Aj keď Big Star ovplyvnili celú gitarovú scénu osemdesiatych rokov, slávy a uznania sa jej líder Alex Chilton dočkal až v posledných rokoch svojho života. Pre kritikov je táto kapela chýbajúcou linkou medzi šiestou a ôsmou dekádou, minulého storočia. Bez BIg Star by hudba R.E.M., Jeffa Buckleyho alebo The Replacements znela inak. William Alex Chilton sa narodil 28. decembra 1950 v Memphise v hudobníckej rodine. Jeho sestra Sidney bola saxofonistka a pianistka, ktorá mu dala aj základnú hudobnú výchovu. Jeho brat Reid zas miloval džez a soul, no doma sa počúvala najmä country hudba. Memphis sa v 50. rokoch stal rodiskom rokenrolu, no mladý Alex začiatkom šesťdesiatych rokov prepadol The Beatles, ktorí so sebou priviezli inváziu ostatných britských skupín, hrajúcich trojminútové vypaľovačky plné nástojčivosti a a energie. Kúpil si prvú gitaru, naučil sa na nej hrať a hľadal príležitosť v rozvíjajúcej sa memphiskej scéne. Jeho talent si všimli miestni štúdioví producenti, ktorí ho nalákali do umelej kapely menom The Box Tops. Bola to irónia osudu, ale jeden z prvých singlov vyhral americkú hitparádu a z Alexa Chiltona sa stala v šestnástich rokoch superhviezda. Mal úspech, ktorý už nikdy v živote nezopakoval. Mladý hudobník sa cítil bábkou v rukách producentov, vyžadujúcich v štúdiu striktnú disciplínu, ktorí im do úst vkladali piesne o gýčovej láske. Z nevýhodného kontraktu sa mu podarilo vyviazať až v 18 rokoch. Utiekol do New Yorku, kde sa túlal po folkových kluboch a snažil sa presadiť ako pesničkár. Nepodarilo sa mu to, no v tomto meste stretol dôležitého človeka. Volal sa Chris Bell. Bol približne rovnako starý ako Alex, pochádzal z toho istého mesta, mal rád tú istú hudbu a bol rovnakej dobrodružnej povahy. Ich cesty sa opäť skrížili začiatkom 70. rokov v memphiskom štúdiu Ardent Records, kde Alex nahrával materiál na svoj sólový album, ktorého vydanie stroskotalo na nezáujme vydavateľov. Dvojica sa spojila s bubeníkom Jody Stephensom a basgitaristom Andy Hummelom a založila skupinu Big Star. Chilton a Bell boli ako Lennon McCartney čiže dvojica, ktorá skladala popové šťavnaté piesne na spôsob The Beatles, The Byrds alebo The Velvet Underground.
V roku 1972 kapela nahrala debutový album, od ktorého očakávali zázraky, no stal sa pravý opak, album úplne zapadol v mori iných vinylov. Publikum na začiatku sedemdesiatych rokov už bolo niekde inde. Mladých už nezaujímali melodické beatlesácke skladby, ale hard rock, glam rock alebo funk, ktorý mal blízko k disko. Po kalamite s debutom opustil kapelu Chris Bell. Vydal sa na sólovú dráhu, no po zopár singloch sa dostal do slepej uličky a na hudbu úplne zanevrel. Tragédiou bolo, že v roku 1978 zomrel pri automobilovej nehode a nikdy sa nedočkal obnovy záujmu o Big Star. Kapela pokračovala ďalej v trojici. Nahrala ďalší výborný album Radio City, ktorý stihol podobný osud ako debut a po katastrofálnych sessions k tretiemu albumu sa kapela v roku 1975 rozpadla. Pesničky sa nakoniec objavili na treťom a poslednom albume Third/Sister Lovers, ktorý je vôbec najobľúbenejšou platňou fanúšikov Big Star. Po neúspechu s Big Star sa Chilton presťahoval do New Yorku, kde pôsobil na okraji punkovej scény. Pil, drogoval a žil život na hranici životného minima. Niektorí kamaráti tvrodili, že nemal ani na topánky. Popritom skladal nové piesne a produkoval aj album punkovej kapely The Cramps. Spolu s Dickinsonom nahrali sólový album Like Flies On Sherbert, kolekciu lo-fi piesní, ktorá podľa kritikov znela tak, akoby ju prešiel náklaďák, čo len zdôraznilo Chiltonovu výstrednosť v osobnom živote. Chilton sa utiahol do New Orleansu, kde si kúpil starý dom z osemnásteho storočia na mieste, kam sa báli chodiť aj taxikári a až do konca života ho renovoval. Jeden čas pracoval na pumpe a živil sa aj ako strihač záhradných stromkov. Keď mesto v auguste 2005 zasiahla Katrina a hrádze sa prelomili, trvalo mu týždeň, než do okna zavesil záchranný transparent. Nebolo to pre vodu, ale pre nebezpečné gangy, ktoré sa v oblasti pohybovali.
