KNIHA Siniša Novac: Gordan sa vracia (Miloš Prekop – AND, 2012)
Prísne vzaté, nevracia sa Gordan, ale Siniša. „Aký Siniša?" pýtate sa. No predsa autor úspešných Plážových poviedok (zrejme práve z toho dôvodu je podtitul knihy, o ktorej je tu reč, Plážové poviedky 2). O Sinišovi Novacovi vieme len to, že úzko spolupracuje so svojím prekladateľom Remim Kloosom, o ktorom vieme len to, že veľmi úzko spolupracuje so spisovateľom a patafyzikom Perom Le Kvetom (ten, mimochodom, celkom určite existuje, ale v civilnom povolaní kníhkupca používa iné meno, ktoré síce poznáme, no neprezradíme ho). „Isuse, kakvi bogataš. Miljunaš!" pomyslel si plážový toaletár Željko, keď pred jeho toaletami zaflekovalo vyleštené biele Audi. Neveril vlastným očiam, keď zistil, že v aute sedí jeho „prijatejl dragi" Gordan, ktorý sa práve vrátil z Nemecka. Takto sa uzačína séria vtipných, a pre dovolenkárov, ktorí nadovšetko milujú Chorvátsko, no nevedia po chorvátsky, aj veľmi poučných príbehov. Siniša Novac opisuje zdanlivo obyčajné, každodenné príbehy v nemenovanom chorvátskom mestečku, vystupujú v nich kukuričiari a šišiari, plnoštíhla Vesna, dídžej Zdravko, Srb Slobodan a, samozrejme, veľa nemeckých a českých turistov. Dozvieme sa veľa o miestnych zvyklostiach, nahliadneme do tajov chorvátskeho jazyka (dialógy sú v „pôvodnom znení", no vždy, keď treba, vysvetlené). Povinné čítanie v predvečer dovolenky. Trochu patafyziky nezaškodí.
.jk
FILM Lono (Réžia: Benedek Fliegauf H/D/F, 2010)
Benedek Fliegauf (1974) patrí (nielen) v rodnom Maďarsku k filmovej režisérskej špičke. Nakrútil oceňované snímky Húština, Dealer, Mliečna dráha, naposledy v tomto čase u nás premietané dramatické Lono s nádychom science-fiction, skvele herecky obsadené a silné obrazovou atmosférou. Príbeh Rebeccy (Eva Green) a Tommyho (Matt Smith) sa začína detskou náklonnosťou. Potom však Rebeccina mama dostáva prácu v Japonsku a dievčatko musí priateľa opustiť. Po viac než desať rokov trvajúcom odlúčení sa Rebecca vracia do krajiny svojho detstva. A nie je to len taká hocijaká krajina. Je úžasná. Severné pobrežie Británie, sivota, vietor, vzdúvajúce sa morské vlny, piesok, veľa dažďa, samoty, domce na koloch. Vo vzťahu Rebeccy a Tommyho akoby čas, keď o sebe nemali nijaké správy, nehral nijakú rolu. Ich priateľstvo, vlastne už láska, pokračujú tam, kde boli predtým nedobrovoľne prerušené. Už sú dospelí, už ich nič nemôže oddeliť. Naozaj nemôže? Osud je absolútnym pánom našich životov, my vo svojom ľudskom kráľovstve panujeme len s obmedzenými právomocami. Aj niečo, čo sa krásne začína, sa môže skončiť tragédiou. Ale ani tragédia nie je koncom ich dní. „Neha, sebectvo, altruizmus, minulosť, budúcnosť, etika, láska – okolo Lona krúžia všetky tieto elementy,“ hovorí o svojom diele Benedek Fliegauf. „Čo sa týka scénografie, chceli sme vytvoriť čisté, jedinečné prostredie, ktoré by poskytovalo pozadie emocionálnej komplexnosti príbehu. Chcel som bezčasovosť, pokoj, ale zároveň silné pozadie, ktoré by nám pomohlo meditovať o týchto témach..."
.zuzana Mojžišová
KNIHA Ilma Rakusa: Moře moří (ARCHA, 2011)
„Nejnebezpečnější je hodina mezi psem a vlkem. Když soumrak maže kontury. A již není jasné, kde začínám a kde končím. Rychle do domu, ke knize. Ale tenhle útěk klame. Sebe musím vydržet. Sebe. V pološeru. S tám hloupým trháním v hrudi." Takýchto krásne opísaných a pritom presných pozorovaní je v knihe Moře moří veľa. Ilma Rakusa je nesutále v pohybe. Na začiatku aj na konci knihy si spomína na kufre, pripravené na zbalenie a na ďalšiu cestu. Narodila sa v Rimavskej Sobote maďarskej matke a slovinskému otcovi. Chvíľu žili v Budapešti, cez Ľubľanu sa dostali do Terstu ( to je to more!) a odtiaľ na sever, do Zürichu. A potom ju štúdium a pracovné cesty viedli do Paríža, Prahy a hlavne do Ruska (kde sa stretla s mnohými osobnosťami neoficiálnej ruskej kultúry). Ale to je len faktický opis. Ilma Rakusa totiž píše o svojom živote a svojich cestách múdro a krásne. Nejde o to, kde všade bola, koho stretla a čo videla. Ide o to ako to vnímala a ako to opísala. V tom má táto kniha priam opojnú silu. Jej čítanie je ako drogový trip, ktorý vás zavedie tam, kde ste ešte neboli. A nemusíte pritom ani opustiť svoju izbu.
