Na prvý pohľad to vyzerá ako dohoda medzi vládou a dôchodkovými správcovskými spoločnosťami (DSS), na úkor sporiteľov. Kabinet Roberta Fica bez veľkého kriku a odporu zníži príspevok v druhom pilieri zo súčasných 9 na 4 percentá. Správcovské spoločnosti zatiaľ získajú viac na poplatkoch, ktoré sa v negarantovanom fonde zvýšia z 0,3 na 0,6 percenta a pri zhodnotení majetku z 5,6 na 10 percent. Výsledkom môže byť nielen výhodný obchod pre obe strany, ale aj ďalšia dezilúzia občanov z druhého piliera. Sporitelia nebudú stáť za DSS-kami, ak uvidia, že DSS-ky nestoja za nimi, riešiac si len vlastný biznis. Pokiaľ by sa o pár rokov Fico rozhodol druhý pilier úplne zlikvidovať, mohol by naraziť len na slabý odpor verejnosti.
.vraj nerokovali
„Nie, žiadne stretnutie s vládou nebolo,“ hovorí Stanislav Žofčák, predseda predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky a šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. „My sme prvýkrát mali k dispozícii ucelené informácie o pripravovaných zmenách na okrúhlom stole, ktorý organizoval Inštitút hospodárskej politiky 21. júna.“ Podľa Žofčáka je zníženie príspevkov v druhom pilieri politickým rozhodnutím s nadväznosťou na hospodárenie štátu: „Vychádzali sme z predpokladu, že akékoľvek číslo blízke deviatke bude dobré pre sporiteľov.“ Čím viac si sporiteľ bude šetriť na dôchodok, tým vyššiu šancu má, že dostane slušné peniaze. Na druhej strane, po znížení odvodu do druhého piliera sa budúce dôchodky dnešných sporiteľov zákonite znížia.
Pokiaľ ide o zvýšené odplaty pre DSS-ky za správu fondov a zhodnotenie, podľa štátneho tajomníka ministerstva práce Jozefa Buriana majú motivovať správcovské spoločnosti na vyššie zhodnotenie im zvereného majetku. Aj Žofčák verí, že vyššie poplatky rozhýbu konkurenciu medzi správcovskými spoločnosťami: „Pripusťme, že aj na ministerstve sú experti, ktorí problematiku vnímajú odborne, a nie politicky.“ Samozrejme, je na čitateľovi, či uverí na náhle objavený altruizmus ministerských úradníkov voči správcovským spoločnostiam. Zvlášť ak pracujú pre garnitúru Roberta Fica, pre ktorého bol druhý pilier v minulosti červeným súknom. No je pravda, že dnes poplatky pre DSS-ky v porovnaní s komerčnými podielovými fondmi nie sú vysoké.
Správcovským spoločnostiam vyhovuje aj zrušenie povinnosti poskytovať možnosť investovania do indexového fondu. „Indexový fond je alibistická forma investovania,“ odôvodňuje Žofčák. Jeho výkonnosť totiž kopíruje trh, kým pri normálnom negarantovanom fonde môže portfóliový manažér ísť aj proti trhu a dosiahnuť lepšie zhodnotenie. No je tu aj iný aspekt. Indexový fond sa DSS-kám v skutočnosti neoplatil pre nízke správne poplatky. Po novom bude zákon predpisovať len dva fondy: jeden s garanciami a jeden bez nich. Vyšší počet fondov bude na zvážení správcovských spoločností, no ťažko povedať, či do nich pôjdu. Menej fondov znamená pre DSS-ky nižšie náklady. Za zmienku tiež stojí, že sporiteľ bude musieť aktívne deklarovať, že chce byť v negarantovanom fonde, inak bude do garantovaného zaradený automaticky. Na druhej strane sa zruší automatický vstup do druhého piliera ako takého. Vstup bude dobrovoľný, maximálne do 35 rokov.
Niektoré zmeny, navrhované ministerstvom práce, sú zmysluplné aj z hľadiska sporiteľov. Napríklad v garantovanom fonde sa predĺži obdobie na porovnávanie výnosov až na desať rokov. Prvá Ficova vláda ho nastavila na šesť mesiacov, čo bol od začiatku nezmysel. Pri takýchto dlhodobých formách sporenia a investovania sú krátkodobé výkyvy v hodnote investície akceptovateľné. Popri znížení príspevku do druhého piliera je určitou náplasťou aspoň možnosť sporiteľa doplatiť si k štyrom percentám dobrovoľný príspevok dve percentá s daňovým zvýhodnením – alebo ešte viac, no už bez zvýhodnenia.
