Proti ruskému prezidentovi revoltovali už predtým, za čo skončili na policajných výsluchoch, ale po tom, čo si svoje vystúpenie v chráme natočili na video, ktoré neskôr zverejnili na You Tube, netušili, že tri z nich skončia za mrežami. Nadežda Tolokonnikovová, Marja Aljochinová a Jekaterina Samucevičová nemali tušenia o tom, že ich krátky proces nakoniec vyústi podľa ruských úradov do "seriózneho kriminálneho činu”, za čo im hrozí až sedem rokov väzenia, ani to, že sa z nich stane jedna z najznámejších svetových skupín, ktorá, paradoxne, neodohrala žiadny regulárny koncert a dnes je najväčším problémom autokratického ruského prezidenta Vladimíra Putina. Troch väzňov v sukniach, ktorých Amnesty International označila za väzňov svedomia, čaká tento týždeň začiatok súdneho procesu, ktorý má rozhodnúť o ich ďalšom osude. Dievčatá sú za protest, ktorý by v demokratických krajinách označili len za priestupok, vo väzení už štyri mesiace a ruská štátna moc robí všetko preto, aby tam zostali čo najdlhšie. Aj keď sa na ich stranu v poslednom čase priklonili aj proputinovskí ľudia z kultúry, štátna moc zatiaľ odmieta ustúpiť čo i o centimeter.
.dievčenská vzbura
O takomto vývoji kapela Pussy Riot nemala ani tušenia. Vlastne nie je to ani klasická hudobná skupina. Nerobia klasické koncerty, ich krátke vystúpenia v anonymných maskách na tvári a farebných šatách majú síce hudobný podklad, ale sú čisto politické. Kapela nemá stálych členov, pred štyrmi mesiacmi bolo v nej deväť až desať dievčat. Masky cez hlavu používajú preto, že vlastná prezentácia v prípade Pussy Riot nie je dôležitá. Keď jedna členka odíde, nahradí ju automaticky ďalšia. Pussy Riot vznikli koncom minulého roka po tom, ako Vladimír Putin ohlásil kandidatúru na ruského prezidenta, s programom, že „Rusko potrebuje militantnú feministickú skupinu, ktorá by burcovala proti Putinovi a jeho junte, za práva LGBT a proti maskulínnej ruskej spoločnosti.” Po hudobnej stránke si zobrali základ z klasickej anglickej punkovej scény a radikálnych dievčenských kapiel ako Bikini Kill, združených okolo hnutia Riot Grrrl, z čoho nakoniec aj vyvodili meno pre svoju skupinu s vagínou v názve. Prvé vystúpenie mali v moskovskom metre, neskôr sa objavili aj na streche moskovskej väznice, kde vystúpili pre väzneného blogera Alexeja Navalného. Svet si ich všimol 20. januára tohto roku, keď Pussy Riot obsadili Červené námestie, kde predviedli song Revolt In Russia. Osem členiek polícia zatkla, ale po zaplatení kaucie sa hneď na druhý deň dostali von.
No po 21. februári tohto roka, keď Pussy Riot vnikli do moskovského chrámu, bolo všetko inak. Miesto si kapela nevybrala náhodne. Patriarcha Kirill je veľkým Putinovým stúpencom. Jeho dvanásťročné prezidentské obdobie označil za „boží zázrak."Pussy Riot sa postavili pred oltár a spustili jeden zo svojich dráždivých songov, v ktorom sa spievalo: Panna Mária, bohorodička, pomôž nám zbaviť sa Putina!. Ešte stihli odohrať časť skladby Holy Shit!, na čo ich ochranka vyhnala z chrámu von. O niekoľko dní tri členky zatkla polícia a obvinila ich z chuligánstva a znesvätenia náboženských symbolov. V cele predbežného zadržania sú už viac ako štyri mesiace a čo je horšie, dve z nich majú doma malé deti.„Keď nebudem počuť, ako moje dieťa plače len preto, že som kritizovala vládu, tak vitajme v roku 1937," povedala Marja Aljochinová, čím narážala na fakt, že rok 1937 bol najčernejším obdobím stalinských represií v Rusku. Podľa Amnesty International nie sú podmienky v ruskej vyšetrovacej väzbe dobré. „Priestor je obmedzený, je tam málo vetrania a žiadne súkromie. Ženy nemôžu byť so svojimi priateľmi a deťmi. Objavili sa aj správy o obťažovaní zo strany väzenského personálu a možno aj nezákonné tlaky zo strany vyšetrovateľov,” hovorí šéfka Amnesty International na Slovensku Martina Mazurová s tým, že sa vyšetrovatelia snažia obmedziť čas, ktorý môžu obvinené stráviť so svojimi právnikmi – čo je nutná procesná záruka s cieľom pripraviť riadne svoju obhajobu.
