.posledné dva mesiace ste sa zúčastnili na dvoch dramatických summitoch EÚ. Keď porovnáte tieto „krízové“ summity s tými, ktoré ste absolvovali ako premiér pred dvoma rokmi, je tam iná atmosféra?
Bol som veľmi sklamaný z neformálneho summitu, na ktorom som sa zúčastnil po posledných voľbách. Cítil som tam veľa individualizmu a málu európskeho ducha. Našťastie sa to zmenilo. Každým dňom je situácia komplikovanejšia, ale už na ostatnom summite spred troch týždňov vyhral kolektívny duch. K EÚ a eurozóne totiž neexistuje alternatíva. Buď budeme hrať spoločne, alebo sa to rozpadne a dôsledky pre menšie štáty ako Slovensko budú nedozierne. Veľké štáty ako Nemecko a Francúzsko prežijú, ale prípadný rozpad eurozóny či vyradenie Slovenska pre naše zlyhanie by malo pre nás katastrofické dopady. Slovensko musí zostať v jadre záujmu eurozóny a EÚ. Nevidím miesto Slovenska mimo týchto štruktúr.
.europolitika stojí a padá na nemeckej kancelárke Angele Merkelovej. Teraz ju zažívate opäť po dvoch rokoch, ako sa za ten čas zmenila?
Nie som politický psychológ ani jej osobný lekár. Pokiaľ ide o budúcnosť eura a EÚ, Nemecko dnes nesie najväčšiu ťarchu. Ale aj ich miera zodpovednosti má svoje hranice. Nemecko má výkonnú ekonomiku, nižšie dlhy, dobre zostavený rozpočet, takže krajina je na tom veľmi dobre. S pani Merkelovou máme korektné vzťahy. Všetko ostatné môžu povedať iba nemeckí voliči, nie ja.
.oproti situácii spred pár rokov sa v Európe zmenila geopolitická situácia, najmä v dôsledku krízy eura. Dominantou mocnosťou je Nemecko, ktoré posilnilo bilaterálny charakter politiky pred multilaterálnym. Vnímate tú zmenu?
Ani nie, podobne ako počas mojej prvej vlády, keď bola dôležitá najmä spolupráca Nemecka a Francúzska, sa to opäť vracia a objavuje sa súhra, hoci Hollande a Merkelová sú z dvoch rôznych politických rodín. Niekto musí byť rozhodujúci, čo je dané ekonomickou a politickou silou. Malé štáty rešpektujú, že tempo určujú veľké štáty, ale aj my máme svoje súboje. Teraz sa napríklad na pôde V4 pripravujeme na súboj o podobu budúceho rozpočtu EÚ, kde by mohlo prísť ku škrtom, ktoré by sa dotkli práve malých krajín. Keď postupujeme spoločne, je to efektívne a záujmy malých krajín sú rešpektované. Spolu s českým premiérom Nečasom sa nám napríklad podarilo vyhrať „bitku“ týkajúcu sa jadrových testov a jadrovej energetiky, našu pozíciu podporila aj Británia a Francúzsko.
.ideovo vám je ako ľavicovému politikovi bližší francúzsky prezident Hollande, pre náš štát je zase strategicky dôležitejšie Nemecko. Paríž a Berlín však majú teraz na niektoré témy celkom odlišný pohľad. Čo to znamená pre vašu vládu?
Postoje Nemcov a Francúzov sa skôr zbližujú. Odlišnosť pri otázke európskych dlhopisov považujem skôr za technickú otázku. Najpodstatnejšie je, že obe krajiny si uvedomujú význam EÚ a eurozóny. Nemecko je tretí najvýznamnejší investor na území Slovenska, preto je to pre nás prirodzene významný partner. Náš export nás však robí natoľko otvorenou krajinou, že nerozdeľujem medzi Nemcami a Francúzmi. S prezidentom Hollandem som sa stretol viackrát, najmä na pôde socialistických organizácií, ešte predtým, než bol zvolený za prezidenta. Je dobré, že sa mu podarilo presadiť Pakt rastu so 120 miliardami eur, podporujeme aj myšlienku finančnej a transakčnej dane.
.opýtame sa inak: keď na summite hovorí Angela Merkelová jasné nie pre európske dlhopisy, a naopak, Francúzi spolu s Talianmi a Španielmi ich považujú za jediné východisko z krízy, čo hovoríte vy?
Diabol je skrytý v detailoch. Mnohé témy dobre politicky znejú, ale až keď vidíme detaily, začíname vážne nesúhlasiť. Sme napríklad za európsky bankový dohľad, ale len za predpokladu, že zostane zachovaný aj slovenský národný dohľad. Nemôžeme súhlasiť s tým, aby si veľké banky riešili svoju komplikovanú situáciu na úkor dcérskych bánk. Takže spoločnému európskemu dohľadu hovoríme áno, ale treba rešpektovať veľa dôležitých podmienok. Presne to isté sa týka aj dlhopisov. Znie to dobre, ale chceme poznať detaily. Sme za projektové dlhopisy, ale pýtame sa – zatiaľ ide iba o modelovú situáciu – čo bude ďalej. Bude to aj pre malé krajiny alebo iba pre veľké a silné krajiny?
.keď sa takto vyjadrujete, vaši summitoví kolegovia to chápu ako podporu Francúzov alebo Nemcov?
Takto EÚ ani Európska rada nie sú rozdelené, každá krajina si môže hovoriť svoje názory. Slovensko získalo napríklad silnú podporu za to, keď sme povedali, že Cyprus by mal dostať pomoc z eurovalu iba vtedy, ak zverejní skutočných majteľov schránkových firiem, ktoré pôsobia po celej Európe. Slovensko je dnes dôveryhodná a predvídateľná krajina. Nechceme robiť nepredvídateľné veci a svoje záujmy sa snažíme vopred jasne komunikovať. Nechceme 24 hodín hovoriť jedno a 24 hodín druhé, to by nás robilo nedôveryhodnými, a, žiaľ, presne toto bol problém vlády pani Radičovej.