.podivuhodný návrat
Veci sa v jeho prospech začali obracať v polovici osemdesiatych rokov, keď sa k hudbe Big Star začala hlásiť mladá generácia gitarových skupín. The Replacements napísali o ňom pesničku, ktorá sa volala Alex Chilton. Peter Buck z R.E.M. označil Alexove pesničky za skrytý zlatý grál americkej popmusic s tým, že popri The Byrds a punkocku boli Big Star pre REM tou najpodstatnejšou inšpiráciou. O niekoľko rokov neskôr britskí Teenage Fanclub pomenovali svoj tretí album Thirteen podľa jednej z Chiltonových piesní. Chilton, ktorý medzitým vydal niekoľko slušných sólových albumov, záujem mladej generácie o Big Star skôr podceňoval. Tvrdil, že ten, kto si myslí, že Big Star nahrali výborné albumy, je blázon. O sebe hovoril ako priemernom až podpriemernom pesničkárovi, ktorý napísal len zopár dobrých pesničiek a zvyšok podľa neho nestál za reč. Bolo to príliš skromné tvrdenie od človeka, ktorý napísal krásne, kryštalické piesne ako September Gurls, Thank You Friends, Thirteen alebo Holocaust. Svedkovia spomínajú, že keď ho stretol nejaký fanúšik a začal mu ospevovať jeho pesničky, obyčajne sa otočil a zmizol preč. Podľa priateľov ste s ním mohli diskutovať o všetkom možnom, len nie o Big Star. Alexove spomienky na minulosť boli príliš boľavé, aby sa k ním vracal.
Mnohých fanúšikov prekvapilo, že v roku 1993 obnovil Big Star s pôvodným bubeníkom Jody Stephensom a s gitaristom Jonom Aureom a basgitaristom Kenom Stringfellowom z alternatívnej kapely The Posies, s ktorými dokonca pod hlavičkou Big Star nahral nový album In Space. Podľa niektorých zlých hlasov mal comeback Big Star finančné pozadie, no v skutočnosti to bolo preto, že po rokoch Alex dostal chuť hrať vlastné piesne. Podľa jeho priateľov sa ku koncu života rapídne zmenil. Preč boli jeho čierny humor a sarkazmus, k okoliu bol oveľa vrelší, priateľskejší a dôverčivejší, akoby sa konečne vyrovnal so smutnou minulosťou. Netrvalo to však dlho. V roku 2010 mali Big Star hrať na populárnom hudobnom festivale South By Southwest, no krátko predtým Chiltona postihli bolesti v hrudníku a 17. marca po prevoze do nemocnice zomrel na infarkt. Mal len 59 rokov. Koncert sa nakoniec uskutočnil, ale zmenil sa na poctu tomuto (zne)uznanému géniovi, ktorého hviezda bude rásť s každým novým fanúšikom.
