Ctihodnosti! Vaše minulotýždňové rozhodnutie, vyhlásiť za trestný čin náboženský obrad obriezky, ohrozuje prežitie nemeckého národa. Nemcov opúšťa túžba po živote. Pri vašom súčasnom počte 1,3 dieťaťa na jednu ženu nezostane takmer nijaký nemecky hovoriaci ľud, ktorý by oslávil štyristoročnicu Goetheho, hoci niekoľko židovských učencov sa azda ešte naučí popri jidiš aj po nemecky. Tento rozsudok je jedom pre srdcia vašich krajanov a znižuje ich dlhodobé vyhliadky na prežitie.
Uvidíme, či vaše rozhodnutie podporí aj ústavný súd, ale nateraz ste zastavili život malej židovskej komunity v Nemecku. Lekári v židovskej nemocnici v Berlíne prestali vykonávať obriezku z obáv z právnych následkov svojich činov. A čo je horšie, každému antisemitovi v Nemecku ste dali argument, aby odsudzoval základnú praktiku nášho náboženstva.
Ani len nacistom nezišlo na um zrušiť obriezku, čo by bolo vykorenilo židovský život v Nemecku. Ak ústavný súd váš rozsudok odobrí, Nemecko bude opäť Judenrein. Rozdiel je v tom, že dnes nás potrebujete väčšmi ako predtým.
Je jedno, že rozsudok sa týkal moslimských rodičov, ktorí dali z náboženských dôvodov obrezať svojho syna. Obriezka prišla na Západ so Židmi, aj keď moslimovia židovské praktiky napodobňujú. Je to naša záležitosť a vy sa na súde svetovej verejnej mienky zodpoviete pred nami.
Naznačovať, že obriezka škodí zdraviu, je hlúposť, najmä keď zvážime, že židovský národ zo všetkých národov sveta vydržal posledných štyritisíc rokov nie napriek obriezke, ale, ako vysvetlím, práve vďaka nej.
.nemcom hrozí vyhynutie
Štát Izrael, jediná krajina na svete, kde je takmer každý muž obrezaný, má najvyššiu priemernú dĺžku života – 82 rokov, v tesnom závese za ním je Japonsko a Švajčiarsko. Priemerný izraelský muž môže očakávať o štyri roky dlhší život než priemerný Nemec. Izrael má tiež najvyšší populačný rast z priemyselných krajín – s počtom tri deti na jednu ženu. Ak bude súčasný populačný trend Nemecka a Izraela pokračovať, koncom tohto storočia bude viac Izraelčanov pod 25 rokov ako ich rovesníkov v Nemecku.
Nemienim hovoriť o vedeckých dôvodoch obriezky (ktorá okrem iného drasticky znižuje prenos infekcií vrátane aidsu), lebo váš rozsudok nemá s vedou nič spoločné. Ide skôr, ako písal Heinrich Heine v roku 1844 vo vašom meste Kolíne, o toto:
Hlúposť a zlo sa tu spárili/sťa psy v otvorenej stoke. / Potomkovia ich sú zjavní / i dnes – tí čo nenávidia Židov.
To, čo nazývame b’rit, alebo zmluva, prináša sväté a večné do telesnej, časnej sféry ľudského života. To je obsahom židovskej praxe: posväcovanie jedla cez kašrut, rodiny cez zákony o manželskej čistote a samotného času cez slávenie šabatu. Ale všetkým týmto postupom predchádza obriezka. Označuje to, po čom túžia všetky národy sveta: byť svätý (teda večný) vo svojom tele. Je to dôkaz Božej lásky k Izraelu na tele samotného Izraela, znak našej nesmrteľnosti. Božia láska k Abrahámovi prechádza aj na jeho potomkov a obriezka je znakom premenenia židovského tela na svätú nádobu Božej prítomnosti vo svete.