.vyžeň Putina
Aj keď ich ruská polícia zatkla na základe udania pravoslávnych autorít, väznenie troch členiek Pussy Riot sa pripisuje predovšetkým prezidentovi Putinovi. Ten kritizoval kapelu hneď po ich zatknutí , čím podľa ruských aktivistov priamo naznačil, že za akciou stojí práve on. Médiá, ktoré má pod kontrolou štát, spustili proti Pusssy Riot obrovskú kampaň, ktorá mala odviesť pozornosť od zmyslu protestu k hanobeniu viery. „Putinovi a Kirillovi sa podarilo zmanipulovať verejnú mienku a zúžiť celú vec na urážku cirkvi, respektívne viery,“ hovorí Miroslav Waněk z českej undergroundovej kapely Už jsme doma, ktorý spolu s Plastikmi zorganizoval v polovici mája koncert v Prahe na podporu Pussy Riot. „Nikto sa nepozastavil nad tým, že text piesne znel: Bohorodička, vyžeň Putina, nikto nehovoril nič o spojení Putina a Kirilla, nič o Putinovej minulosti, ani o Kirillovom kolaboranstve. Keby chceli zosmiešniť alebo uraziť vieru, tak by zobrali spreje a postriekali by ikony alebo by spievali Bohorodičko, vyžeň Boha.
Podľa Waněka sa podobná udalosť odohrala v sedemdesiatych rokoch v Londýne, kde Sex Pistols hrali na parníku kontroverznú skladbu God Save The Queen, no obišli len s pokutou a nezatvorili ich, čo ukazuje rozdiel vnímania slobody prejavu v demokratickej a autokratickej krajine. Krátko po ich zavretí sa objavili hlasy, že to s vystúpením v chráme poriadne prehnali, no nikto z kritikov nepozastavil nad tým, že ten, kto to v Rusku v otázke ľudských práv dennodenne preháňa, je prezident Putin. Ten sa v masírovaní verejnej mienky proti Pussy Riot riadi podobnou stratégiou, ako napríklad komunistické orgány v bývalom Československu, kde členov kapely Plastic People Of The Universe označili štátom kontrolované médiá za narkomanov, povaľačov, bláznov a zločincov. Účinok tejto lži je podľa Waněka taký silný, že tomuto klamstvu veria mnohí Česi aj dnes. Plastici strávili za mrežami niekoľko mesiacov a ich prípad nakoniec inicioval vznik Charty 77.
No Waněk vidí medzi Plastikmi a Pussy Riot dva základné rozdiely: „Plastici nemali zo začiatku žiadne politické ciele. „Nepriateľmi štátu“ sa stali skôr mimochodom a bez vlastného pričinenia. Pussy Riot vyjadrujú umeleckou formou svoje názory a sú výsostne politickou skupinou. Druhý rozdiel je v celkovej situácii. V 70. rokoch nebol internet, len rádio Slobodná Európa a Hlas Ameriky. komunisti mohli veľa vecí robiť bez akejkoľvek kontroly verejnosti. To Putin už nemôže. Rusko nie je v súčasnosti tak izolované od sveta ako Československo v 70. rokoch. To, čo ich však spojuje, je túžba po slobode prejavu a ochota urobiť čokoľvek, aby im tá sloboda nebola odobratá.“
Čím sú mladé devy vo väzení dlhšie, tým viac sa v ich prospech začína obracať aj verejná mienka. Sto ruských kultúrnych osobností podpísalo výzvu za ich prepustenie, a paradoxne, sú medzi nimi aj ľudia, ktorí najprv kroky úradov proti Pussy Riot schvaľovali. Populárni ruskí herci Chuplan Khamatová alebo Jevgenij Mironov, inak tváre proputinovskej kampane posledných prezidentských volieb, dnes tvrdia, že Pussy Riot nemali byť za svoj prehrešok perzekvované. Signatári sa obávajú sa, že odsúdenie troch mladých žien, nepredstavujúcich žiadne nebezpečenstvo, podnieti v spoločnosti neznášanlivosť a radikalizmus.
