.ako tam tak stál na pretekoch v Slovenskej Ľupči, v priestore medzi pieskovým kolbiskom s plochou 40 x 60 metrov a pieskovým opracoviskom s plochou 40 x 20 metrov, bol neprehliadnuteľný. Vysoký, dobre urastený muž so žiarivobielou westernovou košeľou, v džínsoch jednej-jedinej značky, ktorú nosia slovenskí kovboji a ktorú z pochopiteľných príčin neuvádzame. Na očiach moderné slnečné okuliare, na hlave westernový klobúk, na džínsoch kožený opasok so širokou prackou a na nohách, samozrejme, westernové čižmy. Neviem, ako kedysi vyzeralo nakrúcanie Winnetoua s Gojkom Mitičom na Plitvických jazerách v bývalej Juhoslávii, no jedným z hrdinov prípadného stredoslovenského westernu by určite mohol byť aj Ján Balla, prezident Slovenskej asociácie western ridingu a rodea (SAWRR).
.kovbojky lepšie ako kovboji
Asociácia združuje 850 vyznávačov tejto čoraz populárnejšej športovej disciplíny, z toho 150 až 200 aktívnych. Ročne pripravuje asi tucet pretekov. Spomedzi krajín V4 máme asi najlepšie organizovaných a fungujúcich kovbojov, čo by mohlo byť jedným zo zdrojov našej inak nízkej národnej hrdosti. Viem, znie to trochu čudne, označiť týchto jazdcov a jazdkyne za športovcov, no má to svoju logiku. Podobne ako dnešní maratónci nebežia o dušu viac ako 40 kilometrov s jasne vymedzeným utilitárnym cieľom, aby doručili správu o víťaznej bitke, ani kovboji v priestore medzi Dunajom a Tatrami už dávno nepasú stáda dobytka. Inak povedané, z džobu sa stalo hoby. Napokon, aj v pravlasti tejto ľudskej aktivity, v USA, je už čoraz menej tých skutočných kovbojov a čoraz viac športovcov, ktorí svoje a konské umenie merané na stotiny sekúnd predvádzajú na štadiónoch až pre 20-tisíc divákov. Western riding a rodeo tam dosahuje popularitu amerického futbalu či basketbalu, a to už je čo povedať. Naše najznámejšie ródeo na Muráni každoročne navštívi viac než päťtisíc platiacich divákov, čo je tiež slušný výsledok. Prísľubom radikálne lepších čias pre toto športové odvetvie u nás nie sú iba tisícky divákov, ale aj banery sponzorov, umiestnené na ohrade kolbiska. Akurát, že na rozdiel od zápasovej futbalovej či hokejovej ligy nejde o banky či automobilky, ale štýlovo o predajcov krmív či dokonca o bitúnok. Ešte dobre, že teľatá, ktoré súťažia, nevedia čítať a nedozvedia sa, čo ich čaká.
Ako žije šéf slovenských kovbojov? Prezident SAWRR Ján Balla nemá ranč ani nejazdí na koňoch, pracuje v bližšie nemenovanej firme a spoločne s dvoma dcérami býva v Brezne. Jedna z nich, 21-ročná Nikola, sa za dvanásť rokov tvrdého úsilia za pomoci otca vypracovala na špičkovú jazdkyňu. „Vlani vyhrala kvalifikáciu v českých Pokovciach a štartovala ako historicky prvá účastníčka zo Slovenska spoločne s Líviou Legeňovou na Svetovom pohári v Taliansku,“ hovorí Balla pyšne o svojej dcére. Tu v Slovenskej Ľupči skončila v rýchlostnej disciplíne barrel racing, čo je jazda okolo sudov, druhá.
