.milujem cirkev,“ zdôrazňuje Róbert Bezák počas nedeľnej svätej omše v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave a viackrát spomenie, aký je šťastný medzi svojimi priateľmi, zvlášť tu, vo „svojom“ kostole. Začínala sa jeho posledná omša vo funkcii, o čom však v tejto chvíli vie len on sám a jeho okolie. Napriek tomu nejeden z veriacich sem neprišiel v prvú júlovú nedeľu náhodou. Po mediálnych vyjadreniach Františka Mikloška mnohí tušili, že sa možno prichádzajú rozlúčiť so svojím obľúbeným pastierom.
Prekvapivé, no nie nečakané rozuzlenie prichádza po čítaní evanjelia, počas kázne. Bezák prečíta dnes už široko známe protokoly o svojom odvolaní. Po desaťminútovej kázni mu kostol tlieska a ľudia vstávajú.
Rozčarovaní veriaci sa po omši zhromažďujú v diskusiách pred katedrálou okolo sochy Jána Pavla II., priamo na miestach, kde predchodca Benedikta XVI. pred deviatimi rokmi vysadal z papamobilu. Nie všetci majú okamžite vo veci tak jasno, aby boli ochotní dávať rýchle a krátke vyjadrenia pre médiá. „Pre Markízu určite nie,“ odpovie 25-ročný informatik Michal Prívozník reportérke, keď ho požiada o rozhovor. Na televíziu je nahnevaný, pretože kameraman počas kázne utekal točiť Bezáka napriek jeho upozorneniu, že nehovorí pre médiá. Odišiel až potom, ako z lavice vystúpil primátor Trnavy Vladimír Butko a čosi mu dohovoril.
.kvety pre biskupa
„Je mi z toho smutno,“ hovorí učiteľ Kolégia Antona Neuwirtha Juraj Šúst a pozerá na dav ľudí pred sebou. Prešiel jeden deň a na Námestí sv. Mikuláša vedľa baziliky – len niekoľko sto metrov od katedrály – sa koná „tiché“ poďakovanie v tomto momente už bývalému správcovi diecézy. Michal Dzurjanin, kedysi hovorca ÚPN, hovorí o tom, že „pravda a spravodlivosť sú nad všetkými predpismi“. Poďakovať a položiť kvety pod súsošie sv. Jozefa prišlo asi tristo ľudí. Je medzi nimi veľa známych miestnych katolíkov a najmenej dvaja dekani; správca farnosti sv. Mikuláša Marcel Kubinec a sereďský dekan Peter Cibira. Dav ľudí s transparentom „Navždy náš arcibiskup“ sa nachádza pri historickej budove, v ktorej Bezák býva. „Toto rozhodnutie rešpektujeme, aj keď mu nie celkom dobre rozumieme,“ vraví Dzurjanin davu, paradoxne, priamo pod oknami ďalšieho domu, kde býva emeritný arcibiskup a Bezákov predchodca Ján Sokol. Ktovie, či sa v nich v ten večer zvlnil záves.
