Aj keď má „len“ štyridsať. Dovolím si tvrdiť, že nikto, kto ho pozná, by mu tento vek netipoval. Veď ktorý štyridsiatnik by bol taký zapálený pre kolotoče, cirkusy, zoologické záhrady, ohňostroje, masky, maškarné plesy a výzdobu s nimi spojenú, „emenemsky“, jaskyne, lezenie na veže, posielanie pohľadníc, muflóny, spoločenský hokej, rozprávky alebo umelohmotné zvieratká? Jeho najväčšou hračkou je však festival, paradoxne, túto hračku berie nadovšetko vážne. Dokáže sa hádať o každý detail, maličkosť, vie o festivale hodiny rozprávať a ešte omnoho viac premýšľať. V takom tempe, akým festival chystáme a ako dokáže bežať, sa akoby starnúť nedalo. „Pozri sa, môžeme my s týmito deckami zostarnúť?“ spýtal sa ma jeden večer počas príprav. Okolo samá omladina, nová krv, noví členovia tímu. Nemôžeme. Aj keď máme štyridsať. Tak vitaj v klube, drahý priateľ. A buď pokojný. S Tvojím pohľadom na svet na veku nezáleží. .gešo a tím Pohody
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.