.nečakajme zázraky
Keďže penzijný systém má fungovať desaťročia a najmä v druhom pilieri je dôležité nastavenie dlhodobých investičných stratégií, mala by byť kľúčovým záujmom zákonodarcu jeho stabilita. Od roku 2004 dvadsaťkrát menený zákon o starobnom dôchodkovom sporení k stabilite systému práve neprispieva. Približne 1,5 milióna Slovákov má v druhom pilieri 5 miliárd eur. No natíska sa otázka, čo s prvým, priebežným pilierom?
Deficit prvého piliera bez vplyvu druhého piliera presahuje 900 miliónov eur. Lenže presun peňazí z toho druhého nezbaví prvý pilier inherentnej straty. Presúva akurát problém na neskôr. Analytik INESS Radovan Ďurana upozorňuje na málo diskutovaný fakt: „Nie je pravda, že do oboch pilierov ide po deväť percent. Do prvého piliera ide v skutočnosti zhruba 16 percent z odvodov zamestnanca. Celý rezervný fond solidarity sa automaticky presúva do prvého piliera, rovnako ako prebytky vo fonde nezamestnanosti a úrazového poistenia. Napriek tomu je prvý pilier deficitný.“
Ako za týchto okolností prvý pilier udržať? Štát môže zvyšovať vek odchodu do dôchodku; zvyšovať odvody a dane (vrátane zdaňovania dôchodkov); šetriť v iných rozpočtových kapitolách a použiť prostriedky na sanáciu dôchodkov odtiaľ; zadlžovať sa požičiavaním; privatizovať časť zostávajúceho štátneho majetku a výnos použiť na dôchodky; zmraziť zvyšovanie dôchodkov, prípadne ich znížiť a obmedzovať predčasné dôchodky... V snahe čeliť demografickej kríze v nasledujúcich desaťročiach zrejme politici budú skúšať kombináciu všetkých týchto receptov a nepochybne vymyslia aj nejaké ďalšie. No ani to nemusí stačiť. Ficova vláda avizuje zmeny aj v prvom pilieri, no môžu sa ukázať ako nedostatočné alebo majú nabehnúť až po roku 2017. Teda až po nasledujúcich voľbách.
.žiadne švajčiarske dôchodky
Druhý pilier, ktorý mal doplniť ten prvý, je málo výkonný. Ministerstvo práce tvrdí, že keď sa porovná zhodnocovanie ním investovaných prostriedkov s infláciou, tak za sedem rokov, odkedy funguje, je takmer 12 percent v mínuse. Inak povedané, vložené peniaze sa sporiteľom nezhodnotili, ale viac ako desatinu svojej hodnoty stratili. Opoziční politici tvrdia, že za to môžu garancie prvej Ficovej vlády, ktoré obmedzili DSS-kám rizikovejšie (a tým pádom aj ziskovejšie) investičné príležitosti. No správcovské spoločnosti veľmi opatrne investovali už pred ich zavedením. Žofčák hovorí, že aj pred Ficovými garanciami existovali akési pseudogarancie v podobe porovnávania výkonnosti fondov navzájom. DSS-ky akoby sa strážili a neinvestovali agresívnejšie, pretože sa obávali krátkodobých strát. V každom prípade, v priebehu nasledujúcich desaťročí zrejme ani kombinácia oboch pilierov nezabezpečí budúcim seniorom rovnakú životnú úroveň, akú majú na dôchodku ešte tí dnešní.
.x-tý pilier
Ako sa pripraviť na budúcnosť, v ktorej prvý pilier nebude vyplácať vysoké dôchodky, kým druhý pilier má problémy s politickým rizikom i s prehnanou opatrnosťou správcovských spoločností? Väčšina mladých, pochopiteľne, nemyslí na dôchodok. Desaťročia fungovania priebežného systému ľudí naučili, že penzia odniekiaľ príde. To sa bude musieť rýchlo zmeniť. Ľudia by si mali zvyknúť na myšlienku, že si náklady na svoju životnú úroveň v starobe, keď prestanú pracovať, budú musieť pokrývať z viacerých zdrojov a hlavne, musia sa na ňu pripraviť aj sami. Predovšetkým sa nespoliehať na štát a politikov, ktorých horizont nepresahuje štvorročný politický cyklus. Začať sporiť už zamladi a pravidelne by sa malo stať samozrejmosťou!