.stojíme za ním
Medzi účastníkmi tohto poďakovania je aj sereďský dekan Peter Cibira, ktorý niekoľko hodín predtým podal abdikáciu na svoju funkciu. „Dostal som dôveru od arcibiskupa Bezáka, ktorý ma menoval do funkcie,“ hovorí krátko po akcii na terase v neďalekej reštaurácii. „Je to vecou základného princípu, že sa pre neho teraz snažím urobiť aspoň to málo. Zdá sa mi, že ide o ľudskú nespravodlivosť. Zaslúži si, aby sme pri ňom stáli.“
Spolu s ním ďakovaciu akciu rozbehli aj Ján Matejka, Alena Heřmánková, Pavol Tomašovič s manželkou Janou, Michal Dzurjanin či Rastislav Mráz. „Robím už dlhšie na meste a vždy ma zaujímalo, čo ním hýbe,“ vraví Tomašovič, predseda občianskeho združenia Pro Trnava. „Arcibiskup Bezák tu v práci s mládežou a v kultúre dokázal pritiahnuť novú, silnú a intenzívnu vlnu najmä mladšej generácie.“ Pracovník vydavateľstva Dobrá kniha Ján Matejka sa stretol s arcibiskupom minulý rok v Jihlave, kde bol Bezák na pozvanie Českej kresťanskej akadémie (ČKA) a jej prezidenta Tomáša Halíka. „Mal zaujímavú prednášku, stretla sa s veľkým záujmom a pre nás to bolo veľmi povzbudivé. Očakávali sme, že sa podobná akadémia rozbehne aj na Slovensku, Tomáš Halík bol ochotný pomôcť a arcibiskup Bezák podnikol nejaké kroky. ČKA má doma tradíciu a teší sa aj podpore cirkevných predstaviteľov, u nás niečo také chýba. Bol to jeden z projektov, ktorý bol sľubne rozbehnutý a dnes o ňom môžeme už len snívať.“
Členka ČKA Alena Heřmánková sa dostala k spolupráci s Bezákom pri projekte Noc kostolov, ktorého bola dekanátnou koordinátorkou. „Mala som možnosť nahliadnuť do jeho myšlienkového sveta, čo chce ľuďom sprostredkovať, do čoho vniesť život“, hovorí. Podľa nej vedel ľudí pritiahnuť k tomu, aby sa sami a slobodne angažovali pre cirkev. Bola vraj veľmi prekvapená, ako to fungovalo, ako sa v priebehu pár mesiacov zmobilizovali mnohí ľudia, spoločenstvá, a ako sa vytvorili mnohé kontakty.
.fenomén
Nápad projektu Noc kostolov Bezák tiež prevzal z Česka, minulý rok štartoval práve v jeho arcidiecéze a už sa rozšíril takmer do celého Slovenska. V tento deň sú od večera do skorej noci otvorené kostoly. Práve v Bazilike sv. Mikuláša, pri ktorej sa odohralo pondelňajšie poďakovanie, prišli tento aj minulý rok tisíce ľudí, z ktorých mnohí boli ochotní dlhé hodiny čakať na vstup do veží, ktoré boli v túto noc otvorené. Okrem toho boli súčasťou programu v bazilike aj koncerty, tento rok vystúpil napríklad superstarista Thomas Puskailer (aj s osobným svedectvom kresťana) či kapela Komajota, minulý rok tenorista Miroslav Dvorský. Ten Róbertovi Bezákovi venoval pieseň aj v priamom prenose RTVS z koncertu Večer ľudí dobrej vôle, ktorý sa minulú stredu konal v trnavskom amfiteátri. Počas jeho spevu sa v dave objavil transparent, v ktorom mladí trnavskí farníci Bezákovi vyznali, že pre nich zostáva navždy ich arcibiskupom.
Vážna téma, ktorú dnes katolíci riešia, je otázka poslušnosti. „Zdá sa nám nefér voči spoločenstvu, ktoré sa tu vytvorilo, aby sa nepomenovala vina, aby sme nevedeli, kde zišiel z cesty,“ myslí si Tomašovič. „Cirkev vždy vecne pomenúvala dobro a zlo. Základná náuka cirkvi spočíva v tom, že človek je hriešny, ale bol obdarovaný rozumom, aby zlo rozpoznal. V tomto prípade ho však pozná málokto.“
Podľa Petra Cibiru k žiadnej neposlušnosti ani nedošlo: „My sme predsa všetko poslúchli, aj my, aj arcibiskup. V mojich očiach to však vyzerá ako verejná poprava človeka za nič. Aj ako bežný katolík sa predsa môžem pýtať: Prečo?“ domnieva sa Cibira.
