Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Z Budapešti píše Csaba Kiss

.csaba G. Kiss .časopis .klub

Nebol by som si myslel, že viac ako dve desaťročia po demokratickom zvrate v Maďarsku historická osobnosť Miklósa Horthyho vyvolá toľké polemiky. Navyše pomýlené polemiky. Lebo podľa mňa bolo prirodzené, že roku 1993 doma pochovali regentov popol. Jeho politika bola protirečivá, ale roku 1945 ho ešte ani Stalin nepokladal za vojnového zločinca, v Norimbergu ho vypočuli len ako svedka. Vážna zodpovednosť ho ťaží v židovskej otázke, hoci je pravda aj to, že budapeštianski židia sa zachránili, síce za neľudských okolností, ale predovšetkým jeho zásluhou.

Počas portugalskej emigrácie dostal materiálnu podporu od nejedného zámožného Žida. Bol konzervatívny a autoritatívny politik, lenže nikto nemôže poprieť, že na čelo štátu sa dostal v mimoriadne ťažkej situácii. Do Budapešti vtiahol na bielom koni (podobne vošiel do Hradčian aj tatíček Masaryk). Bolo to po komunistickom červenom terore a prehratej vojne, keď pomsta uvoľnila ďalší biely teror. V krátkom čase sa mu podarilo konsolidovať Maďarsko. Na počudovanie, bilancia prvého povojnového desaťročia je priaznivejšia ako bilancia obdobia v rokoch 1990 až 2000. V čase komunistickej ľubovôle a sovietskej okupácie (keď ho v škole jednoducho hodnotili ako fašistu) sa predvojnová doba  celkom pochopiteľne javila pozitívnejšie, než bola v skutočnosti. Teraz, na počudovanie, krajná pravica hodlá pestovať jeho kult. Horthy sa svojho času usiloval držať nilašovcov na uzde. Oveľa ľahšie však možno  vysvetliť, že v súčasnosti krajne ľavicový advokát (ktorý potupuje aj pamiatku 56. roku) Horthyho drevenú sochu na vidieku polial červenou farbou.
Regent presadzoval revíznu politiku. Ale mohol presadzovať inú? Čo by robilo Slovensko v tom čase, keby sa zhruba tretina jeho etnika bola dostala k susedom? Od jari 1939 aj Slovenská republika presadzovala iredentistickú politiku. V tomto znamení sa v septembri podujala na útok proti Poľsku. Nedávno som si vypočul Horthyho prejav, ktorý predniesol roku 1938 v Košiciach. Nazval Slovákov bratmi. Po slovensky. Ak na jeho výslovnosti aj bolo cítiť, že vie lepšie po chorvátsky, jednako to bolo gesto, prejav úcty k inému materinskému jazyku.  Regent svojím staromódnym náhľadom  zrejme nevnímal, že od roku 1918 počas dvadsiatich rokov sa posilnila národná identita Slovákov, a ak nechceli žiť s Čechmi, to ešte neznamenalo, že by hodlali žiť s Maďarmi. Rudolf Chmel rozprával, ako raz počul, že Horthy vysvetľoval o svojom ľude slovenskému farárovi, že je to statočný ľud. Aby ste ma zle nepochopili, nehodlám tu obieliť murína. Dôkladné výskummy historikov sú zrejme schopné načrtnúť diferencovaný obraz o regentovi. Rád by som  len zdôraznil, že dôležité by bolo naše politiky pamäti z národných monológov pretvoriť na dialóg. S istou dávkou vzájomnej empatie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite