V lete 1989 boli v Československu prvé slobodné voľby po desaťročiach komunizmu. Verejnosť proti násiliu mala zvláštnu kandidátku. Boli tam vedľa seba Verejnosť proti násiliu, Rómska nezávislá iniciatíva, Maďarská nezávislá iniciatíva, Klub Obroda, Trend tretieho tisíročia. Nuž hej, guláš. Nechajme tentoraz bokom moju nedôveru k politickým stranám, ktoré majú prívlastky slovenská, maďarská, rómska, národná a podobne. Podstatné je, že sa vtedy našla spoločná agenda aj zástava. Nakrátko síce, ale šlo to. Odvtedy sa už Rómovia do skutočnej politiky nedostali, až v posledných voľbách Peter Pollák.
Píše sa rok 2012. Žijem v Česku, takže citujem miestne zdroje: „Patnáctiletý Petr z Břeclavi a jeho matka Oksana Zhyvachivská zveřejněním lží (o tom, že Petra prepadli a zranili rómski mladíci – pozn. aut.) přivedli na náměstí k protiromské demonstraci 2 000 místních lidí a krajně pravicové extremisty z Dělnické mládeže a Dělnické strany sociální spravedlnosti. Nejde ovšem zdaleka o první případ, kdy výmysly, lži či polopravdy způsobily zvednutí protiromské vlny a silnou nenávist spojenou s rasistickými projevy. Na Šluknovsku, kde loni na podzim probíhaly nepokoje, šlo o výmysl médií o jedné z mnoha rvaček, které jsou v tomto regionu na denním pořádku.“
Podobných incidentov sú stovky – v Česku, na Slovensku, v Maďarsku.... Za tichého pritakávania časti médií a politických elít sa veľa ľudí vezie na vlne národnej, etnickej, náboženskej a rasovej nenávisti. Eskalácia problémov čaká na svoj čas. Ten prichádza, keď sa vyprázdňujú taniere a peňaženky. Nacionálni socialisti, ktorým sa z akéhosi postkomunistického resentimentu hovorí „pravicoví extrémisti“, radi skandujú nielen „Nič než národ!“, ale aj „Cigáni do plynu!“.
Píšem tento text v čase, keď som sa vrátil z ďalšieho nakrúcania príbehu rasového útoku na rodinu so štyrmi malými deťmi. Na internete čítam správy z Grécka, kde takzvaná finančná kríza otvára/pootvorila dvere k moci ľavicovým radikálom. Súbežne rastie v celej Európe averzia k fakticky jedinej úspešnej ekonomike – nemeckej. V najproblémovejších regiónoch EÚ vládne frustrácia. Do čela sprievodu nespokojných sa tlačia socialisti a nacionalisti. Kto bude obetným baránkom tentoraz? Žeby opäť tí istí?
Píše sa rok 2012. Žijem v Česku, takže citujem miestne zdroje: „Patnáctiletý Petr z Břeclavi a jeho matka Oksana Zhyvachivská zveřejněním lží (o tom, že Petra prepadli a zranili rómski mladíci – pozn. aut.) přivedli na náměstí k protiromské demonstraci 2 000 místních lidí a krajně pravicové extremisty z Dělnické mládeže a Dělnické strany sociální spravedlnosti. Nejde ovšem zdaleka o první případ, kdy výmysly, lži či polopravdy způsobily zvednutí protiromské vlny a silnou nenávist spojenou s rasistickými projevy. Na Šluknovsku, kde loni na podzim probíhaly nepokoje, šlo o výmysl médií o jedné z mnoha rvaček, které jsou v tomto regionu na denním pořádku.“
Podobných incidentov sú stovky – v Česku, na Slovensku, v Maďarsku.... Za tichého pritakávania časti médií a politických elít sa veľa ľudí vezie na vlne národnej, etnickej, náboženskej a rasovej nenávisti. Eskalácia problémov čaká na svoj čas. Ten prichádza, keď sa vyprázdňujú taniere a peňaženky. Nacionálni socialisti, ktorým sa z akéhosi postkomunistického resentimentu hovorí „pravicoví extrémisti“, radi skandujú nielen „Nič než národ!“, ale aj „Cigáni do plynu!“.
Píšem tento text v čase, keď som sa vrátil z ďalšieho nakrúcania príbehu rasového útoku na rodinu so štyrmi malými deťmi. Na internete čítam správy z Grécka, kde takzvaná finančná kríza otvára/pootvorila dvere k moci ľavicovým radikálom. Súbežne rastie v celej Európe averzia k fakticky jedinej úspešnej ekonomike – nemeckej. V najproblémovejších regiónoch EÚ vládne frustrácia. Do čela sprievodu nespokojných sa tlačia socialisti a nacionalisti. Kto bude obetným baránkom tentoraz? Žeby opäť tí istí?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.