Kto je muž, ktorého na post prezidenta vyniesla vôľa Egypťanov po zmene režimu a vynútenom odchode bývalého prezidenta Husního Mubaraka? Takto sa pýta svet, ktorý sledoval povstanie proti Mubarakovmu režimu s nádejou, ale aj s obavami. Muhammad Mursí je človek, ktorého zvolenie potvrdzuje nádeje, ale aj obavy z Arabskej jari a jej dosahu.
.prekvapenie z radov Bratov
Muhammad Mursí sa narodil v roku 1951 v Egypte, vyštudoval strojárstvo na Káhirskej univerzite, neskôr pokračoval v štúdiu na University of Southern California. Ako asistent prednášal v osemdesiatych rokoch na California State University, keď sa potom vrátil do Egypta, pokračoval v akademickej kariére. Politicky sa realizoval v radoch Moslimského bratstva, kde si získal povesť dôrazného, vytrvalého, ale aj diplomatického vyjednávača. Od roku 2000 do roku 2005 bol nezávislým poslancom v egyptskom parlamente. Nezávislým iba preto, že Moslimské bratstvo bolo za vlády bývalého prezidenta Husního Mubaraka zakázané. Patril k riadiacim štruktúram Moslimského bratstva a ako jeho lojálny člen stál aj pri zrode Strany slobody a spravodlivosti, ktorá bola založená v roku 2011. Strana je politickou odnožou Moslimského bratstva a práve z poverenia Bratstva sa Mursí stal aj jej predsedom.
Jeho kandidatúra na prezidenta krajiny prišla ako trochu prekvapujúci zvrat. Pôvodne bol len náhradníkom. Kandidatúru mu Moslimské bratstvo zverilo až vtedy, keď volebná komisia odmietla jeho prvú voľbu, Muhammada Chajrata aš-Šátira. Mursí nebol taký populárny, netešil sa povesti takého schopného rečníka a zdalo sa, že mu chýba populistický inštinkt. Keď však Bratstvo postavilo do volebného boja jeho, podarilo sa mu zhromaždiť podporu Egypťanov. V druhom kole v priamom zápase s kandidátom, ktorého vnímali najmä ako predstaviteľa mubarakovských síl, dostal napokon viac hlasov, než sa čakalo.
.manžel prvej služobnice
Od Mursího sa teraz očakáva, ako prejaví svoju známu lojalitu voči Moslimskému bratstvu v novom úrade. Starosti, ktoré robí jeho osoba zahraničným lídrom, vychádzajú najmä z toho, že Mursí je zástupcom islamistov. V krajine, kde Mubarakov režim nedovolil zasahovanie náboženstva do politiky (a preto potláčal aj samo Moslimské bratstvo) môže byť príchod islamistického prezidenta katalyzátorom problémov. Mursí zároveň necíti potrebu udržiavať vzťahy s Izraelom. Naopak, ústretovo reaguje na ľudovú nevôľu voči Izraelčanom. Egypťania od neho vo všeobecnosti očakávajú skôr pritvrdenie voči Jeruzalemu a volajú po otvorení hraníc s pásmom Gazy, čo by do budúcnosti mohlo priniesť ďalšie problémy, okrem iného aj s úplne nekontrolovateľným prenikaním islamistických teroristov. Mier s Izraelom bude za Mursího vlády rozhodne na vážkach.
Ďalšou obavou, ktorá v súvislosti s Mursím panuje, je vzťah Bratstva k náboženským menšinám – aj ku koptským kresťanom, ktorí už teraz zažívajú ťažké obdobie. A osobitnou kapitolou budú práva žien. Ak Mursí splní svoj sľub a na viceprezidentské posty menuje jedného zástupcu koptskej kresťanskej komunity a jednu ženu, bude to pekné gesto. Či však reálne zaručí práva kresťanov a žien? Viceprezidentkou sa takmer určite nestane žiadna predstaviteľka liberálov či sekularistov. Skôr môžeme očakávať lojálnu členku Moslimského bratstva.