Podľa Tomašoviča čiastočná kritika Bezáka v cirkvi pramenila z dojmu, že uprednostňuje obsah pred formou: „Vraj nespĺňa formality, nechodí v reverende, je príliš civilný. Prvýkrát sa to ukázalo na jeho biskupskej drevenej palici. Kritici mohli mať dojem, že formu podceňuje. Podľa mňa však nechcel pôsobiť z pozície moci, drevenú palicu prijal ako prejav pokory.“ Ani jeho zástancovia sa však nezhodnú na tom, čo mu mohlo zlomiť väz. „Myslím si, že tu pôsobilo čosi tvrdšie, hoci tomu nerozumieme. Nedodržanie formy by podľa mňa bola len zásterka,“ myslí si Cibira.
.pozvanie pod krídla
V stredu napoludnie z jednej z miestností na Arcibiskupskom úrade v Trnave vychádza desať mladých ľudí spolu s kanadským kňazom. Polovica z nich sú zahraniční študenti, druhá študenti Kolégia Antona Neuwirtha. Nachádzame sa vo vedľajšom krídle úradu na miestach, kde mal Bezák predtým svoj byt. „Pozvali sme pána Bezáka na kolokvium do kolégia v Ivanke pri Bratislave, kde osobne spoznal náš projekt,“ spomína Martin Luterán, rektor kolégia, ktoré mladým študentom ponúka okrem iného ročný študijno-formačný program zameraný na kresťanskú kultúru. „Povedal, že sa mu páči naša vízia vzdelávania mladých laikov, ktorú považoval za veľmi dôležitú. Pár mesiacov na to nás pozval on do Trnavy, ukázal tieto priestory a ponúkol, aby sme sa rozšírili aj sem. Vnímam ho ako človeka s víziou, veľkým srdcom a odvahou. Dôveroval laickému združeniu a viedol k tomu aj ľudí z úradu, boli sme mu fyzicky blízko. Unikátne bolo, že sme boli priamo pod krídlami arcibiskupa, študenti s ním mali živé a neformálne kontakty, bol s nimi na víkendovej lyžovačke, šiel s nimi na pivo, ukázal sa na grilovačke. Študenti cítili jeho záujem, že ich má rád a oni mali radi jeho.“
Smútok a zmätok veriacich na Slovensku tak skoro neopustia. Rovnako ako otázky po tom záhadnom a možno aj dobrom dôvode, pre ktorý cirkev obetovala nielen obľúbeného arcibiskupa, ale riskovala svoje meno v rozčarovanej krajine.
Autor je spolupracovník .týždňa
Prekvapivé, no nie nečakané rozuzlenie prichádza po čítaní evanjelia, počas kázne. Bezák prečíta dnes už široko známe protokoly o svojom odvolaní. Po desaťminútovej kázni mu kostol tlieska a ľudia vstávajú.
Rozčarovaní veriaci sa po omši zhromažďujú v diskusiách pred katedrálou okolo sochy Jána Pavla II., priamo na miestach, kde predchodca Benedikta XVI. pred deviatimi rokmi vysadal z papamobilu. Nie všetci majú okamžite vo veci tak jasno, aby boli ochotní dávať rýchle a krátke vyjadrenia pre médiá. „Pre Markízu určite nie,“ odpovie 25-ročný informatik Michal Prívozník reportérke, keď ho požiada o rozhovor. Na televíziu je nahnevaný, pretože kameraman počas kázne utekal točiť Bezáka napriek jeho upozorneniu, že nehovorí pre médiá. Odišiel až potom, ako z lavice vystúpil primátor Trnavy Vladimír Butko a čosi mu dohovoril.
