.uprázdnenie biskupského stolca (takzvané sede vacante) môže podľa Kódexu kánonického práva nastať z niekoľkých dôvodov: smrťou diecézneho biskupa, zrieknutím sa funkcie, preložením na iné miesto, odvolaním alebo odňatím pastoračnej správy. Aj keď posledné dva dôvody vyzerajú veľmi podobne, je medzi nimi podstatný rozdiel. Odňatie diecézy je na rozdiel od odvolania trestom za delikt, ktorý spáchal dotyčný biskup. Naopak, odvolanie nemá trestný charakter. V prípade arcibiskupa Bezáka došlo k odvolaniu, nie k odňatiu diecézy.
.proces odvolania
Ani k odvolaniu však nedochádza bezdôvodne. Pápež k nemu väčšinou pristupuje zo závažných vieroučných alebo disciplinárnych (napríklad finančných a morálnych) dôvodov, ale aj v snahe predísť zhoršeniu komplikovanej situácie. Samotnému odvolaniu môže predchádzať apoštolská vizitácia, ktorú do danej diecézy pošle Svätá stolica, aby preskúmala vznesené obvinenia. Tento postup bol zachovaný aj v prípade Trnavskej arcidiecézy, kde vizitácia prebiehala od 22. januára do 1. februára pod vedením litoměřického biskupa Jana Baxanta.
Po potvrdení obvinení je biskup najprv vyzvaný na rezignáciu, ktorá je nenápadnejším spôsobom opustenia biskupského stolca. Svätá stolica sa totiž pri zverejnení informácie o rezignácii nejakého biskupa odvoláva na kánon 401 § 2 Kódexu kánonického práva, v ktorom sa píše: „Od diecézneho biskupa, ktorý sa pre narušené zdravie alebo iný vážny dôvod stal menej schopným zastávať svoj úrad, sa naliehavo žiada, aby predložil zrieknutie sa úradu.“ Okrem zainteresovaných jednotlivcov sa tak verejnosť nedozvie, z akého konkrétneho dôvodu biskup rezignoval. V prípade, že biskup odstúpiť odmietne, je zbavený pastoračného riadenia. Z obligátnej vety, ktorou je odvolanie oznámené – „Svätý otec zbavil pastoračného riadenia biskupa XY“ – je zjavné, že muselo dôjsť k niečomu vážnemu.
Pre úplnosť je dobré dodať, že na rezignáciu biskupa existuje aj jeden automatický dôvod – dosiahnutie veku 75 rokov. V prípade dobrého zdravia a bezproblémového pôsobenia pápež zvykne biskupa ponechať vo funkcii ešte niekoľko rokov.
Vzhľadom na to, že katolícka cirkev je rozčlenená na vyše 3 000 diecéz, v ktorých pôsobí okolo 5 000 biskupov, v Rímskej kúrii je pre nich vytvorené špeciálne ministerstvo – Kongregácia pre biskupov. Momentálne ju vedie 68-ročný kanadský kardinál Marc Ouellet. Práve táto kongregácia má na starosti aj agendu menovaní či odvolávaní biskupov.
.prípady zo zahraničia
Aj keď za posledný rok boli okrem Róberta Bezáka odvolaní len dvaja biskupi, toto číslo je skresľujúce. Drvivá väčšina biskupov, ktorí vedia, že sa schyľuje k ich odvolaniu, dajú prednosť rezignácii. Ich počet však nie je, vzhľadom na spomínaný všeobjímajúci kánon 401 § 2, definovateľný.
Len mesiac a pol pred odvolaním trnavského arcibiskupa bol odvolaný biskup talianskej diecézy Trapani Francesco Micciché. Tomuto rozhodnutiu predchádzala apoštolská vizitácia, ktorá mala preveriť obvinenia disciplinárneho charakteru. Vyšetrovanie dokonca začala aj miestna prokuratúra. Dôvodom boli pochybné finančné transakcie v dvoch nadáciách, na čele ktorých figuroval najprv biskup Micciché a potom jeho švagor. V diecéze tiež dochádzalo k otvoreným konfliktom medzi biskupom a niektorými kňazmi. „Nikto mi nikdy nedal obvinenia čierne na bielom,“ posťažoval sa biskup portálu Vatican Insider a dodal, že viacerí talianski biskupi majú oveľa vážnejšie problémy a nikto proti nim nezakročil tak príkro ako voči nemu. „Mnohí veriaci sa cítia zmätení pre trest, ktorí považujú za nespravodlivý, vedia, že som bez viny.“ Podľa biskupa aj rýchlosť celého procesu budí dojem, že sa stal súčasťou niečoho väčšieho.
K ďalšiemu odvolaniu došlo v máji minulého roka. Aj v tomto prípade Svätá stolica najprv poslala vizitáciu do austrálskej diecézy Toowoomba, na čele ktorej stál 67-ročný biskup William Morris. V jeho prípade boli dôvodom odvolania vieroučné rozpory týkajúce sa spovede či svätenia žien. Na žiadosť, aby prišiel o situácii diskutovať do Vatikánu, biskup Morris – známy aj nosením kravaty s vyobrazeným biskupským erbom – odpovedal, že má svoje pastoračné starosti.