.fínsko je v mnohom podobné Slovensku. Tiež je to exportne orientovaná krajina a člen eurozóny so silnou orientáciou na Nemecko. Z Fínska už zaznievajú názory, že existuje hranica, po prekročení ktorej už euro pre nich nebude prínosom. Má podobnú hranicu aj Slovensko? Dokedy je podľa vás euro pre nás výhodné a odkedy už nie?
Pozerám sa na to trochu inak než len cez jedno vyjadrenie. Kancelárka Merkelová niekoľkokrát povedala, že vidí iba Európu a nevidí sever alebo juh. Musíme byť však korektní, o severe a juhu, teda o perspektívnej a neperspektívnej časti eurozóny, sa hovorí veľmi často. Fínsko nie je na juhu, asi teda viete, prečo Fíni hovoria to, čo hovoria.
.má to však svoju hlbšiu logiku.
Preto hovorím, že to nie je prekvapivé vyjadrenie. Zapadá do úvah o dvojkoľajnosti EÚ, Fínsko by určite bolo súčasťou perspektívnej časti. Tak rozumiem výroku o hranici, odkedy nie je už zmysluplné liať peniaze do nejakej čiernej diery, kde sa strácajú. Je to reakcia na momentálny stav a reakcia Fínska je veľmi objektívna.
.keďže pokračovanie súčasného trendu a záchrana veľkých krajín na juhu Európy môže priniesť aj ochudobnenie krajín na severe, ktoré sú v lepšom stave, pričom sem zatiaľ patrí aj Slovensko, pracujete aspoň mentálne s nejakou hranicou, keď už euro pre nás nemusí byť výhodné?
Musíme byť pripravení na individuálne zlyhania. Čakáme stále, čo bude s Gréckom. Mám pocit, že Gréci stále nepochopili realitu. Keď má samotná grécka vláda problém udržať stabilitu a väčšinu v parlamente, nemôžu očakávať, že bude nejaká pomoc, pokiaľ sa budú správať tak, ako sa správajú. Na takéto alternatívy treba byť pripravení. Bez ohľadu na to, či bude EÚ a eurozóna väčšia, alebo menšia, Slovensko musí zostať jej súčasťou. Nemáme šancu individuálne prežiť, o návrate ku korune môže hovoriť iba človek, ktorý nevie, o čom hovorí. Zavedenie koruny znamená okamžité oslabenie meny, výplat či vkladov ľudí o 40 percent, to je oslabenie slovenskej ekonomiky. Takouto cestou Slovensko nemôže ísť.
.tvrdíte teda, že ochudobnenie s eurom nemôže byť horšie, než je hrozba ochudobnenia s korunou?
Áno, euro je dobrý projekt a nemôže za to, že niektoré krajiny podvádzali. Euro má svoj zmysel a ten vidia aj ďalšie štáty. Je to klub a v klube musia platiť pravidlá. Nemôže mať jedna krajina verejný dlh 100 percent a iná 30 percent, alebo deficit tri percent a druhá šesť percent, pritom mať spoločnú menu a ešte aj rozdielne fiškálne či daňové politiky. Moja vláda podporuje viac integrácie, nie je predsa možné, aby Slovensko skončilo niekde na okraji.
.fíni a Holanďania razia tvrdšiu líniu a presadzujú, aby krajina, ktorá si požičiava za svoje dlhy, ručila aj svojím majetkom, aby mali istú záruku, takzvaný kolaterál. Prečo Slovensko nejde touto cestou?
Pretože sa zatiaľ o ničom nerokuje.
.prečo teda nehovoríme, že aj my to budeme požadovať?
Slovensko vyčerpalo mieru trpezlivosti, toho si treba byť vedomí. Nezostávame však potichu, žiadali sme zverejniť mená, ktoré stoja za cyperskými firmami, tiež hovoríme, že ak Grécko nie je schopné plniť, čo sa od neho očakáva, malo by radšej riadene opustiť eurozónu, ako spôsobovať ďalšiu traumu. Aj u nás sa zásadne zmenil pohľad na fungovanie eurovalu do budúcnosti. Slovensko sa nemôže dlhodobo zadlžovať na úkor iných štátov. To najpodstatnejšie je však stále to miesto Slovenska v Európe, ostatné sú technické otázky. Sme krajina, ktorá neuveriteľne profitovala z členstva v EÚ. V nasledujúcich siedmich rokoch dostaneme z európskeho rozpočtu okolo 14 miliárd eur, pričom podstatne menej do EÚ prispievame, ako dostávame. Nám tento priestor vyhovuje, preto oň musíme zabojovať. Nemôžeme robiť politiku, ktorá by nás vzďaľovala od jadra Únie, rovnako ako nemôžeme dávať peniaze krajine, ktorá ani len nemá záujem riešiť svoj problém.
.každý problém v eurozóne sa dnes rieši pokusmi o ďalšiu centralizáciu. Keď počúvate rôzne diskusie a špekulácie, napadá vám príklad centralizácie, ktorá by ohrozovala slovenské záujmy?
Spomenul som bankový dohľad. Existuje jedna banka, nechcem uviesť, kde má svoju materskú banku, ale len tri krajiny ju držia nad vodou, a to Slovensko, Poľsko a Česká republika. Všade inde má hlbokú stratu. Bolo by zlé, keby boli naše banky pre takéto problémy „vyciciavané“ a materské banky si tak riešili svoje problémy. Jednotlivé návrhy nás nijako neznervózňujú, chceme však vidieť, čo budú znamenať v reálnej praxi. Nevadí mi napríklad, ak by sme o našom rozpočte mali komunikovať s Bruselom, nemáme ani problém so sankciami vrátane odobratia eurofondov. Prekročením hranice by však bolo, keby nám mala Komisia rozpočty schvaľovať. Každá vláda má predstavy o svojich politikách a rozpočet je najvýznamnejší nástroj, ako ich dosahovať.