Veľký židovský teológ Michael Wyschogrod napísal: „Boh mohol zohrať božskú rolu, mohol sa zaujímať o niektoré črty ľudského života – tie duchovné, ale nie o ostatné, tie hmotné. Dokonca mohol človeku prikázať, aby sa odtrhol od hmotného, aby prijal svoju duchovnú totožnosť, a mnohé náboženstvá sú aj presvedčené, že to urobil. No Boh Izraela namiesto toho potvrdzuje človeka, ktorého stvoril pre život v hmotnom kozme...“
Je to požiadavka posvätiť ľudskú existenciu vo všetkých jej aspektoch. Izrael má symbol tejto zmluvy v obriezke, je to vyrezanie zmluvy do tela Izraela, a nielen, alebo ani nie primárne do jeho ducha. Preto si Boh vyvolil telesných ľudí. Vyvolil si Abrahámovo semeno a stvoril tým ľud, ktorý mu slúži úplnosťou svojho ľudského bytia, a nielen svojou morálnou a duchovnou existenciou. Izrael je príkladom a vzorom posväcovania ľudského tela, zasvätenia jednotlivca Bohu prostredníctvom telesnej zmeny, prostredníctvom svätosti rodinného života a svätosti celého života, ktorú stelesňujú naše zákony o strave. No ak sväté vyjmete z ľudského života, sám život sa stane neznesiteľným. Preto tvrdím, že Nemcom hrozí vyhynutie, lebo prestali znášať život.
.ohňom a mečom
V tejto otázke vás odkážem na rozhodujúcu časť z ikonického literárneho diela vašej kultúry, zo stávky medzi Faustom a Mefistofelom v druhej scéne zo študovne z Goetheho Fausta. Goethe je najbiblickejším z moderných autorov, azda jediným, ktorý tak jasne zopakoval existenciálnu otázku Kazateľa.
Diabol ponúkne Faustovi bežné lákadlá: peniaze, slávu a sex. No Faust chce radšej život – skutočný život, aký žije celé ľudstvo. Chce žiť to, čo je nadelené celému ľudstvu, to najnižšie i najvyššie. Mefistofeles pohŕdavo odvetí , že obyčajní smrteľníci nemôžu zniesť život, ktorý bol stvorený pre Boha. Je ťažké žiť, tvrdí.
Ctihodnosti, verte nám Židom, ktorí jeme svoj chlieb s radosťou už toľké tisícky rokov, ktorí každé ráno hovoríme: „Akí sme šťastní, aký dobrý je náš lós, aká krásny náš osud, aké nádherné naše dedičstvo!“ Mefistofeles má svoju pravdu, život je naozaj stvorený pre boha. Ale to, čo Boh stvoril, sa dá odovzdať aj ľuďom. Nemôžeme byť bohovia, ale môžeme byť Boží.
Život sa dá zniesť len tak, že človek posvätné prenáša do každodenného života. A preto, ako ukazujú aj demografi, majú len nábožní v priemyselných krajinách vyššiu pôrodnosť.
.zlyhali tak pohania, ako aj kresťania
Nemecko vyhnalo ohňom a mečom posvätnosť. Teraz sa Nemecku nechce žiť. Hriechom Nemecka bolo, že nám závidelo, hoci nás mohlo napodobniť. Veľký nemecko-židovský teológ Franz Rosenzweig o tejto závisti písal pred svojou smrťou v roku 1929. Nežidovské národy dávnej minulosti prijímali svoje nutné vyhynutie, vysvetlil, až kým sa od Židov nedozvedeli o nádeji večného života.
Boh Izraela ľuďom ponúkol večný život a kresťanstvo prísľub Izraela rozšírilo k národom. Ale národy túžili skôr po večnom živote vo svojej vlastnej koži, než po Božom kráľovstve, aké prisľúbil Ježiš Kristus. Po tom, čo ich kresťanstvo oboznámilo s tým, že Židia sú vyvolený národ, Nežidia začali po tejto vyvolenosti túžiť.
Rosenzweig dúfal, že židovský príklad – príklad ľudu, ktorého nesmrteľnosť je zárukou kresťanského prísľubu – inšpiruje kresťanov, aby si cenili pretrvávajúcu prítomnosť ľudu Izraela. Našťastie umrel skôr, ako národný socializmus doviedol závisť voči Židom do nových a hrozných extrémov, tým že z Nemcov urobil nadrasu – novopohanskú karikatúru židovskej vyvolenosti. Nemci zlyhali ako pohania a zlyhávajú aj ako kresťania. Napokon možno zlyhajú pre vlastný nezáujem o život.
Novopohanské ilúzie národného socializmu boli porazené, hoci stále číhajú na okrajoch nemeckej politiky. Národní socialisti aj napriek svojej porážke možno uspeli v tom, že z nemeckého života vyhnali posvätnosť. Žiadny čin zodpovedných verejných predstaviteľov od konca vojny nepodporil ich snaženie tak dôrazne, ako tento zlý rozsudok, ktorý ste vyriekli.
