Budeme sa onedlho dožívať vyše sto rokov? Rýchly pokrok informačných technológií a vedných odvetví, kde sa dá merať a meniť informačný obsah, oživil nádeje, že už sa narodila generácia dlhovekých.
.ako sa predĺžil život
Aký dlhý je časový interval, ktorý nám nadelila príroda? Vedci sa zhodujú na 120 rokoch, optimisti hovoria, že ak lepšie spoznáme ľudský genóm, mohli by sme sa posunúť aj za hranicu troch storočí.
Dnes priemerná dĺžka dožitia vo vyspelom svete dosahuje okolo 80 rokov. V starovekom Ríme to bolo 20 rokov a ešte v polovici minulého storočia v západnej Európe štyridsať. V posledných desaťročiach sa nám tak darí predlžovanie života nielen zvyšovať, ale tento proces aj urýchliť. V minulosti skracovala priemernú dĺžku života najmä podvýživa, vysoká úmrtnosť novorodencov a banálne infekcie.
Na odstránení týchto faktorov má najväčší podiel moderná veda. Renesancii vďačíme za objav krvného obehu. Umožnil prvé pokusy s transfúziami a amputácie chorých končatín. Rany sa však zapaľovali a pacienti dlho neprežili. Trvalo celé storočie, kým učenci odhalili dnes zdanlivo triviálne procesy: prenos ochorení a pôvodcov infekcií. Vojnu s baktériami začal v polovici 19. storočia Louis Pasteur a po bezmála storočí ju do úspešného konca dotiahol Alexander Fleming.
.z lekárov detektívi
Dnes medicína vstúpila do novej etapy: prvýkrát v histórii získala predstih pred chorobami. Dokáže odhaliť ochorenie skôr, ako prepukne alebo v štádiu, keď ho možno ľahko a úspešne vyliečiť. Trúfa si aj na najhoršie choroby, ktoré sa rozmohli vďaka súčasnému životnému štýlu – rakovinu a srdcovo-cievne ochorenia.
Ani najzákernejšie ochorenia neprichádzajú z jasného neba. Niekoľko rokov v nás pomaličky zrejú a nemáme o nich ani tušenia. Ale stopy, ktoré vedú k ich odhaleniu, už máme v tele. Najmä zmeny metabolizmu orgánov, rôzne biomarkery, vylučované rakovinovými bunkami, krvné usadeniny v cievach. Ak ich nájdeme, sme blízko k víťazstvu.
Ordinácie lekárov sa menia na detektívne kancelárie. Vyšetrovacou metódou, ktorá sa čoraz viac rozširuje pri diagnostikovaní rakoviny, je pozitrónová emisná tomografia (PET). Priamo v tele dovoľuje sledovať chemické procesy v tkanivách. Dopĺňajú ju nové metódy, zobrazujúce štruktúry tkanív – počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonancia (MR). Spojením oboch techník vieme sledovať abnormálny metabolizmus a súčasne presne určiť miesto, kde sa odohráva. Tak dokážeme trebárs rozlíšiť zhubný nádor od nezhubnej lézie, ktoré by napríklad na CT vyzerali skoro rovnako.
O víťazstve v každej bitke rozhodujú včasné informácie a rýchlosť zásahu. Revolučné zobrazovacie metódy, ako CT, MR či sonograf, už považujeme za konvenčné prístroje. Majú však potenciál ďalšieho zlepšovania, či už v rýchlosti snímania, rozlišovacích schopnostiach, alebo znižovania záťaže pacientov.
Prevratné postupy sa očakávajú aj od nanotechnológií. Nielen v diagnostike, ale aj v liečebných postupoch. Analyzátor na jednom čipe (lab-on-chip), poskladaný z miliónov nanosenzorov, bude schopný zobraziť v reálnom čase zloženie telových tekutín. Lekári z Univerzitnej nemocnice v nemeckom Erlangene zasa testujú cielené ničenie zhubných buniek – na magnetické nanočastice naviažu chemoterapeutický liek a dopravia priamo do nádora. Zvyšok tela je pred agresívnymi liekmi chránený. Iní vedci zasa skúmajú biotechnologické „trójske kone“. Z baktérií vytvoria minibunky, ktoré preniknú do rakovinových buniek a „odzbroja“ ich tak, aby neboli schopné odolávať chemofarmakám.
Možno nepotrvá dlho a rakovinu budeme považovať za dlhodobé, ale liečiteľné ochorenie. Aj keď sa nám nepodarí zbaviť všetkých najťažších chorôb bez zvyšku, drvivú väčšinu sa naučíme podchytiť už na začiatku. V nemocniciach budúcnosti bude najrušnejšie práve na oddeleniach preventívnej diagnostiky a lôžkové oddelenia by mali byť obsadené čo najmenej.
Niet pochýb, že veda ešte nepovedala posledné slovo. Dočkáme sa ďalších objavov, rovnako prevratných ako v začiatkoch modernej medicíny. Veď ešte pred 150 rokmi sme boli presvedčení, že baktérie vznikajú samoplodením, spontánne samy od seba, z bahna a špiny. A o existencii lúčov X, manipulácii s nanočasticami či jadrami buniek sme nemali ani tušenia.