Ak má byť príkladom postavenia žien, ako si ho predstavuje Moslimské bratstvo v Egypte, manželka čerstvo zvoleného prezidenta, je namieste opatrnosť. Naglá Ali Mahmúd, ktorá sa po zvolení svojho muža vyjadrila, že nechce byť „prvou dámou“, ale „prvou služobníčkou egyptského ľudu“, je totiž v prvom rade zbožná moslimka. Nielenže si zahaľuje hlavu, ale jej šatky pôsobia veľmi tradične – sú pomerne dlhé, bez vzorov, triezvych farieb. V spoločnosti, ktorá pripisuje oblečeniu žien až neprimeraný význam, vôbec nie je prehnané hovoriť o tom, že podoba oblečenia prezidentovej manželky veľa napovedá o budúcej politike jej muža. A hoci v Moslimskom bratstve nie sú vzdelané ženy až takou výnimkou, prezidentova manželka nemá vysokoškolské vzdelanie. Život zasvätila najmä manželovi a svojim piatim deťom. Dokonca vyhlásila, že by bola najradšej, keby ju aj v médiách volali Umm Ahmed – znamená to „Ahmedova matka“ a je to titul, ktorý nosia mnohé tradičné moslimky ako pripomienku mena svojho prvého syna. Nik teda nemôže pochybovať, že prezidentova manželka je podriadená islamu a islamistickému patriarchátu.
.postačí to?
Nádeje môže vzbudzovať to, že Mursí má imidž západného akademika, nie ajatolláha. Má tiež motiváciu udržať Egypt prijateľný pre Západ a jeho investície. Vie, že nebol zvolený prevažnou väčšinou hlasov. Prinajmenšom vie, ako musí voliť rétoriku, aby proti sebe ešte väčšmi nepopudil veľkú čas Egypťanov. Či to postačí na zabezpečenie práv menšín v Egypte, na aký-taký slobodný rozvoj tejto krajiny a na odvrátenie krvavých šarvátok, ktoré tu ešte, najmä v súvislosti s armádou, môžu vypuknúť? Odpoveď „uvidíme“ znie až trápne vágne. Nijaká iná sa však na Egypt pod Mursího vedením zatiaľ nehodí.
.prekvapenie z radov Bratov
Muhammad Mursí sa narodil v roku 1951 v Egypte, vyštudoval strojárstvo na Káhirskej univerzite, neskôr pokračoval v štúdiu na University of Southern California. Ako asistent prednášal v osemdesiatych rokoch na California State University, keď sa potom vrátil do Egypta, pokračoval v akademickej kariére. Politicky sa realizoval v radoch Moslimského bratstva, kde si získal povesť dôrazného, vytrvalého, ale aj diplomatického vyjednávača. Od roku 2000 do roku 2005 bol nezávislým poslancom v egyptskom parlamente. Nezávislým iba preto, že Moslimské bratstvo bolo za vlády bývalého prezidenta Husního Mubaraka zakázané. Patril k riadiacim štruktúram Moslimského bratstva a ako jeho lojálny člen stál aj pri zrode Strany slobody a spravodlivosti, ktorá bola založená v roku 2011. Strana je politickou odnožou Moslimského bratstva a práve z poverenia Bratstva sa Mursí stal aj jej predsedom.
Jeho kandidatúra na prezidenta krajiny prišla ako trochu prekvapujúci zvrat. Pôvodne bol len náhradníkom. Kandidatúru mu Moslimské bratstvo zverilo až vtedy, keď volebná komisia odmietla jeho prvú voľbu, Muhammada Chajrata aš-Šátira. Mursí nebol taký populárny, netešil sa povesti takého schopného rečníka a zdalo sa, že mu chýba populistický inštinkt. Keď však Bratstvo postavilo do volebného boja jeho, podarilo sa mu zhromaždiť podporu Egypťanov. V druhom kole v priamom zápase s kandidátom, ktorého vnímali najmä ako predstaviteľa mubarakovských síl, dostal napokon viac hlasov, než sa čakalo.