.no problémom tejto eurokrízy je, že sa navzájom podmieňujú veci, proti ktorým ste a ktoré si súčasne želáte. Nemecko si dokáže predstaviť spoločné európske dlhopisy, ktoré podporuje Hollande a ako ideu ste ich podporili aj vy, ale len v prípade, že by Brusel mohol účinne zasahovať do rozpočtov. Keby teda otázka stála tak, či chcete európske dlhopisy aj za cenu, že presunieme rozpočtovú suverenitu do Bruselu, čo by ste povedali?
Je to veľmi hypotetická otázka. Vrátim sa k téme suverenity a Bruselu. Bol napríklad zásahom do našej suverenity vstup do Schengenu? Určite áno. Ale nikto sa nesťažoval. Ďalším obrovským zásahom bola spoločná mena. Ale plakali sme, keď sme vstupovali do eurozóny? Jednoducho je veľmi dôležité rozlišovať, či zásah do suverenity je na prospech krajiny, alebo nie je. Ak nie je na prospech, tak kričme proti tomu.
.pri otázke, či odovzdať nejakú právomoc do Bruselu, je pre vás rozhodujúce iba takéto pragmatické hľadisko?
Áno, pretože téma suverenity je veľmi ťažká a teoretická, no veľmi ľahko sa dá používať v politickom súboji. „Berú nám suverenitu,“ vravia niektorí, ale čo to je? Prečo nekričali o suverenite, keď bol prijatý na území iného štátu zákon, ktorý umožňuje dať občanom na Slovensku štátne občianstvo iného štátu bez splnenia štandardných podmienok? To je zásah do suverenity, tam treba kričať.
.niektorí vaši poslanci ako Ľuboš Blaha však hovoria, že treba vybudovať Spojené štáty európske, pretože národné štáty sú prekonané. Súhlasíte?
Každý poslanec je mysliaci tvor a určite by som nikomu nechcel prikazovať, ako má myslieť a čo má hovoriť.
.otázka je, či s ním súhlasíte.
Odpoviem na to inak. USA majú podstatne lepšiu štruktúru na prežitie a boj s krízou, ako je to v prípade EÚ. Preto máme vážne problémy. Sedemnásť štátov EÚ spája spoločná mena, máme veľmi veľa spoločných záujmov, pokiaľ ide o jednotný trh či Schengen. Na druhej strane máme toľko rozdielností, že prospech z toho spoločného sa niekedy stráca a vznikajú krízové situácie. Preto hovoriť dnes o Spojených európskych národoch či niečom podobnom je asi prehnané. Hovorme skôr o hlbšej európskej integrácii. Nazvime to tak, že potrebujeme viacej Európy.
.nie je však práve heslo „potrebujeme viacej Európy“ príčinou dnešných problémov? V 90. rokoch sa pod týmto heslom zaviedol ambiciózny projekt eura pre rôznorodé krajiny...
...áno, tam sa zrejme urobili chyby...
...no nerobí sa rovnaká chyba teraz, keď sa pri riešení európskych problémov opäť volá po hlbšej integrácii?
Môžeme sa o tomto ďalej teoreticky baviť. Ale otázka stojí takto: akú máme inú alternatívu? Je to alternatíva individuálnych štátov v rámci Európy, kde si každá krajina zavedie svoju menu? Je to politika ochranárskych opatrení, keď si každý štát bude chrániť svoj trh? Ale to by bol koniec malých krajín. Myšlienka EÚ dnes nemá alternatívu, možno Nemci, Francúzi a Briti by bez nej prežili, ale my bez nej nemáme šancu prežiť. Pokiaľ by naozaj existovala iná alternatíva, poďme sa o nej baviť. Ale my sa dnes môžeme baviť jedine o tom, či sa počet členov eurozóny oproti dnešku zúži, alebo sa bude eurozóna rozširovať. Fíni, Holanďania a Nemci už s tým strácajú trpezlivosť a vravia, že v nej môžu pôsobiť len zodpovedné štáty. Aj preto musíme na Slovensku ozdravovať, lebo inak s nami nebude nikto diskutovať. Keby došlo k zúženiu počtu krajín, kto sa bude baviť s krajinou, ktorá si nespĺňa ani základné úlohy ako znižovanie deficitu?
.ako sme už povedali, tou alternatívou nie voči EÚ, ale v rámci EÚ môže byť postup Fínska a Holandska, ktoré žiadajú za poskytnuté pôžičky kolaterál. Ale ak hovoríte, že budúcnosťou je nejaká podoba európskej federácie...
...ale to som nepovedal. Povedal som, že budúcnosťou je prehĺbenie integrácie v rámci EÚ. A tá otázka je, či sa to bude týkať všetkých štátov EÚ, alebo len menšieho počtu, pričom my robíme všetko preto, aby sme boli súčasťou jadra, pokiaľ dôjde k druhému scenáru...
...teda inými slovami hovoríme o nejakej podobe európskej federácie.
Federácia je federácia, my sa nebavíme o federácii.
.dobre, tak teda hovorme o spoločnom štáte. Už máme skúsenosť zo spoločného štátu s Čechmi, ktorá napokon nedopadla dobre. Vy si myslíte, že by sme sa mohli ešte vo väčšej miere integrovať do Európskej únie?
Porovnávate dva úplne neporovnateľné projekty. Československá federácia vznikla na základe zákonov o federácii z roka 1968, EÚ vznikla na úplne iných základoch.
.isteže to nie je rovnaké, tou spoločnou podstatou je však zdieľanie moci medzi nižšou a vyššou úrovňou.
To sa nedá porovnávať. Bola tu československá federálna vláda a národné vlády, bol federálny parlament a národné parlamenty, to bol celkom iný model.
.lenže na úrovni EÚ, aj od skupiny európskych ministrov zahraničných vecí, padajú vážne mienené návrhy o budúcom priamo volenom prezidentovi EÚ, dvoch komorách európskeho parlamentu, čo všetko smeruje k federácii, či to takto chceme, alebo nechceme nazývať.
Ale to sú nepodstatné hry. Či bude nejaký nový minister zahraničných vecí? Aj dnes máme úrad Ashtonovej, len sa to volá úrad vysokého komisára pre zahraničné a bezpečnostné vzťahy. To všetko sú však nepodstatné hry.
