Päť hviezdičiek Laca Terena

…a voda vystúpi z brehov a pretrhne hrádze.
Uvažujúc o platniach na tristo slov mi padol pohľad na CD Philip Glass Book of Longining. Kniha túženia, piesňový cyklus, založený na poézii a obrazoch Leonarda Cohena, tak sa ten album volá, teda to je napísané na obale. Keď som si ho prvýkrát vypočul, naozaj mi prišlo ľúto, že som nestihol koncert vo Viedni. Tak isto je mi ľúto za Cohenovým koncertom vo viedenskom Konzerthause, na ktorý som nedostal lístok.
„…there is a concert hall in Vienna were your voice have thousand reviews."
Ale tá tristoslovná platňa je iná. Dostal som ju na Vianoce sedemdesiatdeväť od priateľky Elliane Attinger, krásne Vianoce…
New Skin for the Old Ceremony. Nová koža pre starú ceremóniu, Cohenova platňa z sedemdesiateho štvrtého. Chvíľu mi trvalo, kým som ju našiel. Pri hľadaní sa vynárali ďalšie a ďalšie skvosty, a samozrejme, spomienky, to sa, myslím, volá brazílskou portugalčinou saudade.
Platne sú úžasná vec, už to, že sú čierne, považujem za magické, magické predmety uchovávajúce spomienky, ktoré z nich dostávame vyškrabkávaním ihlou a špirálovým otáčaním ťažkého liatinového taniera. Ramienko ihly, prenášajúcej zvuk, je vždy elegantne vyvážené, kozmos, ekliptika, alchýmia, rosarium philosophorum.
Milujem aj to, že na starých platniach stále prší, obdobie dažďov, čo je v týchto horúcich dňoch obzvlášť osviežujúce.
Včera som už nemal čas pustiť si Cohenovu platňu, ale pustím si ju v nedeľu, keď domaľujem obraz. Sadnem si za stôl a ubalím si cigaretu z černohorského domáceho tabaku, ktorý mi dal môj brat Zvon, najlepšieho a najsilnejšieho, aký som kedy fajčil, pustím platňu, budem počúvať a pozorovať drozdy na záhradke.
Chcem letieť. Parížska obloha je modrá a široká. Chcem letieť z celej sily.
Jej nohy sú dlhé, jej srdce je vysoko. Reťaze sú silné, ale taký som ja.
Takže drahý poľný kapitán Cohen, vezmime to túženie a vzlietnime.
Naša posádka vám praje príjemný let, odpútajte sa.

Laco Teren je maliar.