.manžel prvej služobnice
Od Mursího sa teraz očakáva, ako prejaví svoju známu lojalitu voči Moslimskému bratstvu v novom úrade. Starosti, ktoré robí jeho osoba zahraničným lídrom, vychádzajú najmä z toho, že Mursí je zástupcom islamistov. V krajine, kde Mubarakov režim nedovolil zasahovanie náboženstva do politiky (a preto potláčal aj samo Moslimské bratstvo) môže byť príchod islamistického prezidenta katalyzátorom problémov. Mursí zároveň necíti potrebu udržiavať vzťahy s Izraelom. Naopak, ústretovo reaguje na ľudovú nevôľu voči Izraelčanom. Egypťania od neho vo všeobecnosti očakávajú skôr pritvrdenie voči Jeruzalemu a volajú po otvorení hraníc s pásmom Gazy, čo by do budúcnosti mohlo priniesť ďalšie problémy, okrem iného aj s úplne nekontrolovateľným prenikaním islamistických teroristov. Mier s Izraelom bude za Mursího vlády rozhodne na vážkach.
Ďalšou obavou, ktorá v súvislosti s Mursím panuje, je vzťah Bratstva k náboženským menšinám – aj ku koptským kresťanom, ktorí už teraz zažívajú ťažké obdobie. A osobitnou kapitolou budú práva žien. Ak Mursí splní svoj sľub a na viceprezidentské posty menuje jedného zástupcu koptskej kresťanskej komunity a jednu ženu, bude to pekné gesto. Či však reálne zaručí práva kresťanov a žien? Viceprezidentkou sa takmer určite nestane žiadna predstaviteľka liberálov či sekularistov. Skôr môžeme očakávať lojálnu členku Moslimského bratstva.
Ak má byť príkladom postavenia žien, ako si ho predstavuje Moslimské bratstvo v Egypte, manželka čerstvo zvoleného prezidenta, je namieste opatrnosť. Naglá Ali Mahmúd, ktorá sa po zvolení svojho muža vyjadrila, že nechce byť „prvou dámou“, ale „prvou služobníčkou egyptského ľudu“, je totiž v prvom rade zbožná moslimka. Nielenže si zahaľuje hlavu, ale jej šatky pôsobia veľmi tradične – sú pomerne dlhé, bez vzorov, triezvych farieb. V spoločnosti, ktorá pripisuje oblečeniu žien až neprimeraný význam, vôbec nie je prehnané hovoriť o tom, že podoba oblečenia prezidentovej manželky veľa napovedá o budúcej politike jej muža. A hoci v Moslimskom bratstve nie sú vzdelané ženy až takou výnimkou, prezidentova manželka nemá vysokoškolské vzdelanie. Život zasvätila najmä manželovi a svojim piatim deťom. Dokonca vyhlásila, že by bola najradšej, keby ju aj v médiách volali Umm Ahmed – znamená to „Ahmedova matka“ a je to titul, ktorý nosia mnohé tradičné moslimky ako pripomienku mena svojho prvého syna. Nik teda nemôže pochybovať, že prezidentova manželka je podriadená islamu a islamistickému patriarchátu.
.postačí to?
Nádeje môže vzbudzovať to, že Mursí má imidž západného akademika, nie ajatolláha. Má tiež motiváciu udržať Egypt prijateľný pre Západ a jeho investície. Vie, že nebol zvolený prevažnou väčšinou hlasov. Prinajmenšom vie, ako musí voliť rétoriku, aby proti sebe ešte väčšmi nepopudil veľkú čas Egypťanov. Či to postačí na zabezpečenie práv menšín v Egypte, na aký-taký slobodný rozvoj tejto krajiny a na odvrátenie krvavých šarvátok, ktoré tu ešte, najmä v súvislosti s armádou, môžu vypuknúť? Odpoveď „uvidíme“ znie až trápne vágne. Nijaká iná sa však na Egypt pod Mursího vedením zatiaľ nehodí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.