.keby bol naozaj ustanovený priamo volený prezident Únie, až také nepodstatné by to byť nemuselo, keďže by zrejme disponoval aj značne väčšími právomocami než dnes...
Ale čo by občanovi z Krupiny hovoril nejaký prezident Európskej únie?
.veď to sa pýtame aj my. Ale tie návrhy zaznievajú z oficiálnych miest...
...nezískavajú podporu ani nie sú dôležité. Pre mňa je dôležité, či sme schopní efektívne fungovať v rámci eurozóny. Preto sa sústredíme na návrhy ako projektové dlhopisy, posilnenie úverovej kapacity Európskej a investičnej banky. Hovorme o projektoch, ktoré umožnia Slovensku prežiť. Teraz to u nás možno tak nevyzerá, keďže politická a spoločenská atmosféra sa veľmi upokojila, ale verte mi, toto je zlý obraz. Ľuďom na Slovensku sa možno zdá, že je u nás relatívny pokoj a že sme za vodou. My však zďaleka nie sme za vodou. Môžeme si splniť všetky domáce úlohy, no neplánovane nám padne Grécko a namiesto hospodárskeho trojpercentného rastu padne HDP o štyri percentá. Preto treba verejnosti stále opakovať, že bojujeme o prežitie. Buď Európa spoločne vyjde z krízy, alebo kríza prinesie taký cirkus, že prežijú len najsilnejší a malé krajiny na to výrazne doplatia. Preto žiadna iná alternatíva než EÚ neexistuje.
.raz sa to stalo vám, potom ste to spravili vy iným: keď sa v parlamente hlasovalo o zásadnom európskom dokumente, ktorý potreboval širšie kvórum, opozícia zablokovala hlasovanie, hoci bola za. Keďže je to 1:1, mohli by ste vydieranie Európou pre domáce politické účely pre budúcnosť vylúčiť?
Tomuto nerozumiem.
.hovoríme o Lisabonskej zmluve, ktorú vám pre iný problém nechcela schváliť opozícia a o eurovale, pre ktorý padla pravicová vláda.
Počkajte, tu je predsa jeden principiálny rozdiel. Na schválenie Lisabonskej zmluvy sme potrebovali ústavnú väčšinu, preto sme sa museli usilovať o hlasy opozície, ktorá nás vydierala tlačovým zákonom. V prípade eurovalu mala vládna koalícia väčšinu a čo bolo mňa do toho, že sa oni nevedeli dohodnúť? Ak niekto nie je schopný zaistiť si vládnu väčšinu pri zásadných rozhodnutiach, nemá právo vládnuť.
.rešpektujeme, čo hovoríte, ale napriek tomu to v celej Európe funguje inak.
Ako inak?
.hoci Merkelová nemala isté, či získa vlastnú väčšinu, opozícia zatiaľ všetky eurovaly podporila.
Ale sociálni demokrati z SPD si naposledy vyrokovali tvrdé podmienky a povedali, že toto chceme a potom zahlasujeme. Dostali to a zahlasovali.
.také podmienky ste si minulý október mohli postaviť aj vy.
Však sme aj povedali, že chceme predčasné parlamentné voľby (úsmev).
.pád vlády je predsa len trochu inou podmienkou než vyjednávanie SPD v Nemecku.
Bolo traumatizujúce pozerať sa na to, čo robili. Dali sme si preto jasné podmienky, povedali sme, keď neviete vládnuť, dohodnime sa na predčasných voľbách a zajtra zahlasujeme.
.ale nemyslíte si, že takáto prax, keď sa domáca politika destabilizuje pre európske témy, na ktoré je pritom v parlamente väčšina, by sa už mala skončiť?
Ale to bol hrubý amaterizmus Ivety Radičovej, že vytvorila vládu zo strán, ktoré majú rozdielne názory na európske témy. Keby sme my teraz tvorili koalíciu a mali menej než 76 hlasov, tak pokiaľ by sme sa nedohodli s partnermi na dôležitých európskych témach, nešli by sme do vlády, pretože by nám na prvom hlasovaní padla.
.vy vlastne tvrdíte, že môžu vznikať iba proeurópske vlády, ktoré sa dohodnú vždy na väčšej centralizácii, čo je momentálne trend. Ale to je nebezpečné v tom, že štandardná opozícia, ktorá s týmto trendom nesúhlasí, sa vlastne nikdy nemôže dostať k podielu na moci.
Prečo by Smer išiel do vlády s niekým, kto má úplne iný názor na trvalý euroval?
.v čase zostavovania minulej Radičovej vlády ešte budúce problémy okolo eurovalu neboli známe.
Lenže v európskych veciach musíte vedieť odhadnúť partnera. Je pravda, že teraz sú v opozícii aj strany, ktoré majú protieurópske postoje. Ale väčšinový názor tejto spoločnosti je iný, Slovensko je proeurópsky orientovaná krajina. Ľudia si uvedomujú význam EÚ, veď vidia, čo všetko sa z fondov EÚ na Slovensku vybudovalo. Ale ak je tu nejaká 5-percentná strana, ktorá má celkom iný názor, v poriadku, môže ho mať. Len nemôže byť súčasťou moci.
.podľa vášho princípu tak budú na Slovensku vládnuť len takzvané proeurópske strany.
Ak v roku 2016 vyhrajú voľby páni Matovič so Sulíkom, môže tu byť pokojne protieurópska vláda.
Robert Fico/
Narodil sa 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. V roku 1986 absolvoval Právnickú fakultu UK v Bratislave. V roku 1987 vstúpil do KSS a po revolúcii sa stal členom transformovanej SDĽ. Ako právnik zastupoval SR pred Európskym súdom pre ľudské práva. Časom sa stal najpopulárnejším politikom tejto strany, po víťazstve demokratického bloku nad Mečiarom z nej vystúpil a koncom roku 1999 založil Smer. Po volebnom víťazstve v roku 2006 sa stal prvý krát premiérom. V predčasných voľbách v marci 2012 triumfoval s vyše 44 percentami hlasov a stal sa druhý krát predsedom vlády SR. Je ženatý s manželkou Svetlanou, má syna Michala.
