Nechcem sa tu odvolávať na žiadneho konkrétneho filozofa, ale kvantitatívna zmena na pultoch obchodov či v regáloch supermarketov alebo v nápojových lístkoch podnikov je taká očividná, že nutne musela priniesť i kvalitatívnu zmenu vo filozofii bežného slovenského konzumenta. Kým ešte pred viac ako rokom napríklad názov radler hovoril niečo asi len pivným expertom a nemčiny znalým Slovákom, dnes je to slovíčko, na ktoré treba v krčmových (rozumej filozofických) debatách znalecky prikyvovať.
.radler a legenda o smädnom cyklistovi
Ako sa už u nás stalo dobrým zvykom, raz prečítajú v televíznych novinách tlačovú správu aj o tom, ako vedci z nemenovanej nemeckej univerzity po dlhých rokoch výskumu objavili pôvod miešaného nápoja radler. Dnes sa však môžeme odvolať len na legendu o jeho vzniku. Tá nám hovorí, ako sa v jeden slnečný deň začiatkom minulého storočia istému majiteľovi bavorského hostinca podozrivo rýchlo začalo míňať čapované pivo, a tak ponúkol smädným okoloidúcim cyklistom pivo, miešané s citrónovou sódou v odvážnom pomere jedna k jednej. Našťastie pre budúce generácie vysmädnutým športovcom tento nápoj vtedy zachutil, a tak, keď 1. apríla 2011 uviedli na slovenský trh novinku Bažant Radler, smädným Slovákom to nepripadalo ako vtip a nápoj si rýchlo obľúbili. Už o necelé dva mesiace sa rozhodol pivovar v Hurbanove produkciu viac ako zdvojnásobiť a do konca roka pôvodný plán výroby prekročili až šesťnásobne.
V súčasnosti už majú miešané nápoje z piva svoje pevné miesto v povedomí slovenského konzumenta a trh ponúka varianty viacerých značiek a chutí. Svojich vyznávačov si hľadajú predovšetkým v tej časti populácie, ktorá z nejakých dôvodov ešte celkom neprišla pivu ako takému na chuť. Ak má byť totiž pivo k sebe úprimné, z pohľadu účelu vzniku miešaného nápoja radler z toho nevychádza najlepšie. To, čo si iní na dvanástke či desiatke cenia, teda horkastú chuť po chmeli, vyšší obsah alkoholu či jemné bublinky, to všetko radler neguje. Miešaným nápojom z piva a limonády dominuje ovocná chuť, obsah alkoholu je 2,5 % a menej, a bublinky na jazyku štípu. Hoci treba možno len o krok odstúpiť, pootočiť sa a z iného uhla pohľadu zistíme, že radler je príjemný osviežujúci nápoj, ktorý lahodí oku svojou bielou čapicou tak, ako to už storočia robí jeden z jeho rodičov, po ktorom mu ostala jemná príchuť a vôňa.
.zákony miešania a danenia
Ešte do roku 1993 bol radler v Nemecku naživo miešaný nápoj a k aktu zmiešania mohlo dôjsť až vo výčape. Z gurmánskeho pohľadu sa odporúčalo nalievať najprv citronádu, a až potom pivo. Vtedy sa nápoje premiešajú dobrovoľne podľa platných fyzikálnych zákonov, pretože pivo je pre obsah alkoholu ľahšie ako citronáda. Boli s tým však starosti, a tak sa z praktických dôvodov uprednostňoval opačný a rýchlejší postup, ktorý menej pení a nezdržuje tak proces čapovania. Lenže také premiešanie nie je spontánne dokonalé. Našťastie po roku 1993 tieto starosti v Nemecku odpadli, keď v krajine, kde už skoro 500 rokov platí Zákon o čistote piva (Rheinheitsgebot), prižmúrili jedno oko, zmenili zákon o dani z piva a povolili predávať miešané nápoje z piva ako hotové výrobky. Medzi nami, sadzba dane z piva ostala v platnosti aj pre nealkoholickú časť radlera.
Nápad ochutiť, pardon, dochutiť pivo vznikol už veľmi dávno a prvou voľbou nebol proces miešania, rozumej, riedenia piva citronádou. Je veľa miest v Európe, kde tento nápad nebol len chvíľkový a ešte dodnes sa s ním možno stretnúť. Nevraviac, teda nepíšuc, že odniekiaľ začali tento nápad dokonca i exportovať. Vo viacerých podnikoch na Slovensku, kde majú v ponuke pivá z Belgicka, možno nájsť aj niečo, čomu sa vraví kriek. Ak vám ho prinesú na stôl vo fľaške, na etikete takmer určite nájdete višňu, keďže toto pivo je ochutené práve jej príchuťou.