.jk
Prísne vzaté, nevracia sa Gordan, ale Siniša. „Aký Siniša?" pýtate sa. No predsa autor úspešných Plážových poviedok (zrejme práve z toho dôvodu je podtitul knihy, o ktorej je tu reč, Plážové poviedky 2). O Sinišovi Novacovi vieme len to, že úzko spolupracuje so svojím prekladateľom Remim Kloosom, o ktorom vieme len to, že veľmi úzko spolupracuje so spisovateľom a patafyzikom Perom Le Kvetom (ten, mimochodom, celkom určite existuje, ale v civilnom povolaní kníhkupca používa iné meno, ktoré síce poznáme, no neprezradíme ho). „Isuse, kakvi bogataš. Miljunaš!" pomyslel si plážový toaletár Željko, keď pred jeho toaletami zaflekovalo vyleštené biele Audi. Neveril vlastným očiam, keď zistil, že v aute sedí jeho „prijatejl dragi" Gordan, ktorý sa práve vrátil z Nemecka. Takto sa uzačína séria vtipných, a pre dovolenkárov, ktorí nadovšetko milujú Chorvátsko, no nevedia po chorvátsky, aj veľmi poučných príbehov. Siniša Novac opisuje zdanlivo obyčajné, každodenné príbehy v nemenovanom chorvátskom mestečku, vystupujú v nich kukuričiari a šišiari, plnoštíhla Vesna, dídžej Zdravko, Srb Slobodan a, samozrejme, veľa nemeckých a českých turistov. Dozvieme sa veľa o miestnych zvyklostiach, nahliadneme do tajov chorvátskeho jazyka (dialógy sú v „pôvodnom znení", no vždy, keď treba, vysvetlené). Povinné čítanie v predvečer dovolenky. Trochu patafyziky nezaškodí.
.jk
FILM Lono (Réžia: Benedek Fliegauf H/D/F, 2010)
Benedek Fliegauf (1974) patrí (nielen) v rodnom Maďarsku k filmovej režisérskej špičke. Nakrútil oceňované snímky Húština, Dealer, Mliečna dráha, naposledy v tomto čase u nás premietané dramatické Lono s nádychom science-fiction, skvele herecky obsadené a silné obrazovou atmosférou. Príbeh Rebeccy (Eva Green) a Tommyho (Matt Smith) sa začína detskou náklonnosťou. Potom však Rebeccina mama dostáva prácu v Japonsku a dievčatko musí priateľa opustiť. Po viac než desať rokov trvajúcom odlúčení sa Rebecca vracia do krajiny svojho detstva. A nie je to len taká hocijaká krajina. Je úžasná. Severné pobrežie Británie, sivota, vietor, vzdúvajúce sa morské vlny, piesok, veľa dažďa, samoty, domce na koloch. Vo vzťahu Rebeccy a Tommyho akoby čas, keď o sebe nemali nijaké správy, nehral nijakú rolu. Ich priateľstvo, vlastne už láska, pokračujú tam, kde boli predtým nedobrovoľne prerušené. Už sú dospelí, už ich nič nemôže oddeliť. Naozaj nemôže? Osud je absolútnym pánom našich životov, my vo svojom ľudskom kráľovstve panujeme len s obmedzenými právomocami. Aj niečo, čo sa krásne začína, sa môže skončiť tragédiou. Ale ani tragédia nie je koncom ich dní. „Neha, sebectvo, altruizmus, minulosť, budúcnosť, etika, láska – okolo Lona krúžia všetky tieto elementy,“ hovorí o svojom diele Benedek Fliegauf. „Čo sa týka scénografie, chceli sme vytvoriť čisté, jedinečné prostredie, ktoré by poskytovalo pozadie emocionálnej komplexnosti príbehu. Chcel som bezčasovosť, pokoj, ale zároveň silné pozadie, ktoré by nám pomohlo meditovať o týchto témach..."
.zuzana Mojžišová
KNIHA Ilma Rakusa: Moře moří (ARCHA, 2011)
„Nejnebezpečnější je hodina mezi psem a vlkem. Když soumrak maže kontury. A již není jasné, kde začínám a kde končím. Rychle do domu, ke knize. Ale tenhle útěk klame. Sebe musím vydržet. Sebe. V pološeru. S tám hloupým trháním v hrudi." Takýchto krásne opísaných a pritom presných pozorovaní je v knihe Moře moří veľa. Ilma Rakusa je nesutále v pohybe. Na začiatku aj na konci knihy si spomína na kufre, pripravené na zbalenie a na ďalšiu cestu. Narodila sa v Rimavskej Sobote maďarskej matke a slovinskému otcovi. Chvíľu žili v Budapešti, cez Ľubľanu sa dostali do Terstu ( to je to more!) a odtiaľ na sever, do Zürichu. A potom ju štúdium a pracovné cesty viedli do Paríža, Prahy a hlavne do Ruska (kde sa stretla s mnohými osobnosťami neoficiálnej ruskej kultúry). Ale to je len faktický opis. Ilma Rakusa totiž píše o svojom živote a svojich cestách múdro a krásne. Nejde o to, kde všade bola, koho stretla a čo videla. Ide o to ako to vnímala a ako to opísala. V tom má táto kniha priam opojnú silu. Jej čítanie je ako drogový trip, ktorý vás zavedie tam, kde ste ešte neboli. A nemusíte pritom ani opustiť svoju izbu.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.