Povedali o Alexovi Chiltonovi:
Peter Buck (R.E.M.): „Miloval som rôzne zneuznané skupiny, ako napríklad Velvet Underground alebo Stooges, no tie aspoň často koncertovali a mali nejakých fanúšikov. No Big Star boli tou skutočnou zneuznanou kapelou, ktorých platne ste nemohli zohnať v obchode. Dnes máme google, ale vtedy sme o nich nevedeli takmer nič. Ich hudbu sme si vymieňali na páskach a kotúčoch. Okolo nich sa vytvoril mýtus brilantnej kapely, ktorú poznali len tí najvernejší. Big Star zobrali hudbu šesťdesiatych rokov a podali ju novým, moderným spôsobom. Ukázali mladším kapelám, že to ide. Pitchfork: „Big Star nie sú len najlepšou rockovou kultovou kapelou, v skutočnosti boli prvou kultovou kapelou v histórii popmusic."
Paul Westerberg (The Replacements): Alex bol jedným z najtalentovanejších hudobníkov, akých som kedy poznal. Krásne spieval, písal skvelé pesničky a pri tom ešte skúšal avantgardné veci. Bol to majster.
Patterson Hood (Drive-By Truckers): „Big Star sú pre mňa obsesiou. Podľa mňa by mali byť na rovnakom mieste ako The Beatles alebo The Rolling Stones."
Craig Finn (The Hold Steady): „Stretol som novinára, ktorý mi povedal, že robil rozhovor s Alexom Clintonom. Povedal mu, že ho viac baví umývať riad ako robiť hudbu, čo len svedčí o tom, že mu kariéra hudobníka vôbec nevyšla. Napriek tomu si myslím, že napísal niektoré z najpozitívnejších piesní v rokenrole."
V roku 1972 kapela nahrala debutový album, od ktorého očakávali zázraky, no stal sa pravý opak, album úplne zapadol v mori iných vinylov. Publikum na začiatku sedemdesiatych rokov už bolo niekde inde. Mladých už nezaujímali melodické beatlesácke skladby, ale hard rock, glam rock alebo funk, ktorý mal blízko k disko. Po kalamite s debutom opustil kapelu Chris Bell. Vydal sa na sólovú dráhu, no po zopár singloch sa dostal do slepej uličky a na hudbu úplne zanevrel. Tragédiou bolo, že v roku 1978 zomrel pri automobilovej nehode a nikdy sa nedočkal obnovy záujmu o Big Star. Kapela pokračovala ďalej v trojici. Nahrala ďalší výborný album Radio City, ktorý stihol podobný osud ako debut a po katastrofálnych sessions k tretiemu albumu sa kapela v roku 1975 rozpadla. Pesničky sa nakoniec objavili na treťom a poslednom albume Third/Sister Lovers, ktorý je vôbec najobľúbenejšou platňou fanúšikov Big Star. Po neúspechu s Big Star sa Chilton presťahoval do New Yorku, kde pôsobil na okraji punkovej scény. Pil, drogoval a žil život na hranici životného minima. Niektorí kamaráti tvrodili, že nemal ani na topánky. Popritom skladal nové piesne a produkoval aj album punkovej kapely The Cramps. Spolu s Dickinsonom nahrali sólový album Like Flies On Sherbert, kolekciu lo-fi piesní, ktorá podľa kritikov znela tak, akoby ju prešiel náklaďák, čo len zdôraznilo Chiltonovu výstrednosť v osobnom živote. Chilton sa utiahol do New Orleansu, kde si kúpil starý dom z osemnásteho storočia na mieste, kam sa báli chodiť aj taxikári a až do konca života ho renovoval. Jeden čas pracoval na pumpe a živil sa aj ako strihač záhradných stromkov. Keď mesto v auguste 2005 zasiahla Katrina a hrádze sa prelomili, trvalo mu týždeň, než do okna zavesil záchranný transparent. Nebolo to pre vodu, ale pre nebezpečné gangy, ktoré sa v oblasti pohybovali.