.pivá s nálepkami ako zo zelovocu
Podobne ako v prípade radlera to bol skôr nápad z núdze, keďže mnohé pivá z doby pred veľkou Plzňou mali prírodne kyselkavú chuť. Ak by ste ju chceli ochutnať v neochutenej verzii, pýtajte si prírodne fermentované pivo s názvom lambik. Z núdze cnosť sa vo svojej dobe tak dobre ujala, že do pivného kúpeľa v lambiku sa dávajú už storočia i maliny alebo broskyne. Dnes v Belgicku nájdete pivá s nálepkami ako zo zelovocu, hoci bežný konzument berie styk s takýmto nápojom skôr ako ojedinelú aféru. Alebo si viete predstaviť trvalejší vzťah s pivom s príchuťou ananásov či banánov?
Miešané pivné nápoje alebo ochutené pivá sa líšia od krajiny ku krajine, v mnohých z nich od regiónu ku regiónu. Najlepšie chutia tam, kde sú doma. Ak sa vám zacnie vo Francúzsku či Švajčiarsku za radlerom zo Slovenska, pýtajte si panaché, čítaj panašé. V Anglicku porozumejú vašej clivote, keď si objednáte shandy. V Rakúsku sa poobzerajte po radlere s bylinkovou limonádou Almdudler.
Ako keby toho nebolo dosť, radler možno nakoniec zachráni pivnú reputáciu Českej republiky a jej občanov, ktorú získali po odchode od menej smädných Slovákov v roku 1993. Od toho času štatistiky uznávajú český národ ako ten, ktorý konzumuje najviac piva vo svete, konkrétne v roku 2011 to vraj bolo 132 litrov na hlavu vrátane kojencov a Járu Cimrmana. To znie síce hrdo, problém je však v tom, že je to o desiatky litrov menej ako roky predtým. Pivovar Staropramen minulý rok prvý raz otočil krízový trend a jeho produkcia v roku 2011 vzrástla o deväť percent. Veľkú zásluhu na tom má pivo miešané s citrónovou limonádou Cool Lemon. Ešte začiatkom tohto roku tento radler, ktorý nemá v názve slovo radler, možno pre patent, ktorý naň má firma Heineken, kompletne dominoval ponuke v tomto segmente. Toto leto už môže byť všetko inak – máte chuť na slivkovú príchuť s čistou hlavou alebo na ríbezľový nápoj, vyrobený na báze jačmenného sladu?
.sedem mesiacov višní v lambiku
Pokračujme radšej ďalej potulkami po Európe. Višňové pivo si pýtajte v Bruseli, kde smerom na letisko pri mestečku Schaerbeek môžte vidieť višňové sady, ktorých kyslasté plody strávia tri až sedem mesiacov v lambiku. Pýtajte si od belgickej obsluhy tradičný kriek, v ktorom chuť a sladkosť zanechali ozajstné višne a nielen višňový sirup a cukor alebo požiadajte o Frambozenbier či Framboise a na jazyku vám ostane chuť malín. Hoci už sme si napísali, že ochutené pivá sú tu pre potechu, a nie noblesu, ignorujte predchádzajúce prikázania a požiadajte najbližšieho čašníka hocikde na svete jednoducho o ovocné pivo.
V Berlíne sa poobzerajte po Berliner Weisse, kyslastom pive s významným podielom pšeničného sladu, ktoré, keď si nedáte pozor, vám dochutia priamo na mieste buď na ružovo, alebo na zeleno a prifarbia sirupom buď z malín, alebo z marinky voňavej (marinka, v nemčine waldmeister, je bielokvetá rastlina, ktorej listy sladkasto voňajú po kumaríne). V niektorých nemeckých končinách to môžete skúsiť s Dieselom, čo je možno ten najzhovievavejší názov pre tento miešaný nápoj z piva. Pre konglomerát piva a kokakoly, ktorý poškvrňuje to najkrajšie na pive, jeho penu, sa napríklad v Kolíne nad Rýnom ujal názov Drecksack.
Možno je toho na bežného človeka už priveľa, čo sa tu popísalo. Však aj tých miešaných nápojov z piva či ochutených pív je okolo nás akosi priveľa. Tak porozmýšľajte – vyberiete si tradičnú citrónovú príchuť alebo uprednostníte chuť grepovú, limetkovú, pomarančovú, malinovú, mojitovú či nedajbože ďumbierovú? A zmienil som sa už o nealkoholickom radleri?