Bol som veľmi sklamaný z neformálneho summitu, na ktorom som sa zúčastnil po posledných voľbách. Cítil som tam veľa individualizmu a málu európskeho ducha. Našťastie sa to zmenilo. Každým dňom je situácia komplikovanejšia, ale už na ostatnom summite spred troch týždňov vyhral kolektívny duch. K EÚ a eurozóne totiž neexistuje alternatíva. Buď budeme hrať spoločne, alebo sa to rozpadne a dôsledky pre menšie štáty ako Slovensko budú nedozierne. Veľké štáty ako Nemecko a Francúzsko prežijú, ale prípadný rozpad eurozóny či vyradenie Slovenska pre naše zlyhanie by malo pre nás katastrofické dopady. Slovensko musí zostať v jadre záujmu eurozóny a EÚ. Nevidím miesto Slovenska mimo týchto štruktúr.
.europolitika stojí a padá na nemeckej kancelárke Angele Merkelovej. Teraz ju zažívate opäť po dvoch rokoch, ako sa za ten čas zmenila?
Nie som politický psychológ ani jej osobný lekár. Pokiaľ ide o budúcnosť eura a EÚ, Nemecko dnes nesie najväčšiu ťarchu. Ale aj ich miera zodpovednosti má svoje hranice. Nemecko má výkonnú ekonomiku, nižšie dlhy, dobre zostavený rozpočet, takže krajina je na tom veľmi dobre. S pani Merkelovou máme korektné vzťahy. Všetko ostatné môžu povedať iba nemeckí voliči, nie ja.
.oproti situácii spred pár rokov sa v Európe zmenila geopolitická situácia, najmä v dôsledku krízy eura. Dominantou mocnosťou je Nemecko, ktoré posilnilo bilaterálny charakter politiky pred multilaterálnym. Vnímate tú zmenu?
Ani nie, podobne ako počas mojej prvej vlády, keď bola dôležitá najmä spolupráca Nemecka a Francúzska, sa to opäť vracia a objavuje sa súhra, hoci Hollande a Merkelová sú z dvoch rôznych politických rodín. Niekto musí byť rozhodujúci, čo je dané ekonomickou a politickou silou. Malé štáty rešpektujú, že tempo určujú veľké štáty, ale aj my máme svoje súboje. Teraz sa napríklad na pôde V4 pripravujeme na súboj o podobu budúceho rozpočtu EÚ, kde by mohlo prísť ku škrtom, ktoré by sa dotkli práve malých krajín. Keď postupujeme spoločne, je to efektívne a záujmy malých krajín sú rešpektované. Spolu s českým premiérom Nečasom sa nám napríklad podarilo vyhrať „bitku“ týkajúcu sa jadrových testov a jadrovej energetiky, našu pozíciu podporila aj Británia a Francúzsko.
.ideovo vám je ako ľavicovému politikovi bližší francúzsky prezident Hollande, pre náš štát je zase strategicky dôležitejšie Nemecko. Paríž a Berlín však majú teraz na niektoré témy celkom odlišný pohľad. Čo to znamená pre vašu vládu?
Postoje Nemcov a Francúzov sa skôr zbližujú. Odlišnosť pri otázke európskych dlhopisov považujem skôr za technickú otázku. Najpodstatnejšie je, že obe krajiny si uvedomujú význam EÚ a eurozóny. Nemecko je tretí najvýznamnejší investor na území Slovenska, preto je to pre nás prirodzene významný partner. Náš export nás však robí natoľko otvorenou krajinou, že nerozdeľujem medzi Nemcami a Francúzmi. S prezidentom Hollandem som sa stretol viackrát, najmä na pôde socialistických organizácií, ešte predtým, než bol zvolený za prezidenta. Je dobré, že sa mu podarilo presadiť Pakt rastu so 120 miliardami eur, podporujeme aj myšlienku finančnej a transakčnej dane.
.opýtame sa inak: keď na summite hovorí Angela Merkelová jasné nie pre európske dlhopisy, a naopak, Francúzi spolu s Talianmi a Španielmi ich považujú za jediné východisko z krízy, čo hovoríte vy?
Diabol je skrytý v detailoch. Mnohé témy dobre politicky znejú, ale až keď vidíme detaily, začíname vážne nesúhlasiť. Sme napríklad za európsky bankový dohľad, ale len za predpokladu, že zostane zachovaný aj slovenský národný dohľad. Nemôžeme súhlasiť s tým, aby si veľké banky riešili svoju komplikovanú situáciu na úkor dcérskych bánk. Takže spoločnému európskemu dohľadu hovoríme áno, ale treba rešpektovať veľa dôležitých podmienok. Presne to isté sa týka aj dlhopisov. Znie to dobre, ale chceme poznať detaily. Sme za projektové dlhopisy, ale pýtame sa – zatiaľ ide iba o modelovú situáciu – čo bude ďalej. Bude to aj pre malé krajiny alebo iba pre veľké a silné krajiny?
.keď sa takto vyjadrujete, vaši summitoví kolegovia to chápu ako podporu Francúzov alebo Nemcov?
Takto EÚ ani Európska rada nie sú rozdelené, každá krajina si môže hovoriť svoje názory. Slovensko získalo napríklad silnú podporu za to, keď sme povedali, že Cyprus by mal dostať pomoc z eurovalu iba vtedy, ak zverejní skutočných majteľov schránkových firiem, ktoré pôsobia po celej Európe. Slovensko je dnes dôveryhodná a predvídateľná krajina. Nechceme robiť nepredvídateľné veci a svoje záujmy sa snažíme vopred jasne komunikovať. Nechceme 24 hodín hovoriť jedno a 24 hodín druhé, to by nás robilo nedôveryhodnými, a, žiaľ, presne toto bol problém vlády pani Radičovej.