.prípady z minulosti
Súdny vikár Spišskej diecézy Ján Duda na svojom blogu opísal aj dva prípady odvolávania biskupov v Československu. V roku 1946 vláda Zdenka Fierlingera, v ktorej sedelo už aj niekoľko komunistov, požiadala pápeža Pia XII., aby odvolal spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Odôvodnila to tým, že práve tento biskup je prekážkou dobrých vzťahov medzi Československom a Svätou stolicou. Vatikán Vojtaššáka vyzval, aby rezignoval, na čo on reagoval slovami: „Nikdy nebolo ľahké byť biskupom a keby boli veci v poriadku, rád by som to urobil. Ale aby komunisti určovali, kto bude biskupom na Slovensku, to teda nie.“ Z odvolania napokon nič nebolo.
Ešte komplikovanejším bol neskorší prípad kardinála Josefa Berana. Začiatkom 60. rokov bol pražským arcibiskupom, ale Štátna bezpečnosť mu bránila vo výkone služby. Komunistická vláda Svätej stolici navrhla, aby kardinála Berana odvolala a menovala Františka Tomáška za apoštolského administrátora pražskej arcidiecézy. Kardinál Beran však Svätej stolici oznámil, že jeho veriaci sú v ťažkej situácii a on ich neopustí. Budúci kardinál Agostino Casaroli, ktorý vtedy pôsobil na vatikánskom Štátnom sekretariáte, následne Beranovi oznámil, že pápež Pavol VI. chápe dôvody jeho svedomia, a preto rozhodnutie berie na seba a odvoláva ho z úradu pražského arcibiskupa. Beran rozhodnutie prijal a zvyšok života prežil v Ríme. Pochovaný je medzi pápežmi v krypte pod Bazilikou sv. Petra.
.vatikán už ustúpil
Aj keď personálne rozhodnutia pápeža bývajú nezvratné, v nedávnej minulosti sa objavil prípad, keď Vatikán dal na názor miestnych kňazov a veriacich. Nešlo však o prípad odvolania, ale menovania biskupa. Koncom januára 2009 bol za pomocného biskupa rakúskeho Lincu vymenovaný 54-ročný kňaz Gerhard Wagner. Proti tejto nominácii sa zdvihla búrka nevôle. Pre niektoré slová a postoje bol Wagner označený za ultrakonzervatívca. V roku 2001 napríklad varoval mládež pred čítaním Harryho Pottera, pretože obsahuje prvky satanizmu. Ešte väčšia kritika sa naňho zniesla po tom, čo uragán Katrina označil za Boží trest New Orleansu, keďže zničil všetkých päť potratových kliník. Pod tlakom sa Wagner rozhodol ešte pred vysviackou za biskupa a nástupom do úradu rezignovať, čo Benedikt XVI. akceptoval.
Autor tvorí portál svetkrestanstva.sk.
.proces odvolania
Ani k odvolaniu však nedochádza bezdôvodne. Pápež k nemu väčšinou pristupuje zo závažných vieroučných alebo disciplinárnych (napríklad finančných a morálnych) dôvodov, ale aj v snahe predísť zhoršeniu komplikovanej situácie. Samotnému odvolaniu môže predchádzať apoštolská vizitácia, ktorú do danej diecézy pošle Svätá stolica, aby preskúmala vznesené obvinenia. Tento postup bol zachovaný aj v prípade Trnavskej arcidiecézy, kde vizitácia prebiehala od 22. januára do 1. februára pod vedením litoměřického biskupa Jana Baxanta.
Po potvrdení obvinení je biskup najprv vyzvaný na rezignáciu, ktorá je nenápadnejším spôsobom opustenia biskupského stolca. Svätá stolica sa totiž pri zverejnení informácie o rezignácii nejakého biskupa odvoláva na kánon 401 § 2 Kódexu kánonického práva, v ktorom sa píše: „Od diecézneho biskupa, ktorý sa pre narušené zdravie alebo iný vážny dôvod stal menej schopným zastávať svoj úrad, sa naliehavo žiada, aby predložil zrieknutie sa úradu.“ Okrem zainteresovaných jednotlivcov sa tak verejnosť nedozvie, z akého konkrétneho dôvodu biskup rezignoval. V prípade, že biskup odstúpiť odmietne, je zbavený pastoračného riadenia. Z obligátnej vety, ktorou je odvolanie oznámené – „Svätý otec zbavil pastoračného riadenia biskupa XY“ – je zjavné, že muselo dôjsť k niečomu vážnemu.
Pre úplnosť je dobré dodať, že na rezignáciu biskupa existuje aj jeden automatický dôvod – dosiahnutie veku 75 rokov. V prípade dobrého zdravia a bezproblémového pôsobenia pápež zvykne biskupa ponechať vo funkcii ešte niekoľko rokov.
Vzhľadom na to, že katolícka cirkev je rozčlenená na vyše 3 000 diecéz, v ktorých pôsobí okolo 5 000 biskupov, v Rímskej kúrii je pre nich vytvorené špeciálne ministerstvo – Kongregácia pre biskupov. Momentálne ju vedie 68-ročný kanadský kardinál Marc Ouellet. Práve táto kongregácia má na starosti aj agendu menovaní či odvolávaní biskupov.