Autor je redaktor Trendu.
.ako sa predĺžil život
Aký dlhý je časový interval, ktorý nám nadelila príroda? Vedci sa zhodujú na 120 rokoch, optimisti hovoria, že ak lepšie spoznáme ľudský genóm, mohli by sme sa posunúť aj za hranicu troch storočí.
Dnes priemerná dĺžka dožitia vo vyspelom svete dosahuje okolo 80 rokov. V starovekom Ríme to bolo 20 rokov a ešte v polovici minulého storočia v západnej Európe štyridsať. V posledných desaťročiach sa nám tak darí predlžovanie života nielen zvyšovať, ale tento proces aj urýchliť. V minulosti skracovala priemernú dĺžku života najmä podvýživa, vysoká úmrtnosť novorodencov a banálne infekcie.
Na odstránení týchto faktorov má najväčší podiel moderná veda. Renesancii vďačíme za objav krvného obehu. Umožnil prvé pokusy s transfúziami a amputácie chorých končatín. Rany sa však zapaľovali a pacienti dlho neprežili. Trvalo celé storočie, kým učenci odhalili dnes zdanlivo triviálne procesy: prenos ochorení a pôvodcov infekcií. Vojnu s baktériami začal v polovici 19. storočia Louis Pasteur a po bezmála storočí ju do úspešného konca dotiahol Alexander Fleming.
.z lekárov detektívi
Dnes medicína vstúpila do novej etapy: prvýkrát v histórii získala predstih pred chorobami. Dokáže odhaliť ochorenie skôr, ako prepukne alebo v štádiu, keď ho možno ľahko a úspešne vyliečiť. Trúfa si aj na najhoršie choroby, ktoré sa rozmohli vďaka súčasnému životnému štýlu – rakovinu a srdcovo-cievne ochorenia.
Ani najzákernejšie ochorenia neprichádzajú z jasného neba. Niekoľko rokov v nás pomaličky zrejú a nemáme o nich ani tušenia. Ale stopy, ktoré vedú k ich odhaleniu, už máme v tele. Najmä zmeny metabolizmu orgánov, rôzne biomarkery, vylučované rakovinovými bunkami, krvné usadeniny v cievach. Ak ich nájdeme, sme blízko k víťazstvu.
Ordinácie lekárov sa menia na detektívne kancelárie. Vyšetrovacou metódou, ktorá sa čoraz viac rozširuje pri diagnostikovaní rakoviny, je pozitrónová emisná tomografia (PET). Priamo v tele dovoľuje sledovať chemické procesy v tkanivách. Dopĺňajú ju nové metódy, zobrazujúce štruktúry tkanív – počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonancia (MR). Spojením oboch techník vieme sledovať abnormálny metabolizmus a súčasne presne určiť miesto, kde sa odohráva. Tak dokážeme trebárs rozlíšiť zhubný nádor od nezhubnej lézie, ktoré by napríklad na CT vyzerali skoro rovnako.
O víťazstve v každej bitke rozhodujú včasné informácie a rýchlosť zásahu. Revolučné zobrazovacie metódy, ako CT, MR či sonograf, už považujeme za konvenčné prístroje. Majú však potenciál ďalšieho zlepšovania, či už v rýchlosti snímania, rozlišovacích schopnostiach, alebo znižovania záťaže pacientov.
Prevratné postupy sa očakávajú aj od nanotechnológií. Nielen v diagnostike, ale aj v liečebných postupoch. Analyzátor na jednom čipe (lab-on-chip), poskladaný z miliónov nanosenzorov, bude schopný zobraziť v reálnom čase zloženie telových tekutín. Lekári z Univerzitnej nemocnice v nemeckom Erlangene zasa testujú cielené ničenie zhubných buniek – na magnetické nanočastice naviažu chemoterapeutický liek a dopravia priamo do nádora. Zvyšok tela je pred agresívnymi liekmi chránený. Iní vedci zasa skúmajú biotechnologické „trójske kone“. Z baktérií vytvoria minibunky, ktoré preniknú do rakovinových buniek a „odzbroja“ ich tak, aby neboli schopné odolávať chemofarmakám.
Možno nepotrvá dlho a rakovinu budeme považovať za dlhodobé, ale liečiteľné ochorenie. Aj keď sa nám nepodarí zbaviť všetkých najťažších chorôb bez zvyšku, drvivú väčšinu sa naučíme podchytiť už na začiatku. V nemocniciach budúcnosti bude najrušnejšie práve na oddeleniach preventívnej diagnostiky a lôžkové oddelenia by mali byť obsadené čo najmenej.
Niet pochýb, že veda ešte nepovedala posledné slovo. Dočkáme sa ďalších objavov, rovnako prevratných ako v začiatkoch modernej medicíny. Veď ešte pred 150 rokmi sme boli presvedčení, že baktérie vznikajú samoplodením, spontánne samy od seba, z bahna a špiny. A o existencii lúčov X, manipulácii s nanočasticami či jadrami buniek sme nemali ani tušenia.
Autor je redaktor Trendu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.