.podivuhodný návrat
Veci sa v jeho prospech začali obracať v polovici osemdesiatych rokov, keď sa k hudbe Big Star začala hlásiť mladá generácia gitarových skupín. The Replacements napísali o ňom pesničku, ktorá sa volala Alex Chilton. Peter Buck z R.E.M. označil Alexove pesničky za skrytý zlatý grál americkej popmusic s tým, že popri The Byrds a punkocku boli Big Star pre REM tou najpodstatnejšou inšpiráciou. O niekoľko rokov neskôr britskí Teenage Fanclub pomenovali svoj tretí album Thirteen podľa jednej z Chiltonových piesní. Chilton, ktorý medzitým vydal niekoľko slušných sólových albumov, záujem mladej generácie o Big Star skôr podceňoval. Tvrdil, že ten, kto si myslí, že Big Star nahrali výborné albumy, je blázon. O sebe hovoril ako priemernom až podpriemernom pesničkárovi, ktorý napísal len zopár dobrých pesničiek a zvyšok podľa neho nestál za reč. Bolo to príliš skromné tvrdenie od človeka, ktorý napísal krásne, kryštalické piesne ako September Gurls, Thank You Friends, Thirteen alebo Holocaust. Svedkovia spomínajú, že keď ho stretol nejaký fanúšik a začal mu ospevovať jeho pesničky, obyčajne sa otočil a zmizol preč. Podľa priateľov ste s ním mohli diskutovať o všetkom možnom, len nie o Big Star. Alexove spomienky na minulosť boli príliš boľavé, aby sa k ním vracal.
Mnohých fanúšikov prekvapilo, že v roku 1993 obnovil Big Star s pôvodným bubeníkom Jody Stephensom a s gitaristom Jonom Aureom a basgitaristom Kenom Stringfellowom z alternatívnej kapely The Posies, s ktorými dokonca pod hlavičkou Big Star nahral nový album In Space. Podľa niektorých zlých hlasov mal comeback Big Star finančné pozadie, no v skutočnosti to bolo preto, že po rokoch Alex dostal chuť hrať vlastné piesne. Podľa jeho priateľov sa ku koncu života rapídne zmenil. Preč boli jeho čierny humor a sarkazmus, k okoliu bol oveľa vrelší, priateľskejší a dôverčivejší, akoby sa konečne vyrovnal so smutnou minulosťou. Netrvalo to však dlho. V roku 2010 mali Big Star hrať na populárnom hudobnom festivale South By Southwest, no krátko predtým Chiltona postihli bolesti v hrudníku a 17. marca po prevoze do nemocnice zomrel na infarkt. Mal len 59 rokov. Koncert sa nakoniec uskutočnil, ale zmenil sa na poctu tomuto (zne)uznanému géniovi, ktorého hviezda bude rásť s každým novým fanúšikom.
Povedali o Alexovi Chiltonovi:
Peter Buck (R.E.M.): „Miloval som rôzne zneuznané skupiny, ako napríklad Velvet Underground alebo Stooges, no tie aspoň často koncertovali a mali nejakých fanúšikov. No Big Star boli tou skutočnou zneuznanou kapelou, ktorých platne ste nemohli zohnať v obchode. Dnes máme google, ale vtedy sme o nich nevedeli takmer nič. Ich hudbu sme si vymieňali na páskach a kotúčoch. Okolo nich sa vytvoril mýtus brilantnej kapely, ktorú poznali len tí najvernejší. Big Star zobrali hudbu šesťdesiatych rokov a podali ju novým, moderným spôsobom. Ukázali mladším kapelám, že to ide. Pitchfork: „Big Star nie sú len najlepšou rockovou kultovou kapelou, v skutočnosti boli prvou kultovou kapelou v histórii popmusic."
Paul Westerberg (The Replacements): Alex bol jedným z najtalentovanejších hudobníkov, akých som kedy poznal. Krásne spieval, písal skvelé pesničky a pri tom ešte skúšal avantgardné veci. Bol to majster.
Patterson Hood (Drive-By Truckers): „Big Star sú pre mňa obsesiou. Podľa mňa by mali byť na rovnakom mieste ako The Beatles alebo The Rolling Stones."
Craig Finn (The Hold Steady): „Stretol som novinára, ktorý mi povedal, že robil rozhovor s Alexom Clintonom. Povedal mu, že ho viac baví umývať riad ako robiť hudbu, čo len svedčí o tom, že mu kariéra hudobníka vôbec nevyšla. Napriek tomu si myslím, že napísal niektoré z najpozitívnejších piesní v rokenrole."
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.