Fiona Apple: The Idler Wheel... (Sony Music)
Štvrtý album hudobníčky Fiony Apple s nezvyčajne dlhým názvom vyšiel po dlhých siedmich rokoch. Ponúka na ňom hudbu na hony vzdialenú požiadavkám masového poslucháča. Nahrávka v podstate nekomplikovaná, postavená na Fioninom piane, ktoré vždy zvládala dokonale, na jej trocha potemnelom a melancholickom speve a výrazných perkusiách, pod ktoré sa podpísal spoluproducent The Idler Wheel... Charley Drayton (bubeník Fiony Apple). Napriek spomínanej zvukovej nekomplikovanosti a čistote je album veľmi experimentálny a nezávislý. Rock zahraný bez gitár, neošúchaný džezový feeling a autenticita skladateľky a interpretky. Oproti minulosti môže niekomu chýbať hitový potenciál nových skladieb a ich zapamätateľnosť v mori ďalších. The Idler Wheel... je bez akejsi výraznosti menej prístupný album.
3/5
.renat Khallo
Deus: Following Sea (PID)
Iba osem mesiacov delí najnovší album belgickej skupiny Deus od ich predoslednej platne Keep It Close, čo len svedčí o tom, že to tejto výnimočnej partii okolo speváka Toma Barmana jednoducho sype. Keď pred rokom nahrali Keep It Close, zostalo im dostatok materiálu, aby sa mohli pustiť do nového albumu, čo vysvetľuje fakt, že Following Sea znie ako mladší brat predchádzajúceho albumu s tým rozdielom, že novinka je experimentálnejšia. Deus si držia formu svojimi rockovými hymnami pre osamelú dušu, ale vedia aj prekvapiť, ako napríklad úvodným songom Quatre Mains, naspievaným vo francúžštine, čo len svedčí o tom, že Dues neovplyvnila len americká a britská alternatíva, ale aj fenomenálny franúzsky pesničkár Serge Gainsbourg.
4/5
.peter Bálik
Teresa Salgueiro: O Mistério (Clepsidra musica)
Európania sa zhodnú. Ste prekvapení? Konkrétne hudobní publicisti. Teresa Salgueiro je vraj hlasom portugalskej hudby. Súhlasím. Bola speváčkou umelecky i komerčne úspešnej portugalskej skupiny Madredeus. (Pozrite Wendersov film Lisabonský príbeh). Na svojom novom sólovom albume O Mistério (Tajomstvo) sa podpísala ako autorka skladieb. Sú smutné, zádumčivé, pomalé. Skrátka, nie sú pre tých, ktorí vyznávajú hudbu vyjadrenú obdivne slovom „nadupané“. Album bol nahrávaný v kláštore Arrabida medzi horami s výhľadom na oceán. A je to počuť. Piesne s gitarou, kontrabasom, akordeónom, klavírom a spevom, znejú naozaj kláštorne, kontemplatívne. Ťažko vybrať najlepšie skladby. Azda Ausencia, ťahavé fado-tango. Alebo to razantnejšie tango, dramatické ? Fortaleza? Hm, kláštorné tango, to tu ešte nebolo. Zaujímavé. Nakoniec upozorňujem – túto hudbu nepočúvajte v smutnej nálade. Veľmi nerozveselí.
4/5
.miro Potoček
Kyle Bobby Dunn: Bring Me The Head of Kyle Bobby Dunn (Low Point)
Ak by bol život jeden nekonečný, nevinne idylický sen, možno by znel ako doterajších päť rokov tvorby kanadského umelca Kyle Bobby Dunna. Mladý experimentátor našiel opäť svoje duševné blaho vo svete siahodlhých kompozícií, ktoré sa vyvíjajú len veľmi pomaly a postupne, aby odhalili krásu spánku votkanú do svojich tajomných útrob. Odvážne pomenovaný opus Bring Me The Head of Kyle Bobby Dunn je dvojhodinovou exkurziou do hĺbok umelcovej gitary a organu, ktoré vrství, mutuje a upravuje tak, aby expandovali skrze celé univerzum. Oproti minuloročnému úspechu Ways Of Meaning je novinka oveľa subtílnejšia a viac ponorená do hĺbky, čo vyžaduje náročnejšiu koncentráciu poslucháča na drobné detaily, aby album nesplynul so šumom okolitého sveta. Napriek tomu pre milovníkov Briana Ena alebo Stars of the Lids bude Dunnova upokojujúca melanchólia tým správnym pokojom po temnej búrke.
