V štúdiu televízie Joj na Kolibe som sa Vás pýtal na váš životný príbeh a postoje. Dodnes si pamätám Vašu cestu k Bohu, ale aj jasné slová o Tisovi a deportáciách, a potom ešte pokoru, s akou ste opisovali stav svojej, Vami hlboko milovanej cirkvi. Prekvapilo ma, že ste sa s touto výbavou stali arcibiskupom, a považoval som to za znamenie lepších čias.
Potom sme spolu hovorili na Pohode. V natrieskanom stane vás tisícpäťsto mladých ľudí počúvalo so zatajeným dychom, a v momente, keď ste opisovali svoju lásku ku Kristovi, sa mi zazdalo, že sa práve deje zázrak. Hovorili ste osobne, veľmi osobne, hovorili ste o láske celkom inak, než sa „patrí“, ale nebolo to trápne. Bol to vrchol Pohody, povedal mi vtedy Laco Snopko.
Tretíkrát sme spolu boli už v štúdiu RTVS. Bolo to túto jar, a bola to jedna z troch najsilnejších Lámp, aké som zažil. Pýtal som sa Vás na vzťahy, pýchu, eucharistiu, hriech, nebo a peklo, a Vy ste odpovedali tak, že aj ľudia, ktorí nemajú k cirkvi blízko, mi potom ešte veľmi dlho vyvolávali a písali, že ak toto je cirkev, tak sa k nej okamžite hlásia.
To už bolo v čase, keď na Vás prišla kontrola, ktorá hľadala chyby iných u Vás. Úplne rešpektujem právo cirkvi kontrolovať, chápem potrebu hierarchického usporiadania v niektorých oblastiach, a nie som priateľ demokracie vo všetkom možnom. Ak Vás pápež, ktorého knihy a spôsob uvažovania milujem, naozaj odvolá, nebudem ho za to viniť. Jednak preto, že je to jeho kompetencia a právo, ktoré si ctím, ale najmä preto, že si nemyslím, že v tomto prípade tento veľmi múdry pápež presne vie, čo činí.
O dôvodoch Vášho odvolávania sa pošuškáva všeličo. Počul som, že ste vraj vysvätili kňazov, ktorých iní odmietli. Lenže ak je to Vaša kompetencia, treba si ju ctiť rovnako, ako tú pápežovu. Počul som tiež, že v niektorých vieroučných otázkach ste vyslovovali názory, ktoré nie sú úplne v súlade s učením cirkvi. Považujem udržiavanie pravdy v jej základných bodoch, ku ktorým sa cirkev spoločne hlási, za kľúčové. Lenže v ktorých otázkach ste pravdu opustili? Neviem o jedinej. A ak je základnou pravdou láska k Bohu a ľuďom, tak Vás vidím ako jedného z najposlušnejších hľadačov a udržiavačov pravdy, akých tu poznám.
Keďže tento časopis sa súdi s Vaším predchodcom Jánom Sokolom, a súdime sa o jeho spôsoboch narábania s majetkom cirkvi, niečo o pozadí Vašej diecézy a jej minulosti viem. A práve preto si nemyslím, že máte problém pre svätenie kňazov či pre prílišnú originalitu Vašich názorov. Cítim, že to, čo sa na Vás chystá, je odveta kruhov, ktoré majú radšej tmu ako svetlo, pretože v tme nevidno účty, prevody, ale najmä temnotu a závisť v duši.
Vážený pán arcibiskup Róbert Bezák, dovoľte mi vyjadriť Vám podporu a solidaritu tohto časopisu. A dovoľte mi k tomu poznamenať, že ľudia, ktorí sú nespravodlivo súdení, prenasledovaní a šikanovaní, a predsa im to nezlomí srdce, sú najväčším dôkazom, že láska a pravda sú najviac.
Z Vášho životného príbehu cítim, že teraz ste Kristom povolaný tento dôkaz Slovensku predviesť. Veľmi Vám držím palce.
Potom sme spolu hovorili na Pohode. V natrieskanom stane vás tisícpäťsto mladých ľudí počúvalo so zatajeným dychom, a v momente, keď ste opisovali svoju lásku ku Kristovi, sa mi zazdalo, že sa práve deje zázrak. Hovorili ste osobne, veľmi osobne, hovorili ste o láske celkom inak, než sa „patrí“, ale nebolo to trápne. Bol to vrchol Pohody, povedal mi vtedy Laco Snopko.
Tretíkrát sme spolu boli už v štúdiu RTVS. Bolo to túto jar, a bola to jedna z troch najsilnejších Lámp, aké som zažil. Pýtal som sa Vás na vzťahy, pýchu, eucharistiu, hriech, nebo a peklo, a Vy ste odpovedali tak, že aj ľudia, ktorí nemajú k cirkvi blízko, mi potom ešte veľmi dlho vyvolávali a písali, že ak toto je cirkev, tak sa k nej okamžite hlásia.
To už bolo v čase, keď na Vás prišla kontrola, ktorá hľadala chyby iných u Vás. Úplne rešpektujem právo cirkvi kontrolovať, chápem potrebu hierarchického usporiadania v niektorých oblastiach, a nie som priateľ demokracie vo všetkom možnom. Ak Vás pápež, ktorého knihy a spôsob uvažovania milujem, naozaj odvolá, nebudem ho za to viniť. Jednak preto, že je to jeho kompetencia a právo, ktoré si ctím, ale najmä preto, že si nemyslím, že v tomto prípade tento veľmi múdry pápež presne vie, čo činí.
O dôvodoch Vášho odvolávania sa pošuškáva všeličo. Počul som, že ste vraj vysvätili kňazov, ktorých iní odmietli. Lenže ak je to Vaša kompetencia, treba si ju ctiť rovnako, ako tú pápežovu. Počul som tiež, že v niektorých vieroučných otázkach ste vyslovovali názory, ktoré nie sú úplne v súlade s učením cirkvi. Považujem udržiavanie pravdy v jej základných bodoch, ku ktorým sa cirkev spoločne hlási, za kľúčové. Lenže v ktorých otázkach ste pravdu opustili? Neviem o jedinej. A ak je základnou pravdou láska k Bohu a ľuďom, tak Vás vidím ako jedného z najposlušnejších hľadačov a udržiavačov pravdy, akých tu poznám.
Keďže tento časopis sa súdi s Vaším predchodcom Jánom Sokolom, a súdime sa o jeho spôsoboch narábania s majetkom cirkvi, niečo o pozadí Vašej diecézy a jej minulosti viem. A práve preto si nemyslím, že máte problém pre svätenie kňazov či pre prílišnú originalitu Vašich názorov. Cítim, že to, čo sa na Vás chystá, je odveta kruhov, ktoré majú radšej tmu ako svetlo, pretože v tme nevidno účty, prevody, ale najmä temnotu a závisť v duši.
Vážený pán arcibiskup Róbert Bezák, dovoľte mi vyjadriť Vám podporu a solidaritu tohto časopisu. A dovoľte mi k tomu poznamenať, že ľudia, ktorí sú nespravodlivo súdení, prenasledovaní a šikanovaní, a predsa im to nezlomí srdce, sú najväčším dôkazom, že láska a pravda sú najviac.
Z Vášho životného príbehu cítim, že teraz ste Kristom povolaný tento dôkaz Slovensku predviesť. Veľmi Vám držím palce.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.