.v skutočnosti nejde o výpočty ani o biznis, ale o jednoduchý fakt, že Rómovia sú naši blížni, s ktorými sa delíme o život v našej vlasti.
.nepoznaní Rómovia
Dodnes sú naše závery relevantné: o Rómoch nemáme takmer žiadne údaje, a časť tretieho sektora spolu s niektorými medzinárodnými inštitúciami (UNDP v Bratislave) sa dodnes trápia otázkou, kto je Róm. Populárne debaty, rovnako ako tvorba, monitorovanie výsledkov a vyhodnocovanie verejnej politiky a akýchkoľvek finančných schém sú preto závislé len od odhadov, ako napríklad, že v roku 2030 budú Rómovia tvoriť desatinu populácie Slovenska, 16 percent populácie v produktívnom veku a rovnaké percento detí v školopovinnom veku.
Ak sa to niekomu zdá málo, tak v mnohých obciach to dávno znamená väčšinu. Asi dve tretiny Rómov rezignovali na hľadanie pracovného miesta, takže miera zamestnanosti Rómov je len 10 percent (Nerómov 60 percent) a miera nezamestnanosti Rómov je 46 percent. Nezamestnanosť Rómov úzko súvisí s technologickým pokrokom, na ktorý vládne politiky reagovali pasovaním každého ôsmeho rómskeho dieťaťa v útlom veku za mentálne zaostalé a jeho umiestnením na špeciálnu základnú školu na základe testov, o ktorých odborníci tvrdia, že sú tak dobré akurát na rozlíšenie etnickej príslušnosti. Výsledkom odsunutia veľkej časti populácie Slovenska na vedľajšiu koľaj je potom asi aj pätina spáchaných menej závažných trestných činov.
Ak ľudia nerobia (nepracujú), tak väčšinou robia zle. To je veľmi jednoduchý opis výsledkov mnohých štúdií z celého sveta o marginalizovaných skupinách obyvateľov. Ak by robili, tak by na jednej strane znížili objem sociálnych nákladov spoločnosti (dávky, poistné, zvýšené náklady na špeciálne triedy, potieranie kriminality), a na druhej strane by spoločnosti prispievali tvorbou hrubého domáceho produktu. Podľa našich odhadov by bol celkový pozitívny efekt integrácie Rómov do spoločnosti na našu ekonomiku v súčasnosti asi 8 percent HDP, z čoho len 3 percentá tvoria úspory sociálnych nákladov a až 97 percent strata nevyrobeného HDP.
.čo ďalej?
Po desaťročiach nečinnosti a presunutia celej tejto témy na bedrá starostov, susedov, charít a zahraničných grantových schém je situácia neznesiteľná. Na jednej strane mnoho jednoduchých riešení podľa vzoru predsedu SaS Sulíka – Gréci sú leniví, Rómovia sú leniví –, ignorancia podľa vzoru bývalej SDKÚ – každý je občan podliehajúci neviditeľnej ruke trhu, alebo skôr dlho neviditeľným prepojeniam politiky a biznisu, kde chudobní sú absolútne nezaujímavou skupinou –, a na druhej strane ešte jednoduchšie ľudové riešenia, akoby inšpirované treťou ríšou.
Pred tromi rokmi sme navrhli niekoľko pomerne jednoduchých riešení, ktoré kopírujú tak úspešné aktivity starostov, učiteľov, lekárov a susedov v mnohých zmiešaných obciach, ako aj medzinárodné skúsenosti vyspelých krajín: dôraz na materské školy, odstránenie jazykovej bariéry, urýchlené zrušenie špeciálnych škôl, zameranie úradov práce na klientov, a prechod na projektové riadenie. Dobrou správou je, že kým vtedy nás za to tretí sektor takmer rozstrieľal, dnes máme spoločenskú zhodu v tom, že veci sa musia zmeniť, aj politickú objednávku na zmenu. Len vydržať.
Autor je poradca ministra financií.
.nepoznaní Rómovia
Dodnes sú naše závery relevantné: o Rómoch nemáme takmer žiadne údaje, a časť tretieho sektora spolu s niektorými medzinárodnými inštitúciami (UNDP v Bratislave) sa dodnes trápia otázkou, kto je Róm. Populárne debaty, rovnako ako tvorba, monitorovanie výsledkov a vyhodnocovanie verejnej politiky a akýchkoľvek finančných schém sú preto závislé len od odhadov, ako napríklad, že v roku 2030 budú Rómovia tvoriť desatinu populácie Slovenska, 16 percent populácie v produktívnom veku a rovnaké percento detí v školopovinnom veku.
Ak sa to niekomu zdá málo, tak v mnohých obciach to dávno znamená väčšinu. Asi dve tretiny Rómov rezignovali na hľadanie pracovného miesta, takže miera zamestnanosti Rómov je len 10 percent (Nerómov 60 percent) a miera nezamestnanosti Rómov je 46 percent. Nezamestnanosť Rómov úzko súvisí s technologickým pokrokom, na ktorý vládne politiky reagovali pasovaním každého ôsmeho rómskeho dieťaťa v útlom veku za mentálne zaostalé a jeho umiestnením na špeciálnu základnú školu na základe testov, o ktorých odborníci tvrdia, že sú tak dobré akurát na rozlíšenie etnickej príslušnosti. Výsledkom odsunutia veľkej časti populácie Slovenska na vedľajšiu koľaj je potom asi aj pätina spáchaných menej závažných trestných činov.
Ak ľudia nerobia (nepracujú), tak väčšinou robia zle. To je veľmi jednoduchý opis výsledkov mnohých štúdií z celého sveta o marginalizovaných skupinách obyvateľov. Ak by robili, tak by na jednej strane znížili objem sociálnych nákladov spoločnosti (dávky, poistné, zvýšené náklady na špeciálne triedy, potieranie kriminality), a na druhej strane by spoločnosti prispievali tvorbou hrubého domáceho produktu. Podľa našich odhadov by bol celkový pozitívny efekt integrácie Rómov do spoločnosti na našu ekonomiku v súčasnosti asi 8 percent HDP, z čoho len 3 percentá tvoria úspory sociálnych nákladov a až 97 percent strata nevyrobeného HDP.
.čo ďalej?
Po desaťročiach nečinnosti a presunutia celej tejto témy na bedrá starostov, susedov, charít a zahraničných grantových schém je situácia neznesiteľná. Na jednej strane mnoho jednoduchých riešení podľa vzoru predsedu SaS Sulíka – Gréci sú leniví, Rómovia sú leniví –, ignorancia podľa vzoru bývalej SDKÚ – každý je občan podliehajúci neviditeľnej ruke trhu, alebo skôr dlho neviditeľným prepojeniam politiky a biznisu, kde chudobní sú absolútne nezaujímavou skupinou –, a na druhej strane ešte jednoduchšie ľudové riešenia, akoby inšpirované treťou ríšou.
Pred tromi rokmi sme navrhli niekoľko pomerne jednoduchých riešení, ktoré kopírujú tak úspešné aktivity starostov, učiteľov, lekárov a susedov v mnohých zmiešaných obciach, ako aj medzinárodné skúsenosti vyspelých krajín: dôraz na materské školy, odstránenie jazykovej bariéry, urýchlené zrušenie špeciálnych škôl, zameranie úradov práce na klientov, a prechod na projektové riadenie. Dobrou správou je, že kým vtedy nás za to tretí sektor takmer rozstrieľal, dnes máme spoločenskú zhodu v tom, že veci sa musia zmeniť, aj politickú objednávku na zmenu. Len vydržať.
Autor je poradca ministra financií.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.