Niektorí ľudia investujú už dnes do nehnuteľnosti, ktorú v starobe človek predá, presťahuje sa do menšej a z rozdielu dokáže istý čas vyžiť. Lenže zo sentimentálnych dôvodov je na staré kolená ťažké zbaviť sa bytu alebo domu, v ktorom človek prežil veľkú časť života. Ľudia tiež riskujú, že v ekonomike, postihnutej demografickou krízou, nemusí byť po nehnuteľnostiach taký dopyt ako dnes.
Filip Glasa prevádzkuje web ako-investovat.sk. Dnešným tridsiatnikom a štyridsiatnikom radí, aby sa pokúsili na starobu ušetriť aj niečo z vlastnej iniciatívy. Človek by mal investovať do čohosi, čomu rozumie. Pokiaľ sa investovania bojí a nemá čas či záujem, aby si o tejto oblasti niečo naštudoval, nech peniaze ponechá trebárs aj v banke. Veľa nezarobí, ale aspoň neurobí zlé investičné rozhodnutie. Zvyčajne sa odporúča na starobu si odkladať desať percent príjmu. V mladosti možno investovať riskantnejšie, kým vo vyššom veku treba svoje peniaze preklápať postupne do menej rizikových a tým pádom aj menej výnosných investícií.
Glasa nabáda na zdržanlivosť pokiaľ ide o dnes také rozšírené životné poistky: „Životným poistením si človek nenasporí na dôchodok. Problém je jednak netransparentná štruktúra poplatkov, jednak časť odvádzaných peňazí, pochopiteľne, ide na krytie rizika – možno aj takého, ktoré dotyčný klient nepotrebuje.“
K najtradičnejším spôsobom, ako investovať svoj čas, nervy a peniaze, patrí výchova detí. A dúfať, že v starobe človeku pomôžu. Práve preto, že sa detí rodí málo, vlastne musíme problémy s dôchodkovým systémom riešiť. No demografická kríza nie je živelná pohroma, ktorá má svoj pôvod niekde mimo človeka. Je priamym dôsledkom našich zvrchovaných rozhodnutí v oblasti životného štýlu, rodiny, sexu a reprodukcie. Žneme akurát to, čo sme (ne)zasiali.
.vraj nerokovali
„Nie, žiadne stretnutie s vládou nebolo,“ hovorí Stanislav Žofčák, predseda predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky a šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. „My sme prvýkrát mali k dispozícii ucelené informácie o pripravovaných zmenách na okrúhlom stole, ktorý organizoval Inštitút hospodárskej politiky 21. júna.“ Podľa Žofčáka je zníženie príspevkov v druhom pilieri politickým rozhodnutím s nadväznosťou na hospodárenie štátu: „Vychádzali sme z predpokladu, že akékoľvek číslo blízke deviatke bude dobré pre sporiteľov.“ Čím viac si sporiteľ bude šetriť na dôchodok, tým vyššiu šancu má, že dostane slušné peniaze. Na druhej strane, po znížení odvodu do druhého piliera sa budúce dôchodky dnešných sporiteľov zákonite znížia.
Pokiaľ ide o zvýšené odplaty pre DSS-ky za správu fondov a zhodnotenie, podľa štátneho tajomníka ministerstva práce Jozefa Buriana majú motivovať správcovské spoločnosti na vyššie zhodnotenie im zvereného majetku. Aj Žofčák verí, že vyššie poplatky rozhýbu konkurenciu medzi správcovskými spoločnosťami: „Pripusťme, že aj na ministerstve sú experti, ktorí problematiku vnímajú odborne, a nie politicky.“ Samozrejme, je na čitateľovi, či uverí na náhle objavený altruizmus ministerských úradníkov voči správcovským spoločnostiam. Zvlášť ak pracujú pre garnitúru Roberta Fica, pre ktorého bol druhý pilier v minulosti červeným súknom. No je pravda, že dnes poplatky pre DSS-ky v porovnaní s komerčnými podielovými fondmi nie sú vysoké.
