Správička ČTK o návšteve ministra školstva Jána Mikolaja vo Fínsku zapadla prachom. Nebolo by na tom nič zvláštneho, veď zahraničné cesty ministrov sú na dennom poriadku.
V tomto prípade však ide o vec, ktorá stojí za pozornosť – minister školstva nenavštívil Fínsko pre jeho tisíc jazier, ani pre Nokiu, ale ako krajinu, kde prebehla najúspešnejšia európska reforma vzdelávania. Ján Mikolaj si zrejme mal ísť do Fínska po osvietenie, epifanický žážitok, zjavenie, fulguráciu či satori, ako reformu robiť na Slovensku.
Alebo, ako sa kedysi hovorilo v športovej terminológii – minister školstva šiel zbierať skúsenosti. Táto fráza sa používala na zakrývanie neúspechu našich športovcov na vrcholných podujatiach. Zdá sa, že rovnaké je to aj dnes.
Ministrovým mediálnym posolstvom sa stali dve vety. Prvá je taká triviálna, že kvôli nej vôbec nemusel cestovať: „Ani fínsky školský systém nie je úplne dokonalý.“ Asi tým chcel povedať, že jeho reforma bude iná ako fínska. To potvrdzuje druhá veta: „V rozsahu vedomostí sme aj pred fínskymi deťmi.“ Táto veta prezrádza naozaj viac. Minister Mikolaj ju vypustil z úst preto, lebo si vôbec neuvedomuje, že práve zníženie rozsahu vedomostí, na ktorý je v našom školstve taký hrdý, je neoddeliteľnou súčasťou reformy. Neuvedomuje si ani len to, že diskusia v zreformovaných krajinách sa uberá celkom iným smerom – ako reformu nezredukovať len na zníženie rozsahu vedomostí.
Problém prebiehajúcich reforiem je v niečom celkom inom, ako sa domnieva minister školstva – v tom, ako znížiť rozsah vedomostí a pritom zvýšiť schopnosť chápať ich súvislosti a vedieť sa podľa nich orientovať v praktickom živote. Z našich nereformovaných škôl vychádzajú deti, ktoré majú množstvo nepotrebných vedomostí a zle zreformovaným školám sa stáva, že vedomostí detí sú rovnako nesúvislé ako predtým, len sú ešte aj deravé.
Osvietenie sa vo Fínsku k ministrovi školstva nedostavilo. Ani nemohlo. Tomu, čo nám predkladá vo svojom zámere reformy vzdelávania, chýba ucelená predstava. Opiera sa o úradníkov, ktorí majú živočíšny strach, že by sa im fungovanie školského systému vymklo z rúk. Ján Mikolaj pripravuje novú školskú kampaň a čuduje sa, že slovenský učiteľ nemá spoločenské ocenenie. Prekvapuje ho, že vo Fínsku chodia na rodičovské združenia celé rodiny vrátane detí a že sa tam ešte nestalo, aby niekto ukradol maturitnú otázku. Ale veď aj o tom je reforma vzdelávania.
Otázka je jednoduchá – čo mohlo osvietiť ministra, ktorý pripravuje zmeny školstva a díva sa naň pohľadom minulého storočia?
.peter Zajac
V tomto prípade však ide o vec, ktorá stojí za pozornosť – minister školstva nenavštívil Fínsko pre jeho tisíc jazier, ani pre Nokiu, ale ako krajinu, kde prebehla najúspešnejšia európska reforma vzdelávania. Ján Mikolaj si zrejme mal ísť do Fínska po osvietenie, epifanický žážitok, zjavenie, fulguráciu či satori, ako reformu robiť na Slovensku.
Alebo, ako sa kedysi hovorilo v športovej terminológii – minister školstva šiel zbierať skúsenosti. Táto fráza sa používala na zakrývanie neúspechu našich športovcov na vrcholných podujatiach. Zdá sa, že rovnaké je to aj dnes.
Ministrovým mediálnym posolstvom sa stali dve vety. Prvá je taká triviálna, že kvôli nej vôbec nemusel cestovať: „Ani fínsky školský systém nie je úplne dokonalý.“ Asi tým chcel povedať, že jeho reforma bude iná ako fínska. To potvrdzuje druhá veta: „V rozsahu vedomostí sme aj pred fínskymi deťmi.“ Táto veta prezrádza naozaj viac. Minister Mikolaj ju vypustil z úst preto, lebo si vôbec neuvedomuje, že práve zníženie rozsahu vedomostí, na ktorý je v našom školstve taký hrdý, je neoddeliteľnou súčasťou reformy. Neuvedomuje si ani len to, že diskusia v zreformovaných krajinách sa uberá celkom iným smerom – ako reformu nezredukovať len na zníženie rozsahu vedomostí.
Problém prebiehajúcich reforiem je v niečom celkom inom, ako sa domnieva minister školstva – v tom, ako znížiť rozsah vedomostí a pritom zvýšiť schopnosť chápať ich súvislosti a vedieť sa podľa nich orientovať v praktickom živote. Z našich nereformovaných škôl vychádzajú deti, ktoré majú množstvo nepotrebných vedomostí a zle zreformovaným školám sa stáva, že vedomostí detí sú rovnako nesúvislé ako predtým, len sú ešte aj deravé.
Osvietenie sa vo Fínsku k ministrovi školstva nedostavilo. Ani nemohlo. Tomu, čo nám predkladá vo svojom zámere reformy vzdelávania, chýba ucelená predstava. Opiera sa o úradníkov, ktorí majú živočíšny strach, že by sa im fungovanie školského systému vymklo z rúk. Ján Mikolaj pripravuje novú školskú kampaň a čuduje sa, že slovenský učiteľ nemá spoločenské ocenenie. Prekvapuje ho, že vo Fínsku chodia na rodičovské združenia celé rodiny vrátane detí a že sa tam ešte nestalo, aby niekto ukradol maturitnú otázku. Ale veď aj o tom je reforma vzdelávania.
Otázka je jednoduchá – čo mohlo osvietiť ministra, ktorý pripravuje zmeny školstva a díva sa naň pohľadom minulého storočia?
.peter Zajac
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.