4/5
.tomáš Slaninka
Štvrtý album hudobníčky Fiony Apple s nezvyčajne dlhým názvom vyšiel po dlhých siedmich rokoch. Ponúka na ňom hudbu na hony vzdialenú požiadavkám masového poslucháča. Nahrávka v podstate nekomplikovaná, postavená na Fioninom piane, ktoré vždy zvládala dokonale, na jej trocha potemnelom a melancholickom speve a výrazných perkusiách, pod ktoré sa podpísal spoluproducent The Idler Wheel... Charley Drayton (bubeník Fiony Apple). Napriek spomínanej zvukovej nekomplikovanosti a čistote je album veľmi experimentálny a nezávislý. Rock zahraný bez gitár, neošúchaný džezový feeling a autenticita skladateľky a interpretky. Oproti minulosti môže niekomu chýbať hitový potenciál nových skladieb a ich zapamätateľnosť v mori ďalších. The Idler Wheel... je bez akejsi výraznosti menej prístupný album.
3/5
.renat Khallo
Deus: Following Sea (PID)
Iba osem mesiacov delí najnovší album belgickej skupiny Deus od ich predoslednej platne Keep It Close, čo len svedčí o tom, že to tejto výnimočnej partii okolo speváka Toma Barmana jednoducho sype. Keď pred rokom nahrali Keep It Close, zostalo im dostatok materiálu, aby sa mohli pustiť do nového albumu, čo vysvetľuje fakt, že Following Sea znie ako mladší brat predchádzajúceho albumu s tým rozdielom, že novinka je experimentálnejšia. Deus si držia formu svojimi rockovými hymnami pre osamelú dušu, ale vedia aj prekvapiť, ako napríklad úvodným songom Quatre Mains, naspievaným vo francúžštine, čo len svedčí o tom, že Dues neovplyvnila len americká a britská alternatíva, ale aj fenomenálny franúzsky pesničkár Serge Gainsbourg.
4/5
.peter Bálik
Teresa Salgueiro: O Mistério (Clepsidra musica)
Európania sa zhodnú. Ste prekvapení? Konkrétne hudobní publicisti. Teresa Salgueiro je vraj hlasom portugalskej hudby. Súhlasím. Bola speváčkou umelecky i komerčne úspešnej portugalskej skupiny Madredeus. (Pozrite Wendersov film Lisabonský príbeh). Na svojom novom sólovom albume O Mistério (Tajomstvo) sa podpísala ako autorka skladieb. Sú smutné, zádumčivé, pomalé. Skrátka, nie sú pre tých, ktorí vyznávajú hudbu vyjadrenú obdivne slovom „nadupané“. Album bol nahrávaný v kláštore Arrabida medzi horami s výhľadom na oceán. A je to počuť. Piesne s gitarou, kontrabasom, akordeónom, klavírom a spevom, znejú naozaj kláštorne, kontemplatívne. Ťažko vybrať najlepšie skladby. Azda Ausencia, ťahavé fado-tango. Alebo to razantnejšie tango, dramatické ? Fortaleza? Hm, kláštorné tango, to tu ešte nebolo. Zaujímavé. Nakoniec upozorňujem – túto hudbu nepočúvajte v smutnej nálade. Veľmi nerozveselí.
4/5
.miro Potoček
Kyle Bobby Dunn: Bring Me The Head of Kyle Bobby Dunn (Low Point)
Ak by bol život jeden nekonečný, nevinne idylický sen, možno by znel ako doterajších päť rokov tvorby kanadského umelca Kyle Bobby Dunna. Mladý experimentátor našiel opäť svoje duševné blaho vo svete siahodlhých kompozícií, ktoré sa vyvíjajú len veľmi pomaly a postupne, aby odhalili krásu spánku votkanú do svojich tajomných útrob. Odvážne pomenovaný opus Bring Me The Head of Kyle Bobby Dunn je dvojhodinovou exkurziou do hĺbok umelcovej gitary a organu, ktoré vrství, mutuje a upravuje tak, aby expandovali skrze celé univerzum. Oproti minuloročnému úspechu Ways Of Meaning je novinka oveľa subtílnejšia a viac ponorená do hĺbky, čo vyžaduje náročnejšiu koncentráciu poslucháča na drobné detaily, aby album nesplynul so šumom okolitého sveta. Napriek tomu pre milovníkov Briana Ena alebo Stars of the Lids bude Dunnova upokojujúca melanchólia tým správnym pokojom po temnej búrke.
4/5
.tomáš Slaninka
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.