Správcovským spoločnostiam vyhovuje aj zrušenie povinnosti poskytovať možnosť investovania do indexového fondu. „Indexový fond je alibistická forma investovania,“ odôvodňuje Žofčák. Jeho výkonnosť totiž kopíruje trh, kým pri normálnom negarantovanom fonde môže portfóliový manažér ísť aj proti trhu a dosiahnuť lepšie zhodnotenie. No je tu aj iný aspekt. Indexový fond sa DSS-kám v skutočnosti neoplatil pre nízke správne poplatky. Po novom bude zákon predpisovať len dva fondy: jeden s garanciami a jeden bez nich. Vyšší počet fondov bude na zvážení správcovských spoločností, no ťažko povedať, či do nich pôjdu. Menej fondov znamená pre DSS-ky nižšie náklady. Za zmienku tiež stojí, že sporiteľ bude musieť aktívne deklarovať, že chce byť v negarantovanom fonde, inak bude do garantovaného zaradený automaticky. Na druhej strane sa zruší automatický vstup do druhého piliera ako takého. Vstup bude dobrovoľný, maximálne do 35 rokov.
Niektoré zmeny, navrhované ministerstvom práce, sú zmysluplné aj z hľadiska sporiteľov. Napríklad v garantovanom fonde sa predĺži obdobie na porovnávanie výnosov až na desať rokov. Prvá Ficova vláda ho nastavila na šesť mesiacov, čo bol od začiatku nezmysel. Pri takýchto dlhodobých formách sporenia a investovania sú krátkodobé výkyvy v hodnote investície akceptovateľné. Popri znížení príspevku do druhého piliera je určitou náplasťou aspoň možnosť sporiteľa doplatiť si k štyrom percentám dobrovoľný príspevok dve percentá s daňovým zvýhodnením – alebo ešte viac, no už bez zvýhodnenia.
.nečakajme zázraky
Keďže penzijný systém má fungovať desaťročia a najmä v druhom pilieri je dôležité nastavenie dlhodobých investičných stratégií, mala by byť kľúčovým záujmom zákonodarcu jeho stabilita. Od roku 2004 dvadsaťkrát menený zákon o starobnom dôchodkovom sporení k stabilite systému práve neprispieva. Približne 1,5 milióna Slovákov má v druhom pilieri 5 miliárd eur. No natíska sa otázka, čo s prvým, priebežným pilierom?
Deficit prvého piliera bez vplyvu druhého piliera presahuje 900 miliónov eur. Lenže presun peňazí z toho druhého nezbaví prvý pilier inherentnej straty. Presúva akurát problém na neskôr. Analytik INESS Radovan Ďurana upozorňuje na málo diskutovaný fakt: „Nie je pravda, že do oboch pilierov ide po deväť percent. Do prvého piliera ide v skutočnosti zhruba 16 percent z odvodov zamestnanca. Celý rezervný fond solidarity sa automaticky presúva do prvého piliera, rovnako ako prebytky vo fonde nezamestnanosti a úrazového poistenia. Napriek tomu je prvý pilier deficitný.“
Ako za týchto okolností prvý pilier udržať? Štát môže zvyšovať vek odchodu do dôchodku; zvyšovať odvody a dane (vrátane zdaňovania dôchodkov); šetriť v iných rozpočtových kapitolách a použiť prostriedky na sanáciu dôchodkov odtiaľ; zadlžovať sa požičiavaním; privatizovať časť zostávajúceho štátneho majetku a výnos použiť na dôchodky; zmraziť zvyšovanie dôchodkov, prípadne ich znížiť a obmedzovať predčasné dôchodky... V snahe čeliť demografickej kríze v nasledujúcich desaťročiach zrejme politici budú skúšať kombináciu všetkých týchto receptov a nepochybne vymyslia aj nejaké ďalšie. No ani to nemusí stačiť. Ficova vláda avizuje zmeny aj v prvom pilieri, no môžu sa ukázať ako nedostatočné alebo majú nabehnúť až po roku 2017. Teda až po nasledujúcich voľbách.
