Dôvodom odvolania turné je neúčasť dvoch členov. Gitarista Tommy Iommi sa lieči na rakovinu a bubeník Bill Ward si to rozmyslel, pretože sa mu nepáčila výška finančného ohodnotenia. Sklamanie priaznivcov Black Sabbathu sa nakoniec snažil zmierniť spevák Ozzy Osbourne, ktorý nahradil termíny šou svojím projektom Ozzy and Friends. Svojou sedemnásťkoncertnou šnúrou chcel nielen pripomenúť staré hity svojej materskej kapely, ale vyjadriť aj podporu Iommimu v jeho boji so zákernou chorobou. Keďže sa koncerty podobného typu už tradične Slovensku vyhýbajú, mohli naši fanúšikovia cestovať do Prahy alebo do Viedne, kde Ozzy so svojou skupinou a špeciálnymi hosťami vystúpil 26. júna. A tak ste na diaľnici mohli zaregistrovať zvýšený počet automobilov so slovenskými značkami, ku ktorým sa postupne pridávali aj maďarské a slovinské. Niekoľkotisícový dav zaplnil viedenskú Stadthalle, ale nejaké to miestečko by sa ešte našlo. Bol to pravdepodobne dôsledok vrátených vstupeniek po odvolaní pôvodného turné, pretože pár mesiacov predtým hlásili organizátori vypredané.
Koncert otvorila domáca skupina Alkbottle, ktorá je v Rakúsku dosť úspešná a funguje od roku 1990. Pre tých, ktorí ju na koncerte videli a počuli prvýkrát, zostala veľkou neznámou aj naďalej. Vinou príšerného zvuku. Údelom predkapiel je aj menej kvalitné ozvučenie, ale to, čo predviedli zvukári v ten večer, bolo doslova dehonestujúce. Po Alkbottle nastúpili skúsení heavymetaloví harcovníci Black Label Society. Ich účasť ako priamy support hlavnej hviezdy Ozzyho Osbourna vôbec neprekvapila. Je to totiž jedna z jeho obľúbených skupín a gitarista Zakk Wylde hrával aj v jeho skupine. Sú dokonca spriaznení až tak, že Osbourne je krstným otcom Wyldeovho syna. Ozzy sa však pripravoval na vystúpenie niekde hlboko v útrobách mestskej haly, pretože keby počul, čo vyvádzajú zvukári, obvinil by ich zo sabotáže. Takže, ak aj náhodou v hučaní, ktoré sa ozývalo z reproduktorov, rozoznali diváci skladby, s ktorými Black Label Society dobýjajú rockový svet už 14 rokov, museli to buď pretrpieť, alebo si odskočiť na pivo. To malo, mimochodom, veľmi divnú chuť a jedno stálo toľko, že by ste za tie peniaze mali v našej dedinskej krčme slušne pod čapicou.
Zvuk sa, našťastie, trochu zlepšil nástupom Osbournovej sprievodnej skupiny a keď začal Ozzy spievať prvú skladbu Bark At The Moon, bolo mu dokonca aj rozumieť. Ozzyho muzikanti podávali od začiatku skvelý výkon. Nie div, sú to ostrieľaní hudobníci. Gitarista Gus G hrával napríklad s Arch Enemy, basák Rob „Blasko“ Nicholson s Cryptic Slaughter a Danzig, bubeník Tommy Clufetos s Alice Cooperom či Tedom Nugentom a klávesák Adam Wakeman (mimochodom jeho otec hral na klávesoch v Yes) hrával okrem iných s Annie Lenox a... čuduj sa svete, s Victoriou Beckham. Samotný Osbourne, bizarná postava hudobnej scény, ktorá sa za normálnych okolností ledva potáca, akoby dostal s prvým kontaktom s divákmi životodarnú injekciu. Aj keď mu veľakrát ušiel hlas a zaznelo množstvo falošných tónov, nahradil to neuveriteľnou charizmou a diváci mu všetko odpustili. Vo svojich 63 rokoch napriek tomu, akým alkoholovým a drogovým peklom vo svojom živote prešiel, je stále na pódiu kráľom.
V tejto zostave odohrali prvú polovicu koncertu, a potom prišiel na rad set skladieb Black Sabbath. Tu sa ako prvý hosť objavil Slash. Ten však bol viac zvučným menom ako hudobným obohatením koncertu. Jeho štýl hrania sa k Ozzymu a Sabbathom neveľmi hodí, čo sa nedá povedať o Zakkovi Wyldovi, ktorý ho po hitoch Iron Man a War Pigs vystriedal. Oboch na base sprevádzal Geezer Buttler z pôvodných Black Sabbath a dokázal, že je stále excelentný muzikant. Koncert nabral slušné tempo a kapela pokračovala v pôvodnom zložení. Ozzy v teple haly lial na seba litre vody a ako obvykle sprchou počastoval aj divákov. Tí sa bavili a vychutnávali si poriadny rockový nárez až do úplného konca. Ten prišiel trošku netradične, bez vytlieskavania, bez prídavkov. Unavený Ozzy zaželal všetkým dobrú noc a spustil hitovku Mama I´m coming home. Úplne nakoniec na pódium opäť nabehli Slash, Wylde a Butler, klávesák Wakeman vzal do rúk gitaru a spolu s Osbournovou partiou spustili legendárnu skladbu Paranoid. Počuť štyri gitary, dve basy, bicie a démonický Ozzyho hlas v tejto piesni bolo takým silným zážitkom, že už len kvôli nemu sa oplatilo tento koncert vidieť. Keď sa Ozzy definitívne lúčil slovami: God bless you all, určite si mnoho divákov spomenulo aj na Tommyho Iommiho. Držme mu palce, aby ešte mohol na vlastnej koži zažiť atmosféru, ktorú dokážu vytvoriť len poctivá muzika a vďační fanúšikovia. Zaslúži si to.
