Veľký smaragdový príbeh

To, že by ste sa dozvedeli zákulisný príbeh týchto klenotov, je však málo pravdepodobné. Na rozdiel od publicity, ktorá obklopuje odvetvie indických informačných technológií, revolúcia tamojšieho biznisu s drahými kameňmi a šperkmi sa udiala bez veľkého hluku. Tento sektor s veľkosťou presahujúcou 45 miliárd dolárov ročne sa na celkovom indickom vývoze tovarov podieľa viac ako 14 percentami. No na rozdiel od Číny, kde sa vzácne drahokamy (tak ako všetko) produkujú v priemyselnom meradle, väčšina indických šperkov sa stále vyrába v staromódnych rodinných podnikoch, sídliacich v málo známych obchodných strediskách po celej krajine.
Príkladom je mesto Surat v štáte Gudžarát, kde sa každý rok brúsi a leští 90 percent surových diamantov sveta. A pokiaľ ide o vzácny zelený drahokam, ktorý údajne nosila i Kleopatra, tak viac ako 70 percent svetovej produkcie smaragdov (posudzovaných podľa hmotnosti) a 30 percent smaragdov (podľa hodnoty) sa spracúva v „ružovom meste“ Džaipur. Po stáročia sem putovali surové kamene zo vzdialených baní, nachádzajúcich sa v krajinách ako Kolumbia, Južná Afrika, Rusko, a tiež zo zradných údolí Afganistanu a Pakistanu. Špičkoví svetoví klenotníci si vyberajú smaragdy v povestných džaipurských gaddi, čo je názov miestnych rodinných dielní. V týchto gaddi pracujú podľa tradičných postupov známi džaipurskí remeselníci, ktorým sa hovorí „karigarovia“. Práve na pleciach bezmenných karigarov stojí indický smaragdový príbeh.

.smaragdoví králi
Na sklonku 19. storočia, keď ešte India nebola samostatná, založil džaipurský maharadža klenotnícky trh, známy ako bazár Džohari. Následne sem pozval najvychýrenejších klenotníkov Indie, aby sa tu usídlili a spravili z Džaipuru významné obchodné stredisko. Existuje niekoľko legiend o tom, ako sa Džaipur stal smaragdovým hlavným mestom sveta. Ide o príbehy podnikavosti, ale aj neskutočných rizík, ktoré priekopníci klenotníckeho remesla odvážne podstúpili, aby vyhľadali tie najlepšie kamene pre svoje dielne. Jedna taká legenda sa týka dielne rodiny Durlabhji, ktorej klenotnícky biznis funguje pod obchodným menom KSD.
Rodina Durlabhji sa usadila v Džaipure pred vyše storočím. Už čoskoro si vytvorila globálnu klientelu, siahajúcu od New Yorku až po európske hlavné mestá, odkiaľ od nich nakupovali brúsené a leštené smaragdy. V gaddi tejto rodiny pracovali tí najlepší karigarovia, ktorí sa svojmu umeniu podučili ešte pod vládou patrónov klenotníctva – panovníkmi dynastie Mogulov. Keď sa v zmätku druhej svetovej vojny prerušili zásobovacie trasy, mladý potomok rodiny Durlabhji menom Chailašanker sa rozhodol podstúpiť neslýchané riziko. Odcestoval do vzdialených baní Kolumbie a Južnej Afriky, kde skúpil celú zásobu neopracovaných kameňov, aby ich priniesol domov, do Džaipuru. Čoskoro sa dopyt vrátil na svoju pôvodnú úroveň a ku koncu vojny už Chailašankera oslavovali jeho klienti v Európe a Amerike ako „smaragdového kráľa“. Bolo to riziko, ktoré sa vyplatilo. Zvyšok sú dejiny.
Dnes už svoju mnohomiliónovú firmu riadi piata generácia rodiny Durlabhji. Ešte aj dnes sa najmladšia generácia učí finesy remesla rovnakým spôsobom ako jej predkovia. Posedávajú s karigarmi a snažia sa dostať do oka hodnotu neopracovaného kameňa, ktorá môže kolísať až o milióny dolárov. Yogi Durlabhji, ktorý firmu vedie teraz, opakovane zdôrazňuje, že „dôvera“ zostáva kľúčovou hodnotou indických klenotníckych rodinných firiem.

.tradícia i modernosť
V každom prípade, zmena je už na ceste. Zatiaľ čo sa Čína, juhovýchodná Ázia a India masívne rozvíjajú, rodinné firmy ako tá Durlabhjiho rozširujú svoje obchodné portfólio. „Našu produkciu delíme na dve takmer rovnako veľké časti. Jedna ide na indický trh, druhá je pre našich klientov v zahraničí. Najmä v USA, ale tiež v Číne,“ hovorí Ruči Durlabhji, mladá podnikateľka, ktorá reprezentuje nasledujúcu generáciu firmy KSD. Aj remeslo karigarov sa vyvinulo ďalej. Teraz pracujú s modernými strojmi z dovozu.
Podľa Indickej rady pre podporu exportu drahokamov a šperkov vlani stúpol vývoz týchto farebných kameňov o 14 percent na 309 miliónov dolárov. A väčšinu z toho sa podarilo dosiahnuť bez zavedenia čínskeho veľkopriemyselného modelu. Ruči Durlabhji si je istá, že kombinácia gaddi a karigarov má zmysel aj v budúcnosti. „V porovnaní s inými remeslami je biznis s drahokamami veľmi osobitý, dôverný a špecifický.“

Autor je novinár, člen siete GlobeReporter.org