.fínsko je v mnohom podobné Slovensku. Tiež je to exportne orientovaná krajina a člen eurozóny so silnou orientáciou na Nemecko. Z Fínska už zaznievajú názory, že existuje hranica, po prekročení ktorej už euro pre nich nebude prínosom. Má podobnú hranicu aj Slovensko? Dokedy je podľa vás euro pre nás výhodné a odkedy už nie?
Pozerám sa na to trochu inak než len cez jedno vyjadrenie. Kancelárka Merkelová niekoľkokrát povedala, že vidí iba Európu a nevidí sever alebo juh. Musíme byť však korektní, o severe a juhu, teda o perspektívnej a neperspektívnej časti eurozóny, sa hovorí veľmi často. Fínsko nie je na juhu, asi teda viete, prečo Fíni hovoria to, čo hovoria.
.má to však svoju hlbšiu logiku.
Preto hovorím, že to nie je prekvapivé vyjadrenie. Zapadá do úvah o dvojkoľajnosti EÚ, Fínsko by určite bolo súčasťou perspektívnej časti. Tak rozumiem výroku o hranici, odkedy nie je už zmysluplné liať peniaze do nejakej čiernej diery, kde sa strácajú. Je to reakcia na momentálny stav a reakcia Fínska je veľmi objektívna.
.keďže pokračovanie súčasného trendu a záchrana veľkých krajín na juhu Európy môže priniesť aj ochudobnenie krajín na severe, ktoré sú v lepšom stave, pričom sem zatiaľ patrí aj Slovensko, pracujete aspoň mentálne s nejakou hranicou, keď už euro pre nás nemusí byť výhodné?
Musíme byť pripravení na individuálne zlyhania. Čakáme stále, čo bude s Gréckom. Mám pocit, že Gréci stále nepochopili realitu. Keď má samotná grécka vláda problém udržať stabilitu a väčšinu v parlamente, nemôžu očakávať, že bude nejaká pomoc, pokiaľ sa budú správať tak, ako sa správajú. Na takéto alternatívy treba byť pripravení. Bez ohľadu na to, či bude EÚ a eurozóna väčšia, alebo menšia, Slovensko musí zostať jej súčasťou. Nemáme šancu individuálne prežiť, o návrate ku korune môže hovoriť iba človek, ktorý nevie, o čom hovorí. Zavedenie koruny znamená okamžité oslabenie meny, výplat či vkladov ľudí o 40 percent, to je oslabenie slovenskej ekonomiky. Takouto cestou Slovensko nemôže ísť.
.tvrdíte teda, že ochudobnenie s eurom nemôže byť horšie, než je hrozba ochudobnenia s korunou?
Áno, euro je dobrý projekt a nemôže za to, že niektoré krajiny podvádzali. Euro má svoj zmysel a ten vidia aj ďalšie štáty. Je to klub a v klube musia platiť pravidlá. Nemôže mať jedna krajina verejný dlh 100 percent a iná 30 percent, alebo deficit tri percent a druhá šesť percent, pritom mať spoločnú menu a ešte aj rozdielne fiškálne či daňové politiky. Moja vláda podporuje viac integrácie, nie je predsa možné, aby Slovensko skončilo niekde na okraji.
.fíni a Holanďania razia tvrdšiu líniu a presadzujú, aby krajina, ktorá si požičiava za svoje dlhy, ručila aj svojím majetkom, aby mali istú záruku, takzvaný kolaterál. Prečo Slovensko nejde touto cestou?
Pretože sa zatiaľ o ničom nerokuje.
.prečo teda nehovoríme, že aj my to budeme požadovať?
Slovensko vyčerpalo mieru trpezlivosti, toho si treba byť vedomí. Nezostávame však potichu, žiadali sme zverejniť mená, ktoré stoja za cyperskými firmami, tiež hovoríme, že ak Grécko nie je schopné plniť, čo sa od neho očakáva, malo by radšej riadene opustiť eurozónu, ako spôsobovať ďalšiu traumu. Aj u nás sa zásadne zmenil pohľad na fungovanie eurovalu do budúcnosti. Slovensko sa nemôže dlhodobo zadlžovať na úkor iných štátov. To najpodstatnejšie je však stále to miesto Slovenska v Európe, ostatné sú technické otázky. Sme krajina, ktorá neuveriteľne profitovala z členstva v EÚ. V nasledujúcich siedmich rokoch dostaneme z európskeho rozpočtu okolo 14 miliárd eur, pričom podstatne menej do EÚ prispievame, ako dostávame. Nám tento priestor vyhovuje, preto oň musíme zabojovať. Nemôžeme robiť politiku, ktorá by nás vzďaľovala od jadra Únie, rovnako ako nemôžeme dávať peniaze krajine, ktorá ani len nemá záujem riešiť svoj problém.
.každý problém v eurozóne sa dnes rieši pokusmi o ďalšiu centralizáciu. Keď počúvate rôzne diskusie a špekulácie, napadá vám príklad centralizácie, ktorá by ohrozovala slovenské záujmy?
Spomenul som bankový dohľad. Existuje jedna banka, nechcem uviesť, kde má svoju materskú banku, ale len tri krajiny ju držia nad vodou, a to Slovensko, Poľsko a Česká republika. Všade inde má hlbokú stratu. Bolo by zlé, keby boli naše banky pre takéto problémy „vyciciavané“ a materské banky si tak riešili svoje problémy. Jednotlivé návrhy nás nijako neznervózňujú, chceme však vidieť, čo budú znamenať v reálnej praxi. Nevadí mi napríklad, ak by sme o našom rozpočte mali komunikovať s Bruselom, nemáme ani problém so sankciami vrátane odobratia eurofondov. Prekročením hranice by však bolo, keby nám mala Komisia rozpočty schvaľovať. Každá vláda má predstavy o svojich politikách a rozpočet je najvýznamnejší nástroj, ako ich dosahovať.
.no problémom tejto eurokrízy je, že sa navzájom podmieňujú veci, proti ktorým ste a ktoré si súčasne želáte. Nemecko si dokáže predstaviť spoločné európske dlhopisy, ktoré podporuje Hollande a ako ideu ste ich podporili aj vy, ale len v prípade, že by Brusel mohol účinne zasahovať do rozpočtov. Keby teda otázka stála tak, či chcete európske dlhopisy aj za cenu, že presunieme rozpočtovú suverenitu do Bruselu, čo by ste povedali?
