Oznam podali na dvoch po sebe idúcich vedeckých prednáškach Joe Incandela a Fabiola Gianotti, čelní predstavitelia detektorov CMS a ATLAS. Ich prezentácie na konci stručne zhrnul generálny riaditeľ CERN-u Rolf Heuer.
Prednášky odzneli v doobedňajších hodinách v najväčšej prednáškovej sále, kde bola asi štvrtina miest vyhradená pozvaným vedeckým osobnostiam. Zvyšné miesta boli pre vedeckú komunitu prítomnú v CERN-e – presnejšie povedané, pre tých, čo prišli ako prví. Kolega Gron z univerzity v Birminghame prišiel ráno o šiestej, bolo to však už príliš neskoro a miesto v sále sa mu neušlo. O prednášky samotné však neprišiel, dali sa sledovať premietané v priamom prenose na plátnach v ďalších desiatich konferenčných sálach CERN-u a tiež prenášané cez internet na obrazovkách počítačov a i-padov.
Známe hlasy prednášajúcich sa tak doobeda ozývali z pootvorených dverí mnohých pracovní a labákov v areáli CERN-u, do ktorých nazerali okoloidúci registrovaní novinári so svojimi asistentmi a kameramanmi. A prečo ten rozruch? Predovšetkým preto, že ide o nečakane úspešné a nečakane skoré zavŕšenie prvej etapy experimentov na urýchľovači LHC. Etapy, ktorá mala za cieľ potvrdiť alebo vyvrátiť zhruba 45 rokov starú predpoveď existencie Higgsovho bozónu, ktorý je kľúčovým prvkom nášho súčasného porozumenia materiálnemu svetu. Nadšený potlesk na záver dnešných prezentácii tak patril zároveň šiestim teoretickým fyzikom, ktorí nezávisle prišli s takýmto nápadom (štyria z nich vrátane Petra Higgsa z Edinburgu, ktorý mal z nich najkratšie priezvisko, a tak sa častica volá po ňom, boli prítomní), a tisíckam experimentálnych fyzikov, ktorí sa zaslúžili o experimentálny objav. Osobitne tu treba vyzdvihnúť tých, ktorí sa zaslúžili o neuveriteľne spoľahlivý chod urýchľovača LHC a tých, ktorí do úmoru pracovali na analýze najnovších nameraných údajov.
Jeden deň sa teda v CERN-e oslavovalo, na druhý deň sa začala práca na porozumení materiálnemu svetu na ďalšej, vyššej úrovni, ktorá dá zmysel tomu, že tu Higgsov bozón vôbec máme. V tejto druhej etape je objavný potenciál LHC oveľa významnejší, lebo nevieme, čo presne sa ide objaviť. Hlavným kandidátom je nová symetria prírody, takzvaná supersymetria. Povzbudením by mohlo byť, že predpoveďou supersymetrie je hmotnosť Higgsovej častice (vynásobená s c2) menšia ako 140 GeV. Dnes objavená častica, nesúca všetky znaky Higsovho bozónu, má odmeranú hmotnosť 126 GeV s chybou zhruba ±1 GeV.
Autor je členom kolaborácie ATLAS
Prednášky odzneli v doobedňajších hodinách v najväčšej prednáškovej sále, kde bola asi štvrtina miest vyhradená pozvaným vedeckým osobnostiam. Zvyšné miesta boli pre vedeckú komunitu prítomnú v CERN-e – presnejšie povedané, pre tých, čo prišli ako prví. Kolega Gron z univerzity v Birminghame prišiel ráno o šiestej, bolo to však už príliš neskoro a miesto v sále sa mu neušlo. O prednášky samotné však neprišiel, dali sa sledovať premietané v priamom prenose na plátnach v ďalších desiatich konferenčných sálach CERN-u a tiež prenášané cez internet na obrazovkách počítačov a i-padov.
Známe hlasy prednášajúcich sa tak doobeda ozývali z pootvorených dverí mnohých pracovní a labákov v areáli CERN-u, do ktorých nazerali okoloidúci registrovaní novinári so svojimi asistentmi a kameramanmi. A prečo ten rozruch? Predovšetkým preto, že ide o nečakane úspešné a nečakane skoré zavŕšenie prvej etapy experimentov na urýchľovači LHC. Etapy, ktorá mala za cieľ potvrdiť alebo vyvrátiť zhruba 45 rokov starú predpoveď existencie Higgsovho bozónu, ktorý je kľúčovým prvkom nášho súčasného porozumenia materiálnemu svetu. Nadšený potlesk na záver dnešných prezentácii tak patril zároveň šiestim teoretickým fyzikom, ktorí nezávisle prišli s takýmto nápadom (štyria z nich vrátane Petra Higgsa z Edinburgu, ktorý mal z nich najkratšie priezvisko, a tak sa častica volá po ňom, boli prítomní), a tisíckam experimentálnych fyzikov, ktorí sa zaslúžili o experimentálny objav. Osobitne tu treba vyzdvihnúť tých, ktorí sa zaslúžili o neuveriteľne spoľahlivý chod urýchľovača LHC a tých, ktorí do úmoru pracovali na analýze najnovších nameraných údajov.
Jeden deň sa teda v CERN-e oslavovalo, na druhý deň sa začala práca na porozumení materiálnemu svetu na ďalšej, vyššej úrovni, ktorá dá zmysel tomu, že tu Higgsov bozón vôbec máme. V tejto druhej etape je objavný potenciál LHC oveľa významnejší, lebo nevieme, čo presne sa ide objaviť. Hlavným kandidátom je nová symetria prírody, takzvaná supersymetria. Povzbudením by mohlo byť, že predpoveďou supersymetrie je hmotnosť Higgsovej častice (vynásobená s c2) menšia ako 140 GeV. Dnes objavená častica, nesúca všetky znaky Higsovho bozónu, má odmeranú hmotnosť 126 GeV s chybou zhruba ±1 GeV.
Autor je členom kolaborácie ATLAS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.