Za práva väznených dievčat sa postavili hudobníci z celého sveta. Benefičné koncerty sa uskutočnili v New Yorku, vo Varšave, v Talline alebo Prahe, kde sa podľa Waněka podarilo vyzbierať 20-tisíc korún, ktoré organizátori dali manželovi jednej z väznených dievčat. Pussy Riot podporil aj český minister zahraničia Karel Schwarzenberg. „Dievčatá sú skutočne skvelé, obdivujem ich. Treba upozorniť ruských politikov, že zavrieť niekoho za predstavenie je v dnešnej dobe pomýlené ," povedal pre ČTK minister. Minulý týždeň v Moskve vystúpila americká kapela Faith No More, ktorá počas koncertu dala priestor zvyšným členkám Pussy Riot, aby upozornili na 9. júl, keď má súd rozhodnúť o tom, či zostanú až do začiatku súdneho procesu vo väzení. Ich budúcnosť však nevyzerá nádejne, dievčatá na zhovievavosť súdu príliš neveria. Minulý týždeň ich súd vyzval, aby si do procesu naštudovali tučný obžalovací spis. Keby to podľa Gazeta.ru stihli, na preštudovanie jednej strany by mali len tri minúty.
.perestrojková demokracia
Koncert na podporu Pussy Riot sa v Rusku doteraz neuskutočnil. Podľa britského denníka Guardian sa aktivisti boja, že by ich polícia rozprášila. „Dalo by sa to zorganizovať, ale iba ak v pralese. V tomto policajnom štáte to jednoducho nejde," povedal pre britské noviny ruský rockový kritik Artmej Trotskyj. No prípad Pussy Riot by mohol skutočne pohnúť ruskou spoločnosťou, v ktorej úrady aj dvadsať rokov po páde komunizmu posielajú ľudí do väzenia za opozičné názory. Podľa Martiny Mazurovej z Amnesty sú protivládne demonštrácie často zakázané a ich organizátori a účastníci zadržaní alebo pokutovaní. „Väčšina mainstreamových médií a televíznych kanálov naďalej podlieha silnému vplyvu miestnych a štátnych autorít. Napriek všetkému sa však zintenzívňuje činnosť občianskych aktivistov, vďaka ktorej získalo mnoho prípadov z oblasti ochrany životného prostredia či boja proti zneužívaniu verejnej moci veľkú podporu širokej verejnosti. Internet je i naďalej relatívne oslobodený od kontroly úradov a vzrástol jeho význam ako opozičného zdroja informácií a kľúčového priestoru na zdieľanie názorov .”