.žiadne švajčiarske dôchodky
Druhý pilier, ktorý mal doplniť ten prvý, je málo výkonný. Ministerstvo práce tvrdí, že keď sa porovná zhodnocovanie ním investovaných prostriedkov s infláciou, tak za sedem rokov, odkedy funguje, je takmer 12 percent v mínuse. Inak povedané, vložené peniaze sa sporiteľom nezhodnotili, ale viac ako desatinu svojej hodnoty stratili. Opoziční politici tvrdia, že za to môžu garancie prvej Ficovej vlády, ktoré obmedzili DSS-kám rizikovejšie (a tým pádom aj ziskovejšie) investičné príležitosti. No správcovské spoločnosti veľmi opatrne investovali už pred ich zavedením. Žofčák hovorí, že aj pred Ficovými garanciami existovali akési pseudogarancie v podobe porovnávania výkonnosti fondov navzájom. DSS-ky akoby sa strážili a neinvestovali agresívnejšie, pretože sa obávali krátkodobých strát. V každom prípade, v priebehu nasledujúcich desaťročí zrejme ani kombinácia oboch pilierov nezabezpečí budúcim seniorom rovnakú životnú úroveň, akú majú na dôchodku ešte tí dnešní.
.x-tý pilier
Ako sa pripraviť na budúcnosť, v ktorej prvý pilier nebude vyplácať vysoké dôchodky, kým druhý pilier má problémy s politickým rizikom i s prehnanou opatrnosťou správcovských spoločností? Väčšina mladých, pochopiteľne, nemyslí na dôchodok. Desaťročia fungovania priebežného systému ľudí naučili, že penzia odniekiaľ príde. To sa bude musieť rýchlo zmeniť. Ľudia by si mali zvyknúť na myšlienku, že si náklady na svoju životnú úroveň v starobe, keď prestanú pracovať, budú musieť pokrývať z viacerých zdrojov a hlavne, musia sa na ňu pripraviť aj sami. Predovšetkým sa nespoliehať na štát a politikov, ktorých horizont nepresahuje štvorročný politický cyklus. Začať sporiť už zamladi a pravidelne by sa malo stať samozrejmosťou!
Niektorí ľudia investujú už dnes do nehnuteľnosti, ktorú v starobe človek predá, presťahuje sa do menšej a z rozdielu dokáže istý čas vyžiť. Lenže zo sentimentálnych dôvodov je na staré kolená ťažké zbaviť sa bytu alebo domu, v ktorom človek prežil veľkú časť života. Ľudia tiež riskujú, že v ekonomike, postihnutej demografickou krízou, nemusí byť po nehnuteľnostiach taký dopyt ako dnes.
Filip Glasa prevádzkuje web ako-investovat.sk. Dnešným tridsiatnikom a štyridsiatnikom radí, aby sa pokúsili na starobu ušetriť aj niečo z vlastnej iniciatívy. Človek by mal investovať do čohosi, čomu rozumie. Pokiaľ sa investovania bojí a nemá čas či záujem, aby si o tejto oblasti niečo naštudoval, nech peniaze ponechá trebárs aj v banke. Veľa nezarobí, ale aspoň neurobí zlé investičné rozhodnutie. Zvyčajne sa odporúča na starobu si odkladať desať percent príjmu. V mladosti možno investovať riskantnejšie, kým vo vyššom veku treba svoje peniaze preklápať postupne do menej rizikových a tým pádom aj menej výnosných investícií.
Glasa nabáda na zdržanlivosť pokiaľ ide o dnes také rozšírené životné poistky: „Životným poistením si človek nenasporí na dôchodok. Problém je jednak netransparentná štruktúra poplatkov, jednak časť odvádzaných peňazí, pochopiteľne, ide na krytie rizika – možno aj takého, ktoré dotyčný klient nepotrebuje.“
K najtradičnejším spôsobom, ako investovať svoj čas, nervy a peniaze, patrí výchova detí. A dúfať, že v starobe človeku pomôžu. Práve preto, že sa detí rodí málo, vlastne musíme problémy s dôchodkovým systémom riešiť. No demografická kríza nie je živelná pohroma, ktorá má svoj pôvod niekde mimo človeka. Je priamym dôsledkom našich zvrchovaných rozhodnutí v oblasti životného štýlu, rodiny, sexu a reprodukcie. Žneme akurát to, čo sme (ne)zasiali.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.