Autor je spolupracovníkom .týždňa
Koncert otvorila domáca skupina Alkbottle, ktorá je v Rakúsku dosť úspešná a funguje od roku 1990. Pre tých, ktorí ju na koncerte videli a počuli prvýkrát, zostala veľkou neznámou aj naďalej. Vinou príšerného zvuku. Údelom predkapiel je aj menej kvalitné ozvučenie, ale to, čo predviedli zvukári v ten večer, bolo doslova dehonestujúce. Po Alkbottle nastúpili skúsení heavymetaloví harcovníci Black Label Society. Ich účasť ako priamy support hlavnej hviezdy Ozzyho Osbourna vôbec neprekvapila. Je to totiž jedna z jeho obľúbených skupín a gitarista Zakk Wylde hrával aj v jeho skupine. Sú dokonca spriaznení až tak, že Osbourne je krstným otcom Wyldeovho syna. Ozzy sa však pripravoval na vystúpenie niekde hlboko v útrobách mestskej haly, pretože keby počul, čo vyvádzajú zvukári, obvinil by ich zo sabotáže. Takže, ak aj náhodou v hučaní, ktoré sa ozývalo z reproduktorov, rozoznali diváci skladby, s ktorými Black Label Society dobýjajú rockový svet už 14 rokov, museli to buď pretrpieť, alebo si odskočiť na pivo. To malo, mimochodom, veľmi divnú chuť a jedno stálo toľko, že by ste za tie peniaze mali v našej dedinskej krčme slušne pod čapicou.
Zvuk sa, našťastie, trochu zlepšil nástupom Osbournovej sprievodnej skupiny a keď začal Ozzy spievať prvú skladbu Bark At The Moon, bolo mu dokonca aj rozumieť. Ozzyho muzikanti podávali od začiatku skvelý výkon. Nie div, sú to ostrieľaní hudobníci. Gitarista Gus G hrával napríklad s Arch Enemy, basák Rob „Blasko“ Nicholson s Cryptic Slaughter a Danzig, bubeník Tommy Clufetos s Alice Cooperom či Tedom Nugentom a klávesák Adam Wakeman (mimochodom jeho otec hral na klávesoch v Yes) hrával okrem iných s Annie Lenox a... čuduj sa svete, s Victoriou Beckham. Samotný Osbourne, bizarná postava hudobnej scény, ktorá sa za normálnych okolností ledva potáca, akoby dostal s prvým kontaktom s divákmi životodarnú injekciu. Aj keď mu veľakrát ušiel hlas a zaznelo množstvo falošných tónov, nahradil to neuveriteľnou charizmou a diváci mu všetko odpustili. Vo svojich 63 rokoch napriek tomu, akým alkoholovým a drogovým peklom vo svojom živote prešiel, je stále na pódiu kráľom.
V tejto zostave odohrali prvú polovicu koncertu, a potom prišiel na rad set skladieb Black Sabbath. Tu sa ako prvý hosť objavil Slash. Ten však bol viac zvučným menom ako hudobným obohatením koncertu. Jeho štýl hrania sa k Ozzymu a Sabbathom neveľmi hodí, čo sa nedá povedať o Zakkovi Wyldovi, ktorý ho po hitoch Iron Man a War Pigs vystriedal. Oboch na base sprevádzal Geezer Buttler z pôvodných Black Sabbath a dokázal, že je stále excelentný muzikant. Koncert nabral slušné tempo a kapela pokračovala v pôvodnom zložení. Ozzy v teple haly lial na seba litre vody a ako obvykle sprchou počastoval aj divákov. Tí sa bavili a vychutnávali si poriadny rockový nárez až do úplného konca. Ten prišiel trošku netradične, bez vytlieskavania, bez prídavkov. Unavený Ozzy zaželal všetkým dobrú noc a spustil hitovku Mama I´m coming home. Úplne nakoniec na pódium opäť nabehli Slash, Wylde a Butler, klávesák Wakeman vzal do rúk gitaru a spolu s Osbournovou partiou spustili legendárnu skladbu Paranoid. Počuť štyri gitary, dve basy, bicie a démonický Ozzyho hlas v tejto piesni bolo takým silným zážitkom, že už len kvôli nemu sa oplatilo tento koncert vidieť. Keď sa Ozzy definitívne lúčil slovami: God bless you all, určite si mnoho divákov spomenulo aj na Tommyho Iommiho. Držme mu palce, aby ešte mohol na vlastnej koži zažiť atmosféru, ktorú dokážu vytvoriť len poctivá muzika a vďační fanúšikovia. Zaslúži si to.
Autor je spolupracovníkom .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.