Rusi, ktorí sú nespokojní so súčasným stavom krajiny, začínajú získavať odvahu. V decembri 2011 sa v Rusku odohrali najväčšie demonštrácie od rozpadu Sovietskeho zväzu, ktoré vyvolali podozrenia z manipulácie parlamentných volieb. Ich výsledkom bol návrat Putinovej strany Jednotné Rusko k moci získaním tesnej väčšiny hlasov. Sloboda na ruský spôsob je podľa Miroslava Waněka stále „perestrojková,“ čiže kontrolovaná a dávkovaná s veľkou opatrnosťou: „V Rusku sa nikdy neuskutočnila nová revolúcia, komunizmus nie je zatláčaný, skôr naopak. Bývalý člen KGB Putin je prezidentom a slobodomyseľní novinári sú likvidovaní. Vypadá to, že v Rusku vládne mafia a korupcia dosahuje makrorozmerov. Ľudské práva rozhodne nepatria medzi Putinove priority a väčšina Rusov asi ani nevie, čo si pod tým pojmom predstaviť. Na druhú stranu je éra internetu, máločo sa utají, ľudia môžu cestovať, šíri sa televízny signál, hudba, knihy. Pokiaľ tých najmladších neovládne nacionalizmus, hrabivosť a agresivita, môžu mať nádej, že raz do Ruska príde demokracia a s ňou aj ľudské práva.“
.dievčenská vzbura
O takomto vývoji kapela Pussy Riot nemala ani tušenia. Vlastne nie je to ani klasická hudobná skupina. Nerobia klasické koncerty, ich krátke vystúpenia v anonymných maskách na tvári a farebných šatách majú síce hudobný podklad, ale sú čisto politické. Kapela nemá stálych členov, pred štyrmi mesiacmi bolo v nej deväť až desať dievčat. Masky cez hlavu používajú preto, že vlastná prezentácia v prípade Pussy Riot nie je dôležitá. Keď jedna členka odíde, nahradí ju automaticky ďalšia. Pussy Riot vznikli koncom minulého roka po tom, ako Vladimír Putin ohlásil kandidatúru na ruského prezidenta, s programom, že „Rusko potrebuje militantnú feministickú skupinu, ktorá by burcovala proti Putinovi a jeho junte, za práva LGBT a proti maskulínnej ruskej spoločnosti.” Po hudobnej stránke si zobrali základ z klasickej anglickej punkovej scény a radikálnych dievčenských kapiel ako Bikini Kill, združených okolo hnutia Riot Grrrl, z čoho nakoniec aj vyvodili meno pre svoju skupinu s vagínou v názve. Prvé vystúpenie mali v moskovskom metre, neskôr sa objavili aj na streche moskovskej väznice, kde vystúpili pre väzneného blogera Alexeja Navalného. Svet si ich všimol 20. januára tohto roku, keď Pussy Riot obsadili Červené námestie, kde predviedli song Revolt In Russia. Osem členiek polícia zatkla, ale po zaplatení kaucie sa hneď na druhý deň dostali von.
No po 21. februári tohto roka, keď Pussy Riot vnikli do moskovského chrámu, bolo všetko inak. Miesto si kapela nevybrala náhodne. Patriarcha Kirill je veľkým Putinovým stúpencom. Jeho dvanásťročné prezidentské obdobie označil za „boží zázrak."Pussy Riot sa postavili pred oltár a spustili jeden zo svojich dráždivých songov, v ktorom sa spievalo: Panna Mária, bohorodička, pomôž nám zbaviť sa Putina!. Ešte stihli odohrať časť skladby Holy Shit!, na čo ich ochranka vyhnala z chrámu von. O niekoľko dní tri členky zatkla polícia a obvinila ich z chuligánstva a znesvätenia náboženských symbolov. V cele predbežného zadržania sú už viac ako štyri mesiace a čo je horšie, dve z nich majú doma malé deti.„Keď nebudem počuť, ako moje dieťa plače len preto, že som kritizovala vládu, tak vitajme v roku 1937," povedala Marja Aljochinová, čím narážala na fakt, že rok 1937 bol najčernejším obdobím stalinských represií v Rusku. Podľa Amnesty International nie sú podmienky v ruskej vyšetrovacej väzbe dobré. „Priestor je obmedzený, je tam málo vetrania a žiadne súkromie. Ženy nemôžu byť so svojimi priateľmi a deťmi. Objavili sa aj správy o obťažovaní zo strany väzenského personálu a možno aj nezákonné tlaky zo strany vyšetrovateľov,” hovorí šéfka Amnesty International na Slovensku Martina Mazurová s tým, že sa vyšetrovatelia snažia obmedziť čas, ktorý môžu obvinené stráviť so svojimi právnikmi – čo je nutná procesná záruka s cieľom pripraviť riadne svoju obhajobu.
