Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Cesta do Damasku

.daniel Bútora .časopis

Arabská jar 2011 je už kalendárovo minulosťou, pohyby, ktoré spustila, sú však ešte ďaleko od konca. Tunisko, Egypt a Líbya majú za sebou historicky prvé slobodné voľby a nové politické reprezentácie; ich bývalí vodcovia sú v exile, vo väzení alebo po smrti. Ešte väčšie veci sa však momentálne dejú v Sýrii, krajine, kde povstanie proti vláde prezidenta Asada vstúpilo minulý týždeň do novej éry. Opozícia atentátom zdecimovala najvyššie velenie Asadových ozbrojených síl vrátane ministra obrany, jeho zástupcu (a Asadovho švagra), ako aj šéfa tajných služieb.

Po sedemnástich mesiacoch povstania je opozícia na ceste do centra Damasku. Je možné, že režim ešte vydrží pri moci niekoľko mesiacov – alebo už len pár týždňov. Kľúčové sú dnes tri otázky: za akých okolností Asad padne, aká vláda či aký režim ho nahradí a ako tá zmena ovplyvní sýrske okolie.
Sýria susedí s Irakom, Libanonom, Jordánskom, na severe s Tureckom a na juhu s Izraelom. Krajina je tak politicky mimoriadne dôležitá pre rôzne regionálne mocnosti. Posledné desaťročia je najbližším sýrskym spojencom šiítsky Irán, ktorý podporuje prezidenta Asada a jeho mocenský klan alavitov,
náboženskej menšiny, vychádzajúcej zo šiítskeho islamu. Irán prostredníctvom Sýrie financuje protiizraelské hnutia, predovšetkým Hizballáh, ktorý má v Damasku sídlo. Irán by pádom Asada veľa stratil. Opačný záujem má v Sýrii neďaleká Saudská Arábia, najbohatšia krajina arabského sveta a vodca sunitského islamu. Saudi dúfajú, že po páde Asadovho režimu sa k moci v Sýrii dostanú väčšinoví sunniti. A okrem susedného Turecka, ktoré má záujem na pokojnom prechode k postasadovskej Sýrii, je dôležitým faktorom aj vplyv Ruska. Pre Moskvu bol Damask v posledných rokoch jediným spojencom v arabskom svete, a Rusi zatiaľ nemajú alternatívu pre prípad, že Asad padne. S výsledkom sýrskej občianskej vojny tak bude vždy niekto nespokojný. Západ je tu v chúlostivej situácii: Briti a Francúzi boli v oblasti koloniálnymi mocnosťami, Američania boli zapojení vo vojne v Iraku a do ďalšieho konfliktu sa im nechce. Navyše sa takmer nič nevie o sýrskej opozícii a padajú obavy, či by odstránením Asada Západ nepomohol k moci nejakým spojencom al-Káidy. Washington, Londýn a Paríž sa preto snažia aspoň presadiť rezolúciu OSN, odsudzujúcu Asadov režim,
čo by prípadne mohlo otvoriť cestu k vyzbrojeniu opozície a k sankciám OSN; tomu, naopak, v Bezpečnostnej rade bráni Moskva a Peking.
Samotná vojna si medzitým vyžiadala 17-tisíc mŕtvych. Už aj pred minulotýždňovým atentátom na Asadových najbližších spolupracovníkov pôsobili niektoré kroky armády zúfalo, a vojenskí plánovači na Západe si kladú otázku, čo sa stane, ak sýrske velenie siahne po použití chemických a biologických
zbraní – alebo čo sa stane s týmito zbraňami, ak sa Asadov režim zo dňa na deň zrúti.
Prezidentov operačný priestor sa pritom stále zužuje. Dohoda s opozíciou je už vylúčená; možno zostáva ešte nádej na nejakú rýchlo dohodnutú slušnú emigráciu, pravdepodobne kdesi do Ruska – ak by na to vôbec Rusi pristúpili. Inou možnosťou je nasledovať osud Kadáfího a Saddáma a nechať sa odsúdiť na smrť alebo sa nechať po štyridsiatich rokoch vlády Asadovej rodiny, zlynčovať kdesi na úteku z Damasku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite