Začalo sa to podobne ako v prípade našich učiteliek z Dobšinej. Kolektív učiteľov napísal na jar 2006 úradom varovný list, v ktorom opísal pomery na škole: „Žiaci učiteľov vôbec nevnímajú, triedami lietajú predmety v snahe zasiahnuť učiteľov, naše pokyny ignorujú. Niektorí kolegovia chodia do určitých tried iba smobilom, aby mohli privolať pomoc. Dôsledkom je, že učitelia sú na pokraji svojich síl.“ Tieto a ďalšie vety vtedy obleteli celé Nemecko a téma stroskotanej integrácie tak ďalšie dni a týždne zamestnávala bulvár, seriózne médiá a politikov. Zúfalí učitelia upozornili, že na ich škole sa v priebehu pár rokov úplne zmenilo etnické a sociálne zloženie žiakov. Zrazu až 80 percent pochádzalo z rodín nenemeckého pôvodu (najmä Arabi a Turci), pričom rodičia prežívali na periférii spoločnosti, existenčne závislí od sociálnych dávok.
Ako ďalej uviedli učitelia, na škole, kde sa bitkárske bandy pretekali o to, ktorá získa čo najviac negatívnych tituliek vmédiách, a kde sú deti jedinými členmi rodiny, ktorí vstávajú ráno (ak vôbec prídu do školy), už nemá zmysel učiť a najlepšie by bolo ju v tomto zložení rozpustiť.
Volanie o pomoc zabralo. Už na konci roka týždenník Focus písal, že na škole vládne pokoj, pretože s novým riaditeľom prišiel aj tím sociálnych pracovníkov a psychológov, pričom tanečné a divadelné projekty vraj upokojili vystrájajúce bandy.
Od roku 2010 sa dokonca hovorí o zázračnej premene školy. Jednak ju urýchlila berlínska školská reforma, ktorá zlúčila viaceré typy škôl. Niekdajšia stredná škola Rütli sa tak stala súčasťou projektu „Campus Rütli“, do ktorého sa investovalo 25 miliónov eur, vznikli tu jasle, rodičovské centrum s kaviarňou, športová hala, hudobná škola, British Council organizuje jazykové pobyty v Londýne a žiaci dobrovoľne navštevovujú kurzy arabčiny. Na jeseň 2010 pripadali na 640 žiakov niekdajšej školy Rütli štyria sociálni pracovníci a ďalší dvaja medzikultúrni moderátori.
Až je ťažké uveriť tejto idylke, ale tak ju opisujú novinári: vďaka atraktívnej ponuke mimovyučovacích aktivít sa dostáva trochu nadšenia aj do samotného vyučovania, už takmer niet záškolákov a pre mnohé deti stúpla šanca zavŕšiť svoje vzdelanie maturitou na gymnáziu. Na objektívnejšie zhodnotenie, či sa žiakov naozaj podarilo vytrhnúť zo začarovaného kruhu svojho prostredia, si asi treba ešte počkať. Ale povzbudivá správa, nielen pre učiteľky z Dobšinej, znie, že robiť aspoň malé zázraky je možné.
Ako ďalej uviedli učitelia, na škole, kde sa bitkárske bandy pretekali o to, ktorá získa čo najviac negatívnych tituliek vmédiách, a kde sú deti jedinými členmi rodiny, ktorí vstávajú ráno (ak vôbec prídu do školy), už nemá zmysel učiť a najlepšie by bolo ju v tomto zložení rozpustiť.
Volanie o pomoc zabralo. Už na konci roka týždenník Focus písal, že na škole vládne pokoj, pretože s novým riaditeľom prišiel aj tím sociálnych pracovníkov a psychológov, pričom tanečné a divadelné projekty vraj upokojili vystrájajúce bandy.
Od roku 2010 sa dokonca hovorí o zázračnej premene školy. Jednak ju urýchlila berlínska školská reforma, ktorá zlúčila viaceré typy škôl. Niekdajšia stredná škola Rütli sa tak stala súčasťou projektu „Campus Rütli“, do ktorého sa investovalo 25 miliónov eur, vznikli tu jasle, rodičovské centrum s kaviarňou, športová hala, hudobná škola, British Council organizuje jazykové pobyty v Londýne a žiaci dobrovoľne navštevovujú kurzy arabčiny. Na jeseň 2010 pripadali na 640 žiakov niekdajšej školy Rütli štyria sociálni pracovníci a ďalší dvaja medzikultúrni moderátori.
Až je ťažké uveriť tejto idylke, ale tak ju opisujú novinári: vďaka atraktívnej ponuke mimovyučovacích aktivít sa dostáva trochu nadšenia aj do samotného vyučovania, už takmer niet záškolákov a pre mnohé deti stúpla šanca zavŕšiť svoje vzdelanie maturitou na gymnáziu. Na objektívnejšie zhodnotenie, či sa žiakov naozaj podarilo vytrhnúť zo začarovaného kruhu svojho prostredia, si asi treba ešte počkať. Ale povzbudivá správa, nielen pre učiteľky z Dobšinej, znie, že robiť aspoň malé zázraky je možné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.