Ale jednu výhodu to všetko určite má. Pivu sa zas venuje pozornosť, akú si určite zaslúži.
Autor je matematik.
.radler a legenda o smädnom cyklistovi
Ako sa už u nás stalo dobrým zvykom, raz prečítajú v televíznych novinách tlačovú správu aj o tom, ako vedci z nemenovanej nemeckej univerzity po dlhých rokoch výskumu objavili pôvod miešaného nápoja radler. Dnes sa však môžeme odvolať len na legendu o jeho vzniku. Tá nám hovorí, ako sa v jeden slnečný deň začiatkom minulého storočia istému majiteľovi bavorského hostinca podozrivo rýchlo začalo míňať čapované pivo, a tak ponúkol smädným okoloidúcim cyklistom pivo, miešané s citrónovou sódou v odvážnom pomere jedna k jednej. Našťastie pre budúce generácie vysmädnutým športovcom tento nápoj vtedy zachutil, a tak, keď 1. apríla 2011 uviedli na slovenský trh novinku Bažant Radler, smädným Slovákom to nepripadalo ako vtip a nápoj si rýchlo obľúbili. Už o necelé dva mesiace sa rozhodol pivovar v Hurbanove produkciu viac ako zdvojnásobiť a do konca roka pôvodný plán výroby prekročili až šesťnásobne.
V súčasnosti už majú miešané nápoje z piva svoje pevné miesto v povedomí slovenského konzumenta a trh ponúka varianty viacerých značiek a chutí. Svojich vyznávačov si hľadajú predovšetkým v tej časti populácie, ktorá z nejakých dôvodov ešte celkom neprišla pivu ako takému na chuť. Ak má byť totiž pivo k sebe úprimné, z pohľadu účelu vzniku miešaného nápoja radler z toho nevychádza najlepšie. To, čo si iní na dvanástke či desiatke cenia, teda horkastú chuť po chmeli, vyšší obsah alkoholu či jemné bublinky, to všetko radler neguje. Miešaným nápojom z piva a limonády dominuje ovocná chuť, obsah alkoholu je 2,5 % a menej, a bublinky na jazyku štípu. Hoci treba možno len o krok odstúpiť, pootočiť sa a z iného uhla pohľadu zistíme, že radler je príjemný osviežujúci nápoj, ktorý lahodí oku svojou bielou čapicou tak, ako to už storočia robí jeden z jeho rodičov, po ktorom mu ostala jemná príchuť a vôňa.
.zákony miešania a danenia
Ešte do roku 1993 bol radler v Nemecku naživo miešaný nápoj a k aktu zmiešania mohlo dôjsť až vo výčape. Z gurmánskeho pohľadu sa odporúčalo nalievať najprv citronádu, a až potom pivo. Vtedy sa nápoje premiešajú dobrovoľne podľa platných fyzikálnych zákonov, pretože pivo je pre obsah alkoholu ľahšie ako citronáda. Boli s tým však starosti, a tak sa z praktických dôvodov uprednostňoval opačný a rýchlejší postup, ktorý menej pení a nezdržuje tak proces čapovania. Lenže také premiešanie nie je spontánne dokonalé. Našťastie po roku 1993 tieto starosti v Nemecku odpadli, keď v krajine, kde už skoro 500 rokov platí Zákon o čistote piva (Rheinheitsgebot), prižmúrili jedno oko, zmenili zákon o dani z piva a povolili predávať miešané nápoje z piva ako hotové výrobky. Medzi nami, sadzba dane z piva ostala v platnosti aj pre nealkoholickú časť radlera.
Nápad ochutiť, pardon, dochutiť pivo vznikol už veľmi dávno a prvou voľbou nebol proces miešania, rozumej, riedenia piva citronádou. Je veľa miest v Európe, kde tento nápad nebol len chvíľkový a ešte dodnes sa s ním možno stretnúť. Nevraviac, teda nepíšuc, že odniekiaľ začali tento nápad dokonca i exportovať. Vo viacerých podnikoch na Slovensku, kde majú v ponuke pivá z Belgicka, možno nájsť aj niečo, čomu sa vraví kriek. Ak vám ho prinesú na stôl vo fľaške, na etikete takmer určite nájdete višňu, keďže toto pivo je ochutené práve jej príchuťou.