Zrejme tušíte, že aj westernové jazdenie je už genderovo vyvážená záležitosť. Na rozdiel od zastúpenia v politike nejde o výsledok kvót či direktív z Bruselu, ale o obyčajný prejav šikovnosti. Ženy vynikajú v drezúrnych disciplínach, pri ktorých sa predvádzajú kone, no aj v tých pracovných, kde sa hodnotí práca s dobytkom. Pochopiteľne, dakedy pred 200 rokmi to boli výhradne americkí muži, ktorí si krátili dlhé chvíle pri pasení stád dobytka tým, že sediac v sedle vymýšľali rôzne súťaže, ako beh na štvrť míle či hádzanie lasom. Z kratochvíle sa stal šport a dnes napríklad väčšinu rýchlostných disciplín v USA jazdia ženy. V Európe je rovnaký počet jazdcov ako jazdkýň, ženy kovbojky tvorili asi tretinu súťažiacich aj v Slovenskej Ľupči.
.súťažné disciplíny
Čo musí spĺňať westernový jazdec a čo kôň? Samozrejmosťou je zdravotná spôsobilosť (obidvoch) a skúšky základného výcviku (jazdca). Nevyhnutnosťou je pas koňa, ktorý vystavuje Štátny národný žrebčín v Topoľčiankach. Tento „technický preukaz“ na koňa slúži ako jediný doklad o jeho pôvode, takže ilegálne dovezené žrebce, ktoré kedysi vo filme Noční jazdci preháňali lendackí pašeráci cez frankovské lúky z Poľska poza chrbty českých žandárov, by sa dnes pretekov organizovaných SAWRR nemohli zúčastniť. Pas koňa preukazuje jeho pôvod do štvrtej generácie, v minulosti sa zvieratá označovali bolestivým vypaľovaním, dnes sa používajú humánnejšie čipy.
V Slovenskej Ľupči sa súťažilo v dvoch rýchlostných a troch pracovných disciplínach. Medzi tie prvé patrí barrel racing, čiže beh na čas okolo troch sudov rozmiestnených do rovnoramenného trojuholníka a pole bending, čo je slalom okolo šiestich tyčí. Pracovné disciplíny sú simuláciou skutočnej práce kovbojov na ranči a nezastupiteľnú úlohu má pri nich dobytok. Pri team penningu trojica jazdcov oddeľuje v aréne do klietky v určenom čase teľatá zo stáda, ktoré má 21 až 45 jedincov. V cattle penningu robí to isté jeden jazdec a pri lasovaní ide o chytanie teľaťa do lasa, pričom jazdec má povolené dva hody.
.kde získať westernový odev
SAWRR vypracovala podrobné, viac ako stostranové pravidlá. Na prvom mieste je zásada, že s každým zvieraťom sa vždy bude zaobchádzať s ľudskosťou, dôstojnosťou a súcitom. Asociácia definuje aj zakázané správanie, takže nikto nesmie súťažiť s koňom, ktorý sa javí mrzutý, otupený, letargický, vychudnutý, preťažený alebo príliš unavený. Kto to posúdi? Dobrá otázka, rozhodca. Ten je povinný nosiť na všetkých westernových súťažiach westernový odev vrátane klobúka a vysokých topánok. Môže používať služby ring stewarda a môže penalizovať koňa aj pre nadmerné alebo prehnané mávanie a švihanie chvostom, alebo ak sa chvost javí mŕtvy a iba mu visí medzi nohami bez toho, aby normálne reagoval.
Za pád koňa sa podľa pravidiel pokladá situácia, keď kôň leží na boku a má všetky štyri nohy natiahnuté v rovnakom smere. Pri jazdcovi je to trochu inak. Za pád sa považuje situácia, keď nesedí obkročmo v sedle na koni. Pozoruhodná je aj kapitola nazvaná výstroj. Vo všetkých disciplínach je záväzne predpísaný dobre padnúci čistý westernový odev. Prapôvodní americkí kovboji si taký luxus zrejme nemohli dovoliť. Na otázku, ako a kde získa slovenský kovboj pravý nefalšovaný westernový odev, odpovedá westernový strelec, ktorý súťaží aj v ryžovaní zlata, predseda Western klubu v Banskej Bystrici Henrich Ťažký: „Vesta je môj vlastný výrobok, zošil som si ju zo sukne kúpenej v second hande. Košeľu mám za dve eurá takisto zo sekáča, nohavice aj čižmy sú zo starého Priora, ostrohy zo Zvolena z predajne s jazdeckými potrebami. Opasok mám od policajtov, ktorí ho niekomu zabavili. Jednočinný americký revolver je replika plynového koltu. Iba klobúk pochádza z Mexika, no kúpil som ho tiež vo Zvolene.“ Ako to spieva Michal Tučný? Tak přijíždí poslední kovboj, sombréro vmáčklé do čela, schvácená herka líně kráčí, jako by dál nést ho nechtěla?