Už nemáte moc zničiť nás, ale ešte môžete zničiť seba. My, večný ľud, ktorý videl, ako zo Zeme zmizlo toľko dobrých vecí, na to budeme hľadieť so smútkom.
Autor je americký investičný bankár a spisovateľ. Píše pod označením Spengler na Asia Times online blog, ktorý číta mesačne viac ako milión ľudí.
Uvidíme, či vaše rozhodnutie podporí aj ústavný súd, ale nateraz ste zastavili život malej židovskej komunity v Nemecku. Lekári v židovskej nemocnici v Berlíne prestali vykonávať obriezku z obáv z právnych následkov svojich činov. A čo je horšie, každému antisemitovi v Nemecku ste dali argument, aby odsudzoval základnú praktiku nášho náboženstva.
Ani len nacistom nezišlo na um zrušiť obriezku, čo by bolo vykorenilo židovský život v Nemecku. Ak ústavný súd váš rozsudok odobrí, Nemecko bude opäť Judenrein. Rozdiel je v tom, že dnes nás potrebujete väčšmi ako predtým.
Je jedno, že rozsudok sa týkal moslimských rodičov, ktorí dali z náboženských dôvodov obrezať svojho syna. Obriezka prišla na Západ so Židmi, aj keď moslimovia židovské praktiky napodobňujú. Je to naša záležitosť a vy sa na súde svetovej verejnej mienky zodpoviete pred nami.
Naznačovať, že obriezka škodí zdraviu, je hlúposť, najmä keď zvážime, že židovský národ zo všetkých národov sveta vydržal posledných štyritisíc rokov nie napriek obriezke, ale, ako vysvetlím, práve vďaka nej.
.nemcom hrozí vyhynutie
Štát Izrael, jediná krajina na svete, kde je takmer každý muž obrezaný, má najvyššiu priemernú dĺžku života – 82 rokov, v tesnom závese za ním je Japonsko a Švajčiarsko. Priemerný izraelský muž môže očakávať o štyri roky dlhší život než priemerný Nemec. Izrael má tiež najvyšší populačný rast z priemyselných krajín – s počtom tri deti na jednu ženu. Ak bude súčasný populačný trend Nemecka a Izraela pokračovať, koncom tohto storočia bude viac Izraelčanov pod 25 rokov ako ich rovesníkov v Nemecku.
Nemienim hovoriť o vedeckých dôvodoch obriezky (ktorá okrem iného drasticky znižuje prenos infekcií vrátane aidsu), lebo váš rozsudok nemá s vedou nič spoločné. Ide skôr, ako písal Heinrich Heine v roku 1844 vo vašom meste Kolíne, o toto:
Hlúposť a zlo sa tu spárili/sťa psy v otvorenej stoke. / Potomkovia ich sú zjavní / i dnes – tí čo nenávidia Židov.
To, čo nazývame b’rit, alebo zmluva, prináša sväté a večné do telesnej, časnej sféry ľudského života. To je obsahom židovskej praxe: posväcovanie jedla cez kašrut, rodiny cez zákony o manželskej čistote a samotného času cez slávenie šabatu. Ale všetkým týmto postupom predchádza obriezka. Označuje to, po čom túžia všetky národy sveta: byť svätý (teda večný) vo svojom tele. Je to dôkaz Božej lásky k Izraelu na tele samotného Izraela, znak našej nesmrteľnosti. Božia láska k Abrahámovi prechádza aj na jeho potomkov a obriezka je znakom premenenia židovského tela na svätú nádobu Božej prítomnosti vo svete.
Veľký židovský teológ Michael Wyschogrod napísal: „Boh mohol zohrať božskú rolu, mohol sa zaujímať o niektoré črty ľudského života – tie duchovné, ale nie o ostatné, tie hmotné. Dokonca mohol človeku prikázať, aby sa odtrhol od hmotného, aby prijal svoju duchovnú totožnosť, a mnohé náboženstvá sú aj presvedčené, že to urobil. No Boh Izraela namiesto toho potvrdzuje človeka, ktorého stvoril pre život v hmotnom kozme...“
Je to požiadavka posvätiť ľudskú existenciu vo všetkých jej aspektoch. Izrael má symbol tejto zmluvy v obriezke, je to vyrezanie zmluvy do tela Izraela, a nielen, alebo ani nie primárne do jeho ducha. Preto si Boh vyvolil telesných ľudí. Vyvolil si Abrahámovo semeno a stvoril tým ľud, ktorý mu slúži úplnosťou svojho ľudského bytia, a nielen svojou morálnou a duchovnou existenciou. Izrael je príkladom a vzorom posväcovania ľudského tela, zasvätenia jednotlivca Bohu prostredníctvom telesnej zmeny, prostredníctvom svätosti rodinného života a svätosti celého života, ktorú stelesňujú naše zákony o strave. No ak sväté vyjmete z ľudského života, sám život sa stane neznesiteľným. Preto tvrdím, že Nemcom hrozí vyhynutie, lebo prestali znášať život.
