajine prichádza po prvom zápase, ktorý sa nevydarí, vlna neúprosnej kritiky. Tá, ktorá sa zniesla na Čechov po prehre 1:4 s Ruskom bola poriadne jedovatá, vygradovaná televíznym vystúpením Karla Šípa, hovoriacim o prvej z troch katastrof, ktoré postihnú Bílkov tím.
O osem dní bolo všetko inak. Česi našli, čo nachádzajú tak často – schopnosť vzdoru, nadýchnutia sa k správnemu sebavedomiu. Zdolali Grékov, bez Rosického prevýšili šokujúco kolabujúcich Poliakov a dostali sa – po tom všetkom, čo zažili za dva roky – na dosah semifinále. „Pri tomto výsledku som pyšnejší ako pri postupe do semifinále na ME 2004,“ povedal Petr Čech, najväčšia osobnosť tímu.
.jednotka: cr7
Česko pokoril najlepší európsky hráč. Cristiano Ronaldo pôsobí miestami ako dandy, miestami ako napajedené dieťa, chvíľami ako egocentrik či primadona, ale nadovšetko je to geniálny hráč, ktorý na upozornenie o vlastnej prítomnosti nepotrebuje fluorescenčné kopačky. Porovnávaní s Messim nie je v týchto dňoch konca-kraja, hoci Argentínčan na EURE hrať nemôže.
Aj Ronaldov príbeh ukazuje efemérnosť akejkoľvek kritiky a kratučkú trvanlivosť najrôznejších analýz. Portugalsko dalo v štyroch zápasoch pred ME jediný gól. Ronaldo sa tiež trošku trápil a keď neskóroval proti Nemecku ani Dánsku, odborníci bili na poplach. S Ronaldom sa niečo deje, potrebuje psychológa, má blok, ktorý ho v reprezentácii ničí. Prešlo osem dní a všetko je inak: dvakrát prekonal Holanďana Stekelenburga, rozhodol aj štvrťfinále s Českom. „Je na ňom veľká zodpovednosť, ale niet pochýb, že uňho o žiadnej strate formy hovoriť nemôžeme, pretože je ako časovaná bomba. Ak vybuchne, Portugalsko potiahne vysoko, pretože žiadne mužstvo nemá takého lídra,“ správne prognózoval ešte po druhom zápase s Dánmi jeho bývalý spoluhráč Deco.
Z Ronalda sa stala pozoruhodná futbalová mašina: v tejto sezóne odohral proti Česku 72. zápas, na klubovej či medzištátnej úrovni strávil na ihrisku 6 120 minút, čo z neho robí najvyťaženejšieho športovca na svete. Na porovnanie: Jonathan Quick, hrdina tohtoročných bojov o Stanley Cup, strávil v bránke Los Angeles Kings v NHL počas sezóny 5 556 minút.
.sklamania
Sklamanie číslo 1: Holandsko. Oranžová dezilúzia. Mužstvo si vraj v šatni v Johannesburgu po tesnej prehre vo finále MS 2010 so Španielskom povedalo, že získa titul majstra Európy. O ničom inom sa nehovorilo. Po hladko zvládnutej kvalifikácii s rekordným počtom gólov (37) však prišlo prvé kritickejšie obdobie vlády Berta van Marwijka (len 3 výhry zo 7 zápasov) a zrazu sa sila tímu rozdrobila trénerovi medzi prstami.
Ak Ronalda považujú za egocentrika, tak Holandsko je vzorkou tímového egocentrizmu. Celé roky sa jeho hviezdy hádali o privilégiá, o možnosti štartu na úkor toho druhého, každá generácia prešla kataklizmou sebadeštrukcie vo chvíľach, keď boli na dosah rovnaké úspechy ako titul majstra Európy 1988. Holandský futbal má v sebe zakorenený konflikt.
„Oni sa hádajú vždy. Vždy si všetko vysvetľujú, padajú pri tom tvrdé slová, ale ďalej sa to nerieši, konflikt zostáva vždy nad hladinou, nikto sa nikomu neospravedlní,“ hovorí z vlastnej skúsenosti Marián Zeman, ktorý pôsobil v holandskom Vitesse Arnhem. Van Marwijkova alchýmia sa stratila: chémia tímu nefungovala, pretože neboli výsledky a on sa bál rýchlo robiť zmeny. Ani pred dvoma rokmi nikto nehíkal nad holandskou hrou na MS, ale oranjes vyhrávali, bez straty bodu sa dostali až do finále, päť súperov (vrátane nás) zdolali o gól. Urazenosť tých, ktorí nehrali, i tvrdá kritika tých, ktorí chceli vidieť originálny odvážny holandský štýl hry, boli odstavené, pretože proti víťazstvám a postupom sa namietať nedá. Teraz odišli výsledky, hra zostala nevábna, zhasínala jedna hviezda za druhou (Robben, van Persie, Sneijder, Afellay, Huntelaar, van der Vaart). Tri prehry sú najväčšou katastrofou Holandska na veľkých turnajoch.
Sklamanie číslo 2: Rusko. Nevedno, či Dick Advocaat (a pred ním Guus Hiddink) naočkovali ruský národný tím jednou z typických holandských čŕt, ktorou je arogancia, ale inak si počínanie Rusov na ME a predtým v neúspešnej baráži o MS 2010 (so Slovinskom) nemožno vysvetliť. Už vlani v októbri po výhre v Žiline hovoril Roman Širokov o našich futbalistoch ako o „kolchozníkoch“, keď ste ho videli nastupovať s ďalšími hráčmi zbornej na zápas proti Grécku, mali ste pocit, pri kontrastnom pohľade na nabudených a odhodlaných súperov, že na trávnik vychádza mužstvo päťnásobných majstrov sveta, ktorému sa nemôže nič stať. Rusi patrili herne medzi to lepšie, čo ME 2012 ponúkli, ale séria 16 zápasov bez prehry im viac uškodila, ako pomohla. Nezvládli to, čo zdobí najlepších: neprekonali prvú ťažkú situáciu, do ktorej sa dostali. Po výhre nad Čechmi si mysleli, že im Európa ľahne k nohám, ale kruto sa zmýlili, o osem dní bolo všetko inak.