Je to veľmi hypotetická otázka. Vrátim sa k téme suverenity a Bruselu. Bol napríklad zásahom do našej suverenity vstup do Schengenu? Určite áno. Ale nikto sa nesťažoval. Ďalším obrovským zásahom bola spoločná mena. Ale plakali sme, keď sme vstupovali do eurozóny? Jednoducho je veľmi dôležité rozlišovať, či zásah do suverenity je na prospech krajiny, alebo nie je. Ak nie je na prospech, tak kričme proti tomu.
.pri otázke, či odovzdať nejakú právomoc do Bruselu, je pre vás rozhodujúce iba takéto pragmatické hľadisko?
Áno, pretože téma suverenity je veľmi ťažká a teoretická, no veľmi ľahko sa dá používať v politickom súboji. „Berú nám suverenitu,“ vravia niektorí, ale čo to je? Prečo nekričali o suverenite, keď bol prijatý na území iného štátu zákon, ktorý umožňuje dať občanom na Slovensku štátne občianstvo iného štátu bez splnenia štandardných podmienok? To je zásah do suverenity, tam treba kričať.
.niektorí vaši poslanci ako Ľuboš Blaha však hovoria, že treba vybudovať Spojené štáty európske, pretože národné štáty sú prekonané. Súhlasíte?
Každý poslanec je mysliaci tvor a určite by som nikomu nechcel prikazovať, ako má myslieť a čo má hovoriť.
.otázka je, či s ním súhlasíte.
Odpoviem na to inak. USA majú podstatne lepšiu štruktúru na prežitie a boj s krízou, ako je to v prípade EÚ. Preto máme vážne problémy. Sedemnásť štátov EÚ spája spoločná mena, máme veľmi veľa spoločných záujmov, pokiaľ ide o jednotný trh či Schengen. Na druhej strane máme toľko rozdielností, že prospech z toho spoločného sa niekedy stráca a vznikajú krízové situácie. Preto hovoriť dnes o Spojených európskych národoch či niečom podobnom je asi prehnané. Hovorme skôr o hlbšej európskej integrácii. Nazvime to tak, že potrebujeme viacej Európy.
.nie je však práve heslo „potrebujeme viacej Európy“ príčinou dnešných problémov? V 90. rokoch sa pod týmto heslom zaviedol ambiciózny projekt eura pre rôznorodé krajiny...
...áno, tam sa zrejme urobili chyby...
...no nerobí sa rovnaká chyba teraz, keď sa pri riešení európskych problémov opäť volá po hlbšej integrácii?
Môžeme sa o tomto ďalej teoreticky baviť. Ale otázka stojí takto: akú máme inú alternatívu? Je to alternatíva individuálnych štátov v rámci Európy, kde si každá krajina zavedie svoju menu? Je to politika ochranárskych opatrení, keď si každý štát bude chrániť svoj trh? Ale to by bol koniec malých krajín. Myšlienka EÚ dnes nemá alternatívu, možno Nemci, Francúzi a Briti by bez nej prežili, ale my bez nej nemáme šancu prežiť. Pokiaľ by naozaj existovala iná alternatíva, poďme sa o nej baviť. Ale my sa dnes môžeme baviť jedine o tom, či sa počet členov eurozóny oproti dnešku zúži, alebo sa bude eurozóna rozširovať. Fíni, Holanďania a Nemci už s tým strácajú trpezlivosť a vravia, že v nej môžu pôsobiť len zodpovedné štáty. Aj preto musíme na Slovensku ozdravovať, lebo inak s nami nebude nikto diskutovať. Keby došlo k zúženiu počtu krajín, kto sa bude baviť s krajinou, ktorá si nespĺňa ani základné úlohy ako znižovanie deficitu?
.ako sme už povedali, tou alternatívou nie voči EÚ, ale v rámci EÚ môže byť postup Fínska a Holandska, ktoré žiadajú za poskytnuté pôžičky kolaterál. Ale ak hovoríte, že budúcnosťou je nejaká podoba európskej federácie...
...ale to som nepovedal. Povedal som, že budúcnosťou je prehĺbenie integrácie v rámci EÚ. A tá otázka je, či sa to bude týkať všetkých štátov EÚ, alebo len menšieho počtu, pričom my robíme všetko preto, aby sme boli súčasťou jadra, pokiaľ dôjde k druhému scenáru...
...teda inými slovami hovoríme o nejakej podobe európskej federácie.
Federácia je federácia, my sa nebavíme o federácii.
.dobre, tak teda hovorme o spoločnom štáte. Už máme skúsenosť zo spoločného štátu s Čechmi, ktorá napokon nedopadla dobre. Vy si myslíte, že by sme sa mohli ešte vo väčšej miere integrovať do Európskej únie?
Porovnávate dva úplne neporovnateľné projekty. Československá federácia vznikla na základe zákonov o federácii z roka 1968, EÚ vznikla na úplne iných základoch.
.isteže to nie je rovnaké, tou spoločnou podstatou je však zdieľanie moci medzi nižšou a vyššou úrovňou.
To sa nedá porovnávať. Bola tu československá federálna vláda a národné vlády, bol federálny parlament a národné parlamenty, to bol celkom iný model.
.lenže na úrovni EÚ, aj od skupiny európskych ministrov zahraničných vecí, padajú vážne mienené návrhy o budúcom priamo volenom prezidentovi EÚ, dvoch komorách európskeho parlamentu, čo všetko smeruje k federácii, či to takto chceme, alebo nechceme nazývať.
Ale to sú nepodstatné hry. Či bude nejaký nový minister zahraničných vecí? Aj dnes máme úrad Ashtonovej, len sa to volá úrad vysokého komisára pre zahraničné a bezpečnostné vzťahy. To všetko sú však nepodstatné hry.