.ohňom a mečom
V tejto otázke vás odkážem na rozhodujúcu časť z ikonického literárneho diela vašej kultúry, zo stávky medzi Faustom a Mefistofelom v druhej scéne zo študovne z Goetheho Fausta. Goethe je najbiblickejším z moderných autorov, azda jediným, ktorý tak jasne zopakoval existenciálnu otázku Kazateľa.
Diabol ponúkne Faustovi bežné lákadlá: peniaze, slávu a sex. No Faust chce radšej život – skutočný život, aký žije celé ľudstvo. Chce žiť to, čo je nadelené celému ľudstvu, to najnižšie i najvyššie. Mefistofeles pohŕdavo odvetí , že obyčajní smrteľníci nemôžu zniesť život, ktorý bol stvorený pre Boha. Je ťažké žiť, tvrdí.
Ctihodnosti, verte nám Židom, ktorí jeme svoj chlieb s radosťou už toľké tisícky rokov, ktorí každé ráno hovoríme: „Akí sme šťastní, aký dobrý je náš lós, aká krásny náš osud, aké nádherné naše dedičstvo!“ Mefistofeles má svoju pravdu, život je naozaj stvorený pre boha. Ale to, čo Boh stvoril, sa dá odovzdať aj ľuďom. Nemôžeme byť bohovia, ale môžeme byť Boží.
Život sa dá zniesť len tak, že človek posvätné prenáša do každodenného života. A preto, ako ukazujú aj demografi, majú len nábožní v priemyselných krajinách vyššiu pôrodnosť.
.zlyhali tak pohania, ako aj kresťania
Nemecko vyhnalo ohňom a mečom posvätnosť. Teraz sa Nemecku nechce žiť. Hriechom Nemecka bolo, že nám závidelo, hoci nás mohlo napodobniť. Veľký nemecko-židovský teológ Franz Rosenzweig o tejto závisti písal pred svojou smrťou v roku 1929. Nežidovské národy dávnej minulosti prijímali svoje nutné vyhynutie, vysvetlil, až kým sa od Židov nedozvedeli o nádeji večného života.
Boh Izraela ľuďom ponúkol večný život a kresťanstvo prísľub Izraela rozšírilo k národom. Ale národy túžili skôr po večnom živote vo svojej vlastnej koži, než po Božom kráľovstve, aké prisľúbil Ježiš Kristus. Po tom, čo ich kresťanstvo oboznámilo s tým, že Židia sú vyvolený národ, Nežidia začali po tejto vyvolenosti túžiť.
Rosenzweig dúfal, že židovský príklad – príklad ľudu, ktorého nesmrteľnosť je zárukou kresťanského prísľubu – inšpiruje kresťanov, aby si cenili pretrvávajúcu prítomnosť ľudu Izraela. Našťastie umrel skôr, ako národný socializmus doviedol závisť voči Židom do nových a hrozných extrémov, tým že z Nemcov urobil nadrasu – novopohanskú karikatúru židovskej vyvolenosti. Nemci zlyhali ako pohania a zlyhávajú aj ako kresťania. Napokon možno zlyhajú pre vlastný nezáujem o život.
Novopohanské ilúzie národného socializmu boli porazené, hoci stále číhajú na okrajoch nemeckej politiky. Národní socialisti aj napriek svojej porážke možno uspeli v tom, že z nemeckého života vyhnali posvätnosť. Žiadny čin zodpovedných verejných predstaviteľov od konca vojny nepodporil ich snaženie tak dôrazne, ako tento zlý rozsudok, ktorý ste vyriekli.
Už nemáte moc zničiť nás, ale ešte môžete zničiť seba. My, večný ľud, ktorý videl, ako zo Zeme zmizlo toľko dobrých vecí, na to budeme hľadieť so smútkom.
Autor je americký investičný bankár a spisovateľ. Píše pod označením Spengler na Asia Times online blog, ktorý číta mesačne viac ako milión ľudí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.