.vyžeň Putina
Aj keď ich ruská polícia zatkla na základe udania pravoslávnych autorít, väznenie troch členiek Pussy Riot sa pripisuje predovšetkým prezidentovi Putinovi. Ten kritizoval kapelu hneď po ich zatknutí , čím podľa ruských aktivistov priamo naznačil, že za akciou stojí práve on. Médiá, ktoré má pod kontrolou štát, spustili proti Pusssy Riot obrovskú kampaň, ktorá mala odviesť pozornosť od zmyslu protestu k hanobeniu viery. „Putinovi a Kirillovi sa podarilo zmanipulovať verejnú mienku a zúžiť celú vec na urážku cirkvi, respektívne viery,“ hovorí Miroslav Waněk z českej undergroundovej kapely Už jsme doma, ktorý spolu s Plastikmi zorganizoval v polovici mája koncert v Prahe na podporu Pussy Riot. „Nikto sa nepozastavil nad tým, že text piesne znel: Bohorodička, vyžeň Putina, nikto nehovoril nič o spojení Putina a Kirilla, nič o Putinovej minulosti, ani o Kirillovom kolaboranstve. Keby chceli zosmiešniť alebo uraziť vieru, tak by zobrali spreje a postriekali by ikony alebo by spievali Bohorodičko, vyžeň Boha.
Podľa Waněka sa podobná udalosť odohrala v sedemdesiatych rokoch v Londýne, kde Sex Pistols hrali na parníku kontroverznú skladbu God Save The Queen, no obišli len s pokutou a nezatvorili ich, čo ukazuje rozdiel vnímania slobody prejavu v demokratickej a autokratickej krajine. Krátko po ich zavretí sa objavili hlasy, že to s vystúpením v chráme poriadne prehnali, no nikto z kritikov nepozastavil nad tým, že ten, kto to v Rusku v otázke ľudských práv dennodenne preháňa, je prezident Putin. Ten sa v masírovaní verejnej mienky proti Pussy Riot riadi podobnou stratégiou, ako napríklad komunistické orgány v bývalom Československu, kde členov kapely Plastic People Of The Universe označili štátom kontrolované médiá za narkomanov, povaľačov, bláznov a zločincov. Účinok tejto lži je podľa Waněka taký silný, že tomuto klamstvu veria mnohí Česi aj dnes. Plastici strávili za mrežami niekoľko mesiacov a ich prípad nakoniec inicioval vznik Charty 77.
No Waněk vidí medzi Plastikmi a Pussy Riot dva základné rozdiely: „Plastici nemali zo začiatku žiadne politické ciele. „Nepriateľmi štátu“ sa stali skôr mimochodom a bez vlastného pričinenia. Pussy Riot vyjadrujú umeleckou formou svoje názory a sú výsostne politickou skupinou. Druhý rozdiel je v celkovej situácii. V 70. rokoch nebol internet, len rádio Slobodná Európa a Hlas Ameriky. komunisti mohli veľa vecí robiť bez akejkoľvek kontroly verejnosti. To Putin už nemôže. Rusko nie je v súčasnosti tak izolované od sveta ako Československo v 70. rokoch. To, čo ich však spojuje, je túžba po slobode prejavu a ochota urobiť čokoľvek, aby im tá sloboda nebola odobratá.“
Čím sú mladé devy vo väzení dlhšie, tým viac sa v ich prospech začína obracať aj verejná mienka. Sto ruských kultúrnych osobností podpísalo výzvu za ich prepustenie, a paradoxne, sú medzi nimi aj ľudia, ktorí najprv kroky úradov proti Pussy Riot schvaľovali. Populárni ruskí herci Chuplan Khamatová alebo Jevgenij Mironov, inak tváre proputinovskej kampane posledných prezidentských volieb, dnes tvrdia, že Pussy Riot nemali byť za svoj prehrešok perzekvované. Signatári sa obávajú sa, že odsúdenie troch mladých žien, nepredstavujúcich žiadne nebezpečenstvo, podnieti v spoločnosti neznášanlivosť a radikalizmus.