.keby bol naozaj ustanovený priamo volený prezident Únie, až také nepodstatné by to byť nemuselo, keďže by zrejme disponoval aj značne väčšími právomocami než dnes...
Ale čo by občanovi z Krupiny hovoril nejaký prezident Európskej únie?
.veď to sa pýtame aj my. Ale tie návrhy zaznievajú z oficiálnych miest...
...nezískavajú podporu ani nie sú dôležité. Pre mňa je dôležité, či sme schopní efektívne fungovať v rámci eurozóny. Preto sa sústredíme na návrhy ako projektové dlhopisy, posilnenie úverovej kapacity Európskej a investičnej banky. Hovorme o projektoch, ktoré umožnia Slovensku prežiť. Teraz to u nás možno tak nevyzerá, keďže politická a spoločenská atmosféra sa veľmi upokojila, ale verte mi, toto je zlý obraz. Ľuďom na Slovensku sa možno zdá, že je u nás relatívny pokoj a že sme za vodou. My však zďaleka nie sme za vodou. Môžeme si splniť všetky domáce úlohy, no neplánovane nám padne Grécko a namiesto hospodárskeho trojpercentného rastu padne HDP o štyri percentá. Preto treba verejnosti stále opakovať, že bojujeme o prežitie. Buď Európa spoločne vyjde z krízy, alebo kríza prinesie taký cirkus, že prežijú len najsilnejší a malé krajiny na to výrazne doplatia. Preto žiadna iná alternatíva než EÚ neexistuje.
.raz sa to stalo vám, potom ste to spravili vy iným: keď sa v parlamente hlasovalo o zásadnom európskom dokumente, ktorý potreboval širšie kvórum, opozícia zablokovala hlasovanie, hoci bola za. Keďže je to 1:1, mohli by ste vydieranie Európou pre domáce politické účely pre budúcnosť vylúčiť?
Tomuto nerozumiem.
.hovoríme o Lisabonskej zmluve, ktorú vám pre iný problém nechcela schváliť opozícia a o eurovale, pre ktorý padla pravicová vláda.
Počkajte, tu je predsa jeden principiálny rozdiel. Na schválenie Lisabonskej zmluvy sme potrebovali ústavnú väčšinu, preto sme sa museli usilovať o hlasy opozície, ktorá nás vydierala tlačovým zákonom. V prípade eurovalu mala vládna koalícia väčšinu a čo bolo mňa do toho, že sa oni nevedeli dohodnúť? Ak niekto nie je schopný zaistiť si vládnu väčšinu pri zásadných rozhodnutiach, nemá právo vládnuť.
.rešpektujeme, čo hovoríte, ale napriek tomu to v celej Európe funguje inak.
Ako inak?
.hoci Merkelová nemala isté, či získa vlastnú väčšinu, opozícia zatiaľ všetky eurovaly podporila.
Ale sociálni demokrati z SPD si naposledy vyrokovali tvrdé podmienky a povedali, že toto chceme a potom zahlasujeme. Dostali to a zahlasovali.
.také podmienky ste si minulý október mohli postaviť aj vy.
Však sme aj povedali, že chceme predčasné parlamentné voľby (úsmev).
.pád vlády je predsa len trochu inou podmienkou než vyjednávanie SPD v Nemecku.
Bolo traumatizujúce pozerať sa na to, čo robili. Dali sme si preto jasné podmienky, povedali sme, keď neviete vládnuť, dohodnime sa na predčasných voľbách a zajtra zahlasujeme.
.ale nemyslíte si, že takáto prax, keď sa domáca politika destabilizuje pre európske témy, na ktoré je pritom v parlamente väčšina, by sa už mala skončiť?
Ale to bol hrubý amaterizmus Ivety Radičovej, že vytvorila vládu zo strán, ktoré majú rozdielne názory na európske témy. Keby sme my teraz tvorili koalíciu a mali menej než 76 hlasov, tak pokiaľ by sme sa nedohodli s partnermi na dôležitých európskych témach, nešli by sme do vlády, pretože by nám na prvom hlasovaní padla.
.vy vlastne tvrdíte, že môžu vznikať iba proeurópske vlády, ktoré sa dohodnú vždy na väčšej centralizácii, čo je momentálne trend. Ale to je nebezpečné v tom, že štandardná opozícia, ktorá s týmto trendom nesúhlasí, sa vlastne nikdy nemôže dostať k podielu na moci.
Prečo by Smer išiel do vlády s niekým, kto má úplne iný názor na trvalý euroval?
.v čase zostavovania minulej Radičovej vlády ešte budúce problémy okolo eurovalu neboli známe.
Lenže v európskych veciach musíte vedieť odhadnúť partnera. Je pravda, že teraz sú v opozícii aj strany, ktoré majú protieurópske postoje. Ale väčšinový názor tejto spoločnosti je iný, Slovensko je proeurópsky orientovaná krajina. Ľudia si uvedomujú význam EÚ, veď vidia, čo všetko sa z fondov EÚ na Slovensku vybudovalo. Ale ak je tu nejaká 5-percentná strana, ktorá má celkom iný názor, v poriadku, môže ho mať. Len nemôže byť súčasťou moci.
.podľa vášho princípu tak budú na Slovensku vládnuť len takzvané proeurópske strany.
Ak v roku 2016 vyhrajú voľby páni Matovič so Sulíkom, môže tu byť pokojne protieurópska vláda.
Robert Fico/
Narodil sa 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. V roku 1986 absolvoval Právnickú fakultu UK v Bratislave. V roku 1987 vstúpil do KSS a po revolúcii sa stal členom transformovanej SDĽ. Ako právnik zastupoval SR pred Európskym súdom pre ľudské práva. Časom sa stal najpopulárnejším politikom tejto strany, po víťazstve demokratického bloku nad Mečiarom z nej vystúpil a koncom roku 1999 založil Smer. Po volebnom víťazstve v roku 2006 sa stal prvý krát premiérom. V predčasných voľbách v marci 2012 triumfoval s vyše 44 percentami hlasov a stal sa druhý krát predsedom vlády SR. Je ženatý s manželkou Svetlanou, má syna Michala.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.