„Malý generál“ Advocaat po vypadnutí dookola prízvukoval, že „zborná hrala aj tak dobre“, vôbec nepripustil jej psychické zlyhanie a evidentné podcenenie Poliakov i Grékov. Rusi zničili samých seba, rozdiel medzi skutočným potenciálom a mentálnou kvalitou bol priepastný a korunu všetkému nasadil kapitán Andrej Aršavin. Po príchode do hotela po zbabranom súboji jednému fanúšikovi povedal: „Fakt, že sme nezahrali podľa vašich predstáv nie je naším, ale vaším problémom!“
Sklamanie číslo 3: Poľsko. 38-miliónová krajina je do futbalu zbláznená. Médiá a televízíe sa predháňajú v jeho forsírovaní. Prenosy, debaty, analýzy, profily, prognózy, investigatíva, týkajúca sa korupcie – také je futbalové Poľsko. Je preto zarážajúce, že od jesene 1996 nemalo svoj klub v Lige majstrov a že na všetkých veľkých turnajoch od osemfinále na MS 1986 (ešte v Boniekových časoch) vypadlo v skupine. Nezabralo ani doma, hoci najmä remíza s Ruskom dvihla vlnu optimizmu. A opäť sme pri národnom charaktere: Poliaci aj v minulosti častokrát rýchlo vyleteli, aby za ešte kratší čas padli na zem. Preto výkony v 2. polčasoch proti Grécku a Česku sú priam nepochopiteľné. Vinník bol iba jeden: tréner Franciszek Smuda nahnal do poľského košiara štyroch naturalizovaných hráčov (Obraniak, Perquis, Polanski, Boenisch), čo vyvolalo búrku nevôle. „Nemali šancu presadiť sa do reprezentácií v krajinách, v ktorých vyrastali, a tak sme ich prichýlili k nám, lebo odtiaľto majú rodičov či dedkov a babky,“ odmietal Smudovu politiku slávny brankár Jan Tomaszewski, jeden z Górskeho hrdinov z MS 1974. Všetko na chvíľku utíchlo, lebo sa začal „veľký týždeň“ a všetci museli stáť za „bialo-czarwonymi“, ale o osem dní bolo všetko inak. „Smuda bude po zápase buď pápežom, alebo si bude musieť zbaliť kufre a z Poľska odísť,“ prognózoval pred súbojom s Čechmi Werner Lička, ktorý z trénerských liet pozná poľský futbal. Netreba písať, ktorá možnosť platila po prehre 0:1.
.ševa a gól duchov
MS a ME sú scénou veľkých odchodov a ak by sa po tohtoročnom EURE mohla udeľovať cena za celoživotné dielo, Andrij Ševčenko by si ju určite zaslúžil. Proti Švédsku dostal Ukrajinu ešte raz do extázy (aj tu bolo o 8 dní všetko inak), hoci možno sám neveril, že v 35 rokoch poskočí do výberu a dostane sa vôbec na trávnik. Dve gólové hlavičky Isakssonovi boli nostalgiou za jeho veľkou a slávnou kariérou, spojenou s Dynamom Kyjev a najmä s AC Miláno.
„Nemáme také hviezdy ako Portugalsko, Nemecko, Španielsko či Taliansko, ale Ševčenko je pre mňa nenahraditeľný. Nech hľadám, koľko chcem, na Ukrajine lepšieho útočníka nemáme,“ vzdal mu poctu tréner Oleg Blochin. Sám Ševa tvrdil, že EURO je jeho poslednou výzvou a ak by jedna z jeho striel vošla do Llorisovej siete proti Francúzsku, mohol hrať aj v štvrťfinále. Ukrajina sa doň nedostala, obaja organizátori vypadli podobne ako Rakúsko a Švajčiarsko pred štyrmi rokmi v skupine.
Ale ukrajinská prehra s Anglickom (0:1) bola možno na niečo dobrá – a to doslova pre celý futbal. John Terry vykopol loptu pri Devičovej šanci spoza čiary. Ak Lampardov gól do siete Nemecka na MS 2010 nevideli rozhodca ani asistent, tak Devičov gól nevidel ani dodatočný asistent stojaci pár metrov od brány s dokonalým výhľadom na situáciu. Z prvých 24 zápasov ME 2012 bolo potrebné riešiť takýto spor, keď si rozhodcovia nemohli byť istí vlastným verdiktom, jeden- jediný raz. A predsa sa to vyriešiť nedalo, hoci žijeme v 21. storočí a po pár sekundách má každý fanúšik pred očami rukolapný dôkaz fatálneho zlyhania. Futbal a veľkoleposť jeho sviatkov ako sú MS a ME, možno aj Liga majstrov, nezachránia oči rozhodcov, podliehajúce ľudskému faktoru, ale len a len špičková a flexibilne využívaná technológia, ktorá zabráni krutým omylom. Herr Blatter o nej nechcel pred časom ani počuť, teraz sa stáva jej propagátorom s najsilnejšími právomocami. Ešte presvedčiť Platiniho a „góly duchov“ by už mali raz a navždy patriť minulosti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.