.kvety pre biskupa
„Je mi z toho smutno,“ hovorí učiteľ Kolégia Antona Neuwirtha Juraj Šúst a pozerá na dav ľudí pred sebou. Prešiel jeden deň a na Námestí sv. Mikuláša vedľa baziliky – len niekoľko sto metrov od katedrály – sa koná „tiché“ poďakovanie v tomto momente už bývalému správcovi diecézy. Michal Dzurjanin, kedysi hovorca ÚPN, hovorí o tom, že „pravda a spravodlivosť sú nad všetkými predpismi“. Poďakovať a položiť kvety pod súsošie sv. Jozefa prišlo asi tristo ľudí. Je medzi nimi veľa známych miestnych katolíkov a najmenej dvaja dekani; správca farnosti sv. Mikuláša Marcel Kubinec a sereďský dekan Peter Cibira. Dav ľudí s transparentom „Navždy náš arcibiskup“ sa nachádza pri historickej budove, v ktorej Bezák býva. „Toto rozhodnutie rešpektujeme, aj keď mu nie celkom dobre rozumieme,“ vraví Dzurjanin davu, paradoxne, priamo pod oknami ďalšieho domu, kde býva emeritný arcibiskup a Bezákov predchodca Ján Sokol. Ktovie, či sa v nich v ten večer zvlnil záves.
.stojíme za ním
Medzi účastníkmi tohto poďakovania je aj sereďský dekan Peter Cibira, ktorý niekoľko hodín predtým podal abdikáciu na svoju funkciu. „Dostal som dôveru od arcibiskupa Bezáka, ktorý ma menoval do funkcie,“ hovorí krátko po akcii na terase v neďalekej reštaurácii. „Je to vecou základného princípu, že sa pre neho teraz snažím urobiť aspoň to málo. Zdá sa mi, že ide o ľudskú nespravodlivosť. Zaslúži si, aby sme pri ňom stáli.“
Spolu s ním ďakovaciu akciu rozbehli aj Ján Matejka, Alena Heřmánková, Pavol Tomašovič s manželkou Janou, Michal Dzurjanin či Rastislav Mráz. „Robím už dlhšie na meste a vždy ma zaujímalo, čo ním hýbe,“ vraví Tomašovič, predseda občianskeho združenia Pro Trnava. „Arcibiskup Bezák tu v práci s mládežou a v kultúre dokázal pritiahnuť novú, silnú a intenzívnu vlnu najmä mladšej generácie.“ Pracovník vydavateľstva Dobrá kniha Ján Matejka sa stretol s arcibiskupom minulý rok v Jihlave, kde bol Bezák na pozvanie Českej kresťanskej akadémie (ČKA) a jej prezidenta Tomáša Halíka. „Mal zaujímavú prednášku, stretla sa s veľkým záujmom a pre nás to bolo veľmi povzbudivé. Očakávali sme, že sa podobná akadémia rozbehne aj na Slovensku, Tomáš Halík bol ochotný pomôcť a arcibiskup Bezák podnikol nejaké kroky. ČKA má doma tradíciu a teší sa aj podpore cirkevných predstaviteľov, u nás niečo také chýba. Bol to jeden z projektov, ktorý bol sľubne rozbehnutý a dnes o ňom môžeme už len snívať.“
Členka ČKA Alena Heřmánková sa dostala k spolupráci s Bezákom pri projekte Noc kostolov, ktorého bola dekanátnou koordinátorkou. „Mala som možnosť nahliadnuť do jeho myšlienkového sveta, čo chce ľuďom sprostredkovať, do čoho vniesť život“, hovorí. Podľa nej vedel ľudí pritiahnuť k tomu, aby sa sami a slobodne angažovali pre cirkev. Bola vraj veľmi prekvapená, ako to fungovalo, ako sa v priebehu pár mesiacov zmobilizovali mnohí ľudia, spoločenstvá, a ako sa vytvorili mnohé kontakty.
.fenomén
Nápad projektu Noc kostolov Bezák tiež prevzal z Česka, minulý rok štartoval práve v jeho arcidiecéze a už sa rozšíril takmer do celého Slovenska. V tento deň sú od večera do skorej noci otvorené kostoly. Práve v Bazilike sv. Mikuláša, pri ktorej sa odohralo pondelňajšie poďakovanie, prišli tento aj minulý rok tisíce ľudí, z ktorých mnohí boli ochotní dlhé hodiny čakať na vstup do veží, ktoré boli v túto noc otvorené. Okrem toho boli súčasťou programu v bazilike aj koncerty, tento rok vystúpil napríklad superstarista Thomas Puskailer (aj s osobným svedectvom kresťana) či kapela Komajota, minulý rok tenorista Miroslav Dvorský. Ten Róbertovi Bezákovi venoval pieseň aj v priamom prenose RTVS z koncertu Večer ľudí dobrej vôle, ktorý sa minulú stredu konal v trnavskom amfiteátri. Počas jeho spevu sa v dave objavil transparent, v ktorom mladí trnavskí farníci Bezákovi vyznali, že pre nich zostáva navždy ich arcibiskupom.
