Holubica mieru

Hoci informácie v tejto rubrike podávame skôr v spravodajskom tóne, autor týchto riadkov sa musí priznať, že tentoraz je snaha zachovať žáner vysoko nad jeho sily. Nasledujúca správa je totiž tou najneuveriteľnejšou, akú tento rok zachytil. Keďže do našej uzávierky nebola dementovaná (stále v to veríme), aj my sa pripájame so stručným oznamom: bývalý americký vicepremiér Al Gore a panel IPCC sa stali tohtoročnými držiteľmi Nobelovej ceny za mier. Áno – za mier. Tak vraj nerozhodlo osadenstvo regulárneho blázinca, ale vážení členovia nórskeho Nobelovho výboru. Čo sa to vlastne stalo? Je pravda, že aj niektoré z uplynulých nobeloviek dvíhali obočie. Napríklad ceny za literatúru boli viac poklonou ideologickej orientácii než literárnej veľkosti, ale vážení porotcovia sa triafali aspoň v tom, že ocenení boli píšuci ľudia. Je pravda, že ani nebohý vodca Palestínčanov Jásir Arafat, ktorý v roku 1994 dostal Nobelovu cenu za mier, nemal za sebou ktovieakú kariéru holubice mieru, ale aspoň podpísal niečo, čo vyzeralo ako mierová zmluva. Členovia nórskeho Nobeloveho výboru nám však stále taja, akú mierovú zmluvu podpísal Al Gore. Je však možné, len my zatiaľ nič netušíme, a že zabránil nejakému vojnovému konfliktu. Takisto sa nedá vylúčiť, že pomohol násilím či totalitou mrzačeným ľuďom v ktoromsi kúte sveta. Možno sa čoskoro ozvú obyvatelia Sudánu, Afganistanu, Iraku, Barmy či Severnej Kórey a celá vec sa vyjasní. Inak by sme naozaj museli uveriť neuveriteľným agentúrnym informáciám, podľa ktorých udelili Al Gorovi túto cenu v súvislosti s akýmsi otepľovaním. Žeby sa tak náhle a tak radikálne oteplilo v Nórsku práve v čase, keď porotcovia chceli chladným rozumom rozhodnúť o novom držiteľovi váženej ceny? To je však v rozpore s meteorologickými správami, ktoré minulý týždeň hlásili v Oslo okolo sedem stupňov nad nulou. Čo len za tým celým môže byť?
.mh