Za práva väznených dievčat sa postavili hudobníci z celého sveta. Benefičné koncerty sa uskutočnili v New Yorku, vo Varšave, v Talline alebo Prahe, kde sa podľa Waněka podarilo vyzbierať 20-tisíc korún, ktoré organizátori dali manželovi jednej z väznených dievčat. Pussy Riot podporil aj český minister zahraničia Karel Schwarzenberg. „Dievčatá sú skutočne skvelé, obdivujem ich. Treba upozorniť ruských politikov, že zavrieť niekoho za predstavenie je v dnešnej dobe pomýlené ," povedal pre ČTK minister. Minulý týždeň v Moskve vystúpila americká kapela Faith No More, ktorá počas koncertu dala priestor zvyšným členkám Pussy Riot, aby upozornili na 9. júl, keď má súd rozhodnúť o tom, či zostanú až do začiatku súdneho procesu vo väzení. Ich budúcnosť však nevyzerá nádejne, dievčatá na zhovievavosť súdu príliš neveria. Minulý týždeň ich súd vyzval, aby si do procesu naštudovali tučný obžalovací spis. Keby to podľa Gazeta.ru stihli, na preštudovanie jednej strany by mali len tri minúty.
.perestrojková demokracia
Koncert na podporu Pussy Riot sa v Rusku doteraz neuskutočnil. Podľa britského denníka Guardian sa aktivisti boja, že by ich polícia rozprášila. „Dalo by sa to zorganizovať, ale iba ak v pralese. V tomto policajnom štáte to jednoducho nejde," povedal pre britské noviny ruský rockový kritik Artmej Trotskyj. No prípad Pussy Riot by mohol skutočne pohnúť ruskou spoločnosťou, v ktorej úrady aj dvadsať rokov po páde komunizmu posielajú ľudí do väzenia za opozičné názory. Podľa Martiny Mazurovej z Amnesty sú protivládne demonštrácie často zakázané a ich organizátori a účastníci zadržaní alebo pokutovaní. „Väčšina mainstreamových médií a televíznych kanálov naďalej podlieha silnému vplyvu miestnych a štátnych autorít. Napriek všetkému sa však zintenzívňuje činnosť občianskych aktivistov, vďaka ktorej získalo mnoho prípadov z oblasti ochrany životného prostredia či boja proti zneužívaniu verejnej moci veľkú podporu širokej verejnosti. Internet je i naďalej relatívne oslobodený od kontroly úradov a vzrástol jeho význam ako opozičného zdroja informácií a kľúčového priestoru na zdieľanie názorov .”
Rusi, ktorí sú nespokojní so súčasným stavom krajiny, začínajú získavať odvahu. V decembri 2011 sa v Rusku odohrali najväčšie demonštrácie od rozpadu Sovietskeho zväzu, ktoré vyvolali podozrenia z manipulácie parlamentných volieb. Ich výsledkom bol návrat Putinovej strany Jednotné Rusko k moci získaním tesnej väčšiny hlasov. Sloboda na ruský spôsob je podľa Miroslava Waněka stále „perestrojková,“ čiže kontrolovaná a dávkovaná s veľkou opatrnosťou: „V Rusku sa nikdy neuskutočnila nová revolúcia, komunizmus nie je zatláčaný, skôr naopak. Bývalý člen KGB Putin je prezidentom a slobodomyseľní novinári sú likvidovaní. Vypadá to, že v Rusku vládne mafia a korupcia dosahuje makrorozmerov. Ľudské práva rozhodne nepatria medzi Putinove priority a väčšina Rusov asi ani nevie, čo si pod tým pojmom predstaviť. Na druhú stranu je éra internetu, máločo sa utají, ľudia môžu cestovať, šíri sa televízny signál, hudba, knihy. Pokiaľ tých najmladších neovládne nacionalizmus, hrabivosť a agresivita, môžu mať nádej, že raz do Ruska príde demokracia a s ňou aj ľudské práva.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.