Vážna téma, ktorú dnes katolíci riešia, je otázka poslušnosti. „Zdá sa nám nefér voči spoločenstvu, ktoré sa tu vytvorilo, aby sa nepomenovala vina, aby sme nevedeli, kde zišiel z cesty,“ myslí si Tomašovič. „Cirkev vždy vecne pomenúvala dobro a zlo. Základná náuka cirkvi spočíva v tom, že človek je hriešny, ale bol obdarovaný rozumom, aby zlo rozpoznal. V tomto prípade ho však pozná málokto.“
Podľa Petra Cibiru k žiadnej neposlušnosti ani nedošlo: „My sme predsa všetko poslúchli, aj my, aj arcibiskup. V mojich očiach to však vyzerá ako verejná poprava človeka za nič. Aj ako bežný katolík sa predsa môžem pýtať: Prečo?“ domnieva sa Cibira.
Podľa Tomašoviča čiastočná kritika Bezáka v cirkvi pramenila z dojmu, že uprednostňuje obsah pred formou: „Vraj nespĺňa formality, nechodí v reverende, je príliš civilný. Prvýkrát sa to ukázalo na jeho biskupskej drevenej palici. Kritici mohli mať dojem, že formu podceňuje. Podľa mňa však nechcel pôsobiť z pozície moci, drevenú palicu prijal ako prejav pokory.“ Ani jeho zástancovia sa však nezhodnú na tom, čo mu mohlo zlomiť väz. „Myslím si, že tu pôsobilo čosi tvrdšie, hoci tomu nerozumieme. Nedodržanie formy by podľa mňa bola len zásterka,“ myslí si Cibira.
.pozvanie pod krídla
V stredu napoludnie z jednej z miestností na Arcibiskupskom úrade v Trnave vychádza desať mladých ľudí spolu s kanadským kňazom. Polovica z nich sú zahraniční študenti, druhá študenti Kolégia Antona Neuwirtha. Nachádzame sa vo vedľajšom krídle úradu na miestach, kde mal Bezák predtým svoj byt. „Pozvali sme pána Bezáka na kolokvium do kolégia v Ivanke pri Bratislave, kde osobne spoznal náš projekt,“ spomína Martin Luterán, rektor kolégia, ktoré mladým študentom ponúka okrem iného ročný študijno-formačný program zameraný na kresťanskú kultúru. „Povedal, že sa mu páči naša vízia vzdelávania mladých laikov, ktorú považoval za veľmi dôležitú. Pár mesiacov na to nás pozval on do Trnavy, ukázal tieto priestory a ponúkol, aby sme sa rozšírili aj sem. Vnímam ho ako človeka s víziou, veľkým srdcom a odvahou. Dôveroval laickému združeniu a viedol k tomu aj ľudí z úradu, boli sme mu fyzicky blízko. Unikátne bolo, že sme boli priamo pod krídlami arcibiskupa, študenti s ním mali živé a neformálne kontakty, bol s nimi na víkendovej lyžovačke, šiel s nimi na pivo, ukázal sa na grilovačke. Študenti cítili jeho záujem, že ich má rád a oni mali radi jeho.“
Smútok a zmätok veriacich na Slovensku tak skoro neopustia. Rovnako ako otázky po tom záhadnom a možno aj dobrom dôvode, pre ktorý cirkev obetovala nielen obľúbeného arcibiskupa, ale riskovala svoje meno v rozčarovanej krajine.
Autor je spolupracovník .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.