.kovbojky lepšie ako kovboji
Asociácia združuje 850 vyznávačov tejto čoraz populárnejšej športovej disciplíny, z toho 150 až 200 aktívnych. Ročne pripravuje asi tucet pretekov. Spomedzi krajín V4 máme asi najlepšie organizovaných a fungujúcich kovbojov, čo by mohlo byť jedným zo zdrojov našej inak nízkej národnej hrdosti. Viem, znie to trochu čudne, označiť týchto jazdcov a jazdkyne za športovcov, no má to svoju logiku. Podobne ako dnešní maratónci nebežia o dušu viac ako 40 kilometrov s jasne vymedzeným utilitárnym cieľom, aby doručili správu o víťaznej bitke, ani kovboji v priestore medzi Dunajom a Tatrami už dávno nepasú stáda dobytka. Inak povedané, z džobu sa stalo hoby. Napokon, aj v pravlasti tejto ľudskej aktivity, v USA, je už čoraz menej tých skutočných kovbojov a čoraz viac športovcov, ktorí svoje a konské umenie merané na stotiny sekúnd predvádzajú na štadiónoch až pre 20-tisíc divákov. Western riding a rodeo tam dosahuje popularitu amerického futbalu či basketbalu, a to už je čo povedať. Naše najznámejšie ródeo na Muráni každoročne navštívi viac než päťtisíc platiacich divákov, čo je tiež slušný výsledok. Prísľubom radikálne lepších čias pre toto športové odvetvie u nás nie sú iba tisícky divákov, ale aj banery sponzorov, umiestnené na ohrade kolbiska. Akurát, že na rozdiel od zápasovej futbalovej či hokejovej ligy nejde o banky či automobilky, ale štýlovo o predajcov krmív či dokonca o bitúnok. Ešte dobre, že teľatá, ktoré súťažia, nevedia čítať a nedozvedia sa, čo ich čaká.
Ako žije šéf slovenských kovbojov? Prezident SAWRR Ján Balla nemá ranč ani nejazdí na koňoch, pracuje v bližšie nemenovanej firme a spoločne s dvoma dcérami býva v Brezne. Jedna z nich, 21-ročná Nikola, sa za dvanásť rokov tvrdého úsilia za pomoci otca vypracovala na špičkovú jazdkyňu. „Vlani vyhrala kvalifikáciu v českých Pokovciach a štartovala ako historicky prvá účastníčka zo Slovenska spoločne s Líviou Legeňovou na Svetovom pohári v Taliansku,“ hovorí Balla pyšne o svojej dcére. Tu v Slovenskej Ľupči skončila v rýchlostnej disciplíne barrel racing, čo je jazda okolo sudov, druhá.
Zrejme tušíte, že aj westernové jazdenie je už genderovo vyvážená záležitosť. Na rozdiel od zastúpenia v politike nejde o výsledok kvót či direktív z Bruselu, ale o obyčajný prejav šikovnosti. Ženy vynikajú v drezúrnych disciplínach, pri ktorých sa predvádzajú kone, no aj v tých pracovných, kde sa hodnotí práca s dobytkom. Pochopiteľne, dakedy pred 200 rokmi to boli výhradne americkí muži, ktorí si krátili dlhé chvíle pri pasení stád dobytka tým, že sediac v sedle vymýšľali rôzne súťaže, ako beh na štvrť míle či hádzanie lasom. Z kratochvíle sa stal šport a dnes napríklad väčšinu rýchlostných disciplín v USA jazdia ženy. V Európe je rovnaký počet jazdcov ako jazdkýň, ženy kovbojky tvorili asi tretinu súťažiacich aj v Slovenskej Ľupči.
