Takto si asi George Bush vytúžené „two-state solution“ nepredstavoval. Riešenie počítajúce s existenciou dvoch štátov – mantra, ktorá sa donekonečna opakovala v prejavoch západných politikov týkajúcich sa izraelsko-palestínskeho konfliktu. Dopadlo to inak.
Takže kým vznik palestínskeho štátu žijúceho v mieri so svojím židovským susedom je stále v nedohľadne, palestínske hnutia Hamas a Fatah realizovali svoje vlastné „two-state solution“. Palestínčania majú teraz hneď dva štáty – západný breh Jordánu a pásmo Gazy.
.dbáme na bezpečnosť
Asi dva kilometre od hraničného priechodu Erez z Izraela závora pretína cestu vedúcu ďalej do hlbín Gazy. Stojí pri nej skupinka fúzatých mladíkov v čiernych a maskáčových úboroch. Sú to príslušníci brigád Kasám – ozbrojeného krídla hnutia Hamas. Ešte pred niekoľkými dňami, počas bojov v prašných uliciach Gazy, mali samopaly zrejme neustále v pohotovosti. Teraz sú však zbrane pohodlne zavesené na chrbtoch. Z mládencov vyžaruje bezstarostný pokoj – vedia, že pásmo ovládajú. „Welcome to Gaza,“ hovoria, len čo zistia, že v taxíku pred závorou sedia cudzinci. Po anglicky nič iné nevedia, ale prostredníctvom tlmočníka vzápätí ochotne vysvetľujú: „Dbáme tu na bezpečnosť Palestínčanov.“ To hovorí ich veliteľ, ktorý sa prestavuje najbežnejším menom Mahmúd.
Je to pravda alebo nie? Otázka, ktorá rozdeľuje jeden a pol milióna obyvateľov tohto ľudského mraveniska. Je celkom pochopiteľné, že v uliciach, kde dopravu riadia fúzatí ozbrojenci, zaznieva omnoho hlasnejšie prvý názor. „Tá stará skorumpovaná vláda už mala skončiť dávno,“ kričí postarší obyvateľ mesta a dav súhlasne prikyvuje. O niekoľko ulíc ďalej ukazuje iný muž na vypálený dom jedného z vysokých predstaviteľov Fatahu. „Celá ulica bola zavretá, všade boli bodyguardi,“ rozčuľuje sa. „A teraz? Pozrite sa, každý si môže slobodne chodiť, ako chce.“
.bežný život na uliciach
Je to tak trochu paradox. Hnutie, ktoré má na svedomí desiatky izraelských obetí teroristických útokov, si teraz dáva záležať, aby vzbudilo dojem usporiadanej štátotvornej organizácie. Napríklad aj svojím okázalým úsilím dostať na slobodu uneseného reportéra BBC Alana Johnstona, ktoré bolo napokon korunované úspechom. Ale ani ostatní novinári sa na neústretovosť nových pánov Gazy nemôžu sťažovať. „Nakrúcajte si, čo chcete.“ Podobné výzvy televízne štáby nepočúvajú často – a už vôbec nie vo vojenských objektoch. V bývalom hlavnom veliteľstve palestínskych bezpečnostných zložiek, ktoré padlo do rúk islamistom, nás takto oslovil osobne hovorca ozbrojených zložiek Hamasu Islam Šahván. „To je predsa práca vás novinárov, aby ste sa na vlastné oči presvedčili, ako to je,“ odpovedá na otázku, aká je aktuálna situácia v Gaze. „Určite ste si však všimli, že ľudia sú na uliciach, obchody sú otvorené a život normálne pokračuje.“ A deň strávený v Gaze mu napokon dáva za pravdu. Vládne tu bežný pouličný chaos, ktorý v minulých mesiacoch – od januára 2006, keď Hamas zvíťazil v parlamentných voľbách – až príliš často prerušovali prestrelky medzi jeho ozbrojencami a oficiálnymi palestínskymi bezpečnostnými zložkami.
.nie všetci súhlasia
Pokoj však môže byť len zdanlivý. V Gaze žijú aj odporcovia Hamasu. Hoci bolo pásmo vždy výrazne konzervatívnejšie než liberálny západný breh, veľa ľudí ani tu netúži žiť podľa radikálneho výkladu islamského práva. Oficiálni predstavitelia Hamasu síce tvrdia, že sa hnutie nechce stať novým Talibanom, lenže v uliciach Gazy už teraz vidieť o niečo viac zahalených žien a bradatých mužov. „Nechcem žiť v Hamastane. To radšej nech sa vráti izraelská armáda,“ hovorí tridsaťpäťročný palestínsky policajt v civile. Jeho brata, tiež policajta, zabili muži z Hamasu počas bojov o Gazu. Celá rodina podporovala Fatah, niektorí jej členovia aj so zbraňou v ruke. Teraz sú v nezávideniahodnej situácii – pred pomstou víťazov z Hamasu ich nič a nikto nechráni. „Nech teda prídu a všetkých nás zabijú,“ rozhorčuje sa žena s podobizňou zabitého mladíka v náručí. „Aj tak nič iné nevedia!“
Otvorené násilie voči prívržencom porazeného hnutia je v pásme Gazy zatiaľ skôr ojedinelé – s výnimkou júnových bojov a niekoľkých incidentov bezprostredne po nich. Na niektorých domoch dokonca v prvých dňoch viali typické žlté vlajky Fatahu. Opatrnosť však zaznieva zo slov takmer všetkých predstaviteľov hnutia, ktoré Západ ešte stále pokladá za partnera. Mnohí pásmo opustili a niektorí sa už ani nemajú kam vrátiť. To je aj prípad niekdajšieho najvyššieho bossa Fatahu v Gaze, Muhammada Dahlana. Z jeho výstavnej vily, stojacej v kedysi prísne stráženej štvrti, zostali iba holé steny postriekané arabskými nápismi, ktoré velebia víťazstvo islamistov.
.žeby nová nádej?
Ako to teda je? Postihla Gazu katastrofa, alebo dostáva so zmenou novú príležitosť? Aj na to sa názory tunajších ľudí líšia. Väčšina Palestínčanov považuje otvorenú bratovražednú vojnu v Gaze za bezprecedentný rozkol, na aký sa palestínske územia nepamätajú. Ale niektorí západní diplomati vidí v novej realite dokonca akúsi nádej. Hnutie Hamas je totiž izolované v Gaze, čo dáva Západu možnosť jednať opäť iba s prezidentom Mahmúdom Abbásom a s Fatahom. Na palestínske územia znova plynie zahraničná pomoc a tento týždeň dostali štátni zamestnanci po sedemnástich mesiacoch opäť celú výplatu – teda, okrem tých, ktorí pracujú pre Hamas. Otázkou zostáva, akú lekciu z demokracie udeľuje Západ Palestínčanom touto neskrývanou snahou zvrátiť výsledky volieb...
.jan Moláček, Gaza
Autor je reportér ČT.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.