.pivá s nálepkami ako zo zelovocu
Podobne ako v prípade radlera to bol skôr nápad z núdze, keďže mnohé pivá z doby pred veľkou Plzňou mali prírodne kyselkavú chuť. Ak by ste ju chceli ochutnať v neochutenej verzii, pýtajte si prírodne fermentované pivo s názvom lambik. Z núdze cnosť sa vo svojej dobe tak dobre ujala, že do pivného kúpeľa v lambiku sa dávajú už storočia i maliny alebo broskyne. Dnes v Belgicku nájdete pivá s nálepkami ako zo zelovocu, hoci bežný konzument berie styk s takýmto nápojom skôr ako ojedinelú aféru. Alebo si viete predstaviť trvalejší vzťah s pivom s príchuťou ananásov či banánov?
Miešané pivné nápoje alebo ochutené pivá sa líšia od krajiny ku krajine, v mnohých z nich od regiónu ku regiónu. Najlepšie chutia tam, kde sú doma. Ak sa vám zacnie vo Francúzsku či Švajčiarsku za radlerom zo Slovenska, pýtajte si panaché, čítaj panašé. V Anglicku porozumejú vašej clivote, keď si objednáte shandy. V Rakúsku sa poobzerajte po radlere s bylinkovou limonádou Almdudler.
Ako keby toho nebolo dosť, radler možno nakoniec zachráni pivnú reputáciu Českej republiky a jej občanov, ktorú získali po odchode od menej smädných Slovákov v roku 1993. Od toho času štatistiky uznávajú český národ ako ten, ktorý konzumuje najviac piva vo svete, konkrétne v roku 2011 to vraj bolo 132 litrov na hlavu vrátane kojencov a Járu Cimrmana. To znie síce hrdo, problém je však v tom, že je to o desiatky litrov menej ako roky predtým. Pivovar Staropramen minulý rok prvý raz otočil krízový trend a jeho produkcia v roku 2011 vzrástla o deväť percent. Veľkú zásluhu na tom má pivo miešané s citrónovou limonádou Cool Lemon. Ešte začiatkom tohto roku tento radler, ktorý nemá v názve slovo radler, možno pre patent, ktorý naň má firma Heineken, kompletne dominoval ponuke v tomto segmente. Toto leto už môže byť všetko inak – máte chuť na slivkovú príchuť s čistou hlavou alebo na ríbezľový nápoj, vyrobený na báze jačmenného sladu?
.sedem mesiacov višní v lambiku
Pokračujme radšej ďalej potulkami po Európe. Višňové pivo si pýtajte v Bruseli, kde smerom na letisko pri mestečku Schaerbeek môžte vidieť višňové sady, ktorých kyslasté plody strávia tri až sedem mesiacov v lambiku. Pýtajte si od belgickej obsluhy tradičný kriek, v ktorom chuť a sladkosť zanechali ozajstné višne a nielen višňový sirup a cukor alebo požiadajte o Frambozenbier či Framboise a na jazyku vám ostane chuť malín. Hoci už sme si napísali, že ochutené pivá sú tu pre potechu, a nie noblesu, ignorujte predchádzajúce prikázania a požiadajte najbližšieho čašníka hocikde na svete jednoducho o ovocné pivo.
V Berlíne sa poobzerajte po Berliner Weisse, kyslastom pive s významným podielom pšeničného sladu, ktoré, keď si nedáte pozor, vám dochutia priamo na mieste buď na ružovo, alebo na zeleno a prifarbia sirupom buď z malín, alebo z marinky voňavej (marinka, v nemčine waldmeister, je bielokvetá rastlina, ktorej listy sladkasto voňajú po kumaríne). V niektorých nemeckých končinách to môžete skúsiť s Dieselom, čo je možno ten najzhovievavejší názov pre tento miešaný nápoj z piva. Pre konglomerát piva a kokakoly, ktorý poškvrňuje to najkrajšie na pive, jeho penu, sa napríklad v Kolíne nad Rýnom ujal názov Drecksack.
Možno je toho na bežného človeka už priveľa, čo sa tu popísalo. Však aj tých miešaných nápojov z piva či ochutených pív je okolo nás akosi priveľa. Tak porozmýšľajte – vyberiete si tradičnú citrónovú príchuť alebo uprednostníte chuť grepovú, limetkovú, pomarančovú, malinovú, mojitovú či nedajbože ďumbierovú? A zmienil som sa už o nealkoholickom radleri?
Ale jednu výhodu to všetko určite má. Pivu sa zas venuje pozornosť, akú si určite zaslúži.
Autor je matematik.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.