.prípady zo zahraničia
Aj keď za posledný rok boli okrem Róberta Bezáka odvolaní len dvaja biskupi, toto číslo je skresľujúce. Drvivá väčšina biskupov, ktorí vedia, že sa schyľuje k ich odvolaniu, dajú prednosť rezignácii. Ich počet však nie je, vzhľadom na spomínaný všeobjímajúci kánon 401 § 2, definovateľný.
Len mesiac a pol pred odvolaním trnavského arcibiskupa bol odvolaný biskup talianskej diecézy Trapani Francesco Micciché. Tomuto rozhodnutiu predchádzala apoštolská vizitácia, ktorá mala preveriť obvinenia disciplinárneho charakteru. Vyšetrovanie dokonca začala aj miestna prokuratúra. Dôvodom boli pochybné finančné transakcie v dvoch nadáciách, na čele ktorých figuroval najprv biskup Micciché a potom jeho švagor. V diecéze tiež dochádzalo k otvoreným konfliktom medzi biskupom a niektorými kňazmi. „Nikto mi nikdy nedal obvinenia čierne na bielom,“ posťažoval sa biskup portálu Vatican Insider a dodal, že viacerí talianski biskupi majú oveľa vážnejšie problémy a nikto proti nim nezakročil tak príkro ako voči nemu. „Mnohí veriaci sa cítia zmätení pre trest, ktorí považujú za nespravodlivý, vedia, že som bez viny.“ Podľa biskupa aj rýchlosť celého procesu budí dojem, že sa stal súčasťou niečoho väčšieho.
K ďalšiemu odvolaniu došlo v máji minulého roka. Aj v tomto prípade Svätá stolica najprv poslala vizitáciu do austrálskej diecézy Toowoomba, na čele ktorej stál 67-ročný biskup William Morris. V jeho prípade boli dôvodom odvolania vieroučné rozpory týkajúce sa spovede či svätenia žien. Na žiadosť, aby prišiel o situácii diskutovať do Vatikánu, biskup Morris – známy aj nosením kravaty s vyobrazeným biskupským erbom – odpovedal, že má svoje pastoračné starosti.
.prípady z minulosti
Súdny vikár Spišskej diecézy Ján Duda na svojom blogu opísal aj dva prípady odvolávania biskupov v Československu. V roku 1946 vláda Zdenka Fierlingera, v ktorej sedelo už aj niekoľko komunistov, požiadala pápeža Pia XII., aby odvolal spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Odôvodnila to tým, že práve tento biskup je prekážkou dobrých vzťahov medzi Československom a Svätou stolicou. Vatikán Vojtaššáka vyzval, aby rezignoval, na čo on reagoval slovami: „Nikdy nebolo ľahké byť biskupom a keby boli veci v poriadku, rád by som to urobil. Ale aby komunisti určovali, kto bude biskupom na Slovensku, to teda nie.“ Z odvolania napokon nič nebolo.
Ešte komplikovanejším bol neskorší prípad kardinála Josefa Berana. Začiatkom 60. rokov bol pražským arcibiskupom, ale Štátna bezpečnosť mu bránila vo výkone služby. Komunistická vláda Svätej stolici navrhla, aby kardinála Berana odvolala a menovala Františka Tomáška za apoštolského administrátora pražskej arcidiecézy. Kardinál Beran však Svätej stolici oznámil, že jeho veriaci sú v ťažkej situácii a on ich neopustí. Budúci kardinál Agostino Casaroli, ktorý vtedy pôsobil na vatikánskom Štátnom sekretariáte, následne Beranovi oznámil, že pápež Pavol VI. chápe dôvody jeho svedomia, a preto rozhodnutie berie na seba a odvoláva ho z úradu pražského arcibiskupa. Beran rozhodnutie prijal a zvyšok života prežil v Ríme. Pochovaný je medzi pápežmi v krypte pod Bazilikou sv. Petra.
.vatikán už ustúpil
Aj keď personálne rozhodnutia pápeža bývajú nezvratné, v nedávnej minulosti sa objavil prípad, keď Vatikán dal na názor miestnych kňazov a veriacich. Nešlo však o prípad odvolania, ale menovania biskupa. Koncom januára 2009 bol za pomocného biskupa rakúskeho Lincu vymenovaný 54-ročný kňaz Gerhard Wagner. Proti tejto nominácii sa zdvihla búrka nevôle. Pre niektoré slová a postoje bol Wagner označený za ultrakonzervatívca. V roku 2001 napríklad varoval mládež pred čítaním Harryho Pottera, pretože obsahuje prvky satanizmu. Ešte väčšia kritika sa naňho zniesla po tom, čo uragán Katrina označil za Boží trest New Orleansu, keďže zničil všetkých päť potratových kliník. Pod tlakom sa Wagner rozhodol ešte pred vysviackou za biskupa a nástupom do úradu rezignovať, čo Benedikt XVI. akceptoval.
Autor tvorí portál svetkrestanstva.sk.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.