.expremiér Ján Čarnogurský ani začiatkom leta nezaháľa. Oblečie si džínsy a flanelovú košeľu, na hlavu nasadí šiltovku a vyrazí na hory – do Maďarska.
.až na vrchol
V období okolo sviatku sv. Cyrila a Metoda už tretí rok spoločne s miestnymi organizáciami Matice slovenskej organizuje akciu, ktorú iba s veľkou mierou fantázie môžeme označiť ako výstup na Modravú horu (Kékes). Najvyšší vrch sopečného pohoria Matra a celého Maďarska totiž meria iba skromných 1 015 metrov nad morom, takže kyslíkové prístroje či základný tábor, ba ani bohvieaká fyzická kondícia nie sú potrebné. Ako správne píše Čarnogurský v inzeráte, ktorý nedávno uverejnil aj .týždeň, až na vrchol možno prísť autom či autobusom. V roku 1960 tu bola vybudovaná televízna veža, z ktorej za jasného počasia vidno aj obrysy Tatier.
O to práve ide. Matra je tretí z vrchov symbolického trojvršia na našom štátnom znaku. Trojvršia, na ktorom stojí byzantský dvojkríž. A Slováci – na rozdiel od maďarského Jobbiku či Hnutia 64 žúp – neprišli na územie susedného štátu provokovať. Iba si v súlade so svojou tradíciou skromne a bez revanšizmu pripomenuli kúsok im milej zeme, ktorá sa dnes, zhodou okolností, nachádza v inom štáte. Čo už. A pritom kedysi žili pod Matrou aj Slováci. Čarnogurský akékoľvek prejavy, ktoré by okoloidúci maďarskí turisti mohli považovať za provokácie, potláča už v zárodku. Chlapcov zo Slotovej SNS pred dvoma rokmi slušne, no dôrazne požiadal, aby stiahli svoje vlajky. Neuvidíte tu ani jednu slovenskú vlajku a hymnickú pieseň Kto za pravdu horí Maďari aj tak väčšinou nepoznajú.
.akcia a reakcia
„Kultúra vierozvestov Cyrila a Metoda nám pomohla prekonať jednu bláznivú ideológiu, komunizmus, a pomôže nám prekonať aj druhú bláznivú ideológiu, točiacu sa iba okolo peňazí,“ začal Čarnogurský svoj krátky improvizovaný prejav takouto úvahou pri vrchole Modravej hory a pokračoval: „V tomto zmysle je aj táto hora súčasťou našej identity. A tak, ako chodia naši susedia do Košíc na hrob Rákoczyho alebo do Kežmarku na Tökölyho, a treba sa im za to pokloniť, že tak robia, tak my chodíme sem na Modravú horu. Tak si udržiavame našu identitu. Treba to povedať, sme horský národ. A keď k nám od susedov prídu na rovinu, napríklad do Komárna, my prídeme k nim na horu, pretože z hory je lepšie a ďalej dovidieť.“
Predtým, ako všetkých prítomných pozve na dobrú kávu (tú Maďari vedia!) alebo na vychladené pivo do neďalekej výletnej reštaurácie pri konečnej stanici lyžiarskeho vleku (aj ten Maďari majú!), ešte Čarnogurský dodá, že túto akciu považuje za vhodnú reakciu na maďarské akcie, akou bolo zasadnutie parlamentného výboru v Komárne. Zatiaľ čo Orbánov Fidesz platí mladým ľuďom vlastenecké putovanie po „Hornom Uhorsku“ zo štátneho rozpočtu, u nás si to príčinliví ľudia hradia zo svojho, čo je rozhodne sympatickejšie. A krojované tety z Košíc si napokon s jednou tetou z Maďarska aj tak spoločne zaspievali Az a szép.
.až na vrchol
V období okolo sviatku sv. Cyrila a Metoda už tretí rok spoločne s miestnymi organizáciami Matice slovenskej organizuje akciu, ktorú iba s veľkou mierou fantázie môžeme označiť ako výstup na Modravú horu (Kékes). Najvyšší vrch sopečného pohoria Matra a celého Maďarska totiž meria iba skromných