.súťažné disciplíny
Čo musí spĺňať westernový jazdec a čo kôň? Samozrejmosťou je zdravotná spôsobilosť (obidvoch) a skúšky základného výcviku (jazdca). Nevyhnutnosťou je pas koňa, ktorý vystavuje Štátny národný žrebčín v Topoľčiankach. Tento „technický preukaz“ na koňa slúži ako jediný doklad o jeho pôvode, takže ilegálne dovezené žrebce, ktoré kedysi vo filme Noční jazdci preháňali lendackí pašeráci cez frankovské lúky z Poľska poza chrbty českých žandárov, by sa dnes pretekov organizovaných SAWRR nemohli zúčastniť. Pas koňa preukazuje jeho pôvod do štvrtej generácie, v minulosti sa zvieratá označovali bolestivým vypaľovaním, dnes sa používajú humánnejšie čipy.
V Slovenskej Ľupči sa súťažilo v dvoch rýchlostných a troch pracovných disciplínach. Medzi tie prvé patrí barrel racing, čiže beh na čas okolo troch sudov rozmiestnených do rovnoramenného trojuholníka a pole bending, čo je slalom okolo šiestich tyčí. Pracovné disciplíny sú simuláciou skutočnej práce kovbojov na ranči a nezastupiteľnú úlohu má pri nich dobytok. Pri team penningu trojica jazdcov oddeľuje v aréne do klietky v určenom čase teľatá zo stáda, ktoré má 21 až 45 jedincov. V cattle penningu robí to isté jeden jazdec a pri lasovaní ide o chytanie teľaťa do lasa, pričom jazdec má povolené dva hody.
.kde získať westernový odev
SAWRR vypracovala podrobné, viac ako stostranové pravidlá. Na prvom mieste je zásada, že s každým zvieraťom sa vždy bude zaobchádzať s ľudskosťou, dôstojnosťou a súcitom. Asociácia definuje aj zakázané správanie, takže nikto nesmie súťažiť s koňom, ktorý sa javí mrzutý, otupený, letargický, vychudnutý, preťažený alebo príliš unavený. Kto to posúdi? Dobrá otázka, rozhodca. Ten je povinný nosiť na všetkých westernových súťažiach westernový odev vrátane klobúka a vysokých topánok. Môže používať služby ring stewarda a môže penalizovať koňa aj pre nadmerné alebo prehnané mávanie a švihanie chvostom, alebo ak sa chvost javí mŕtvy a iba mu visí medzi nohami bez toho, aby normálne reagoval.
Za pád koňa sa podľa pravidiel pokladá situácia, keď kôň leží na boku a má všetky štyri nohy natiahnuté v rovnakom smere. Pri jazdcovi je to trochu inak. Za pád sa považuje situácia, keď nesedí obkročmo v sedle na koni. Pozoruhodná je aj kapitola nazvaná výstroj. Vo všetkých disciplínach je záväzne predpísaný dobre padnúci čistý westernový odev. Prapôvodní americkí kovboji si taký luxus zrejme nemohli dovoliť. Na otázku, ako a kde získa slovenský kovboj pravý nefalšovaný westernový odev, odpovedá westernový strelec, ktorý súťaží aj v ryžovaní zlata, predseda Western klubu v Banskej Bystrici Henrich Ťažký: „Vesta je môj vlastný výrobok, zošil som si ju zo sukne kúpenej v second hande. Košeľu mám za dve eurá takisto zo sekáča, nohavice aj čižmy sú zo starého Priora, ostrohy zo Zvolena z predajne s jazdeckými potrebami. Opasok mám od policajtov, ktorí ho niekomu zabavili. Jednočinný americký revolver je replika plynového koltu. Iba klobúk pochádza z Mexika, no kúpil som ho tiež vo Zvolene.“ Ako to spieva Michal Tučný? Tak přijíždí poslední kovboj, sombréro vmáčklé do čela, schvácená herka líně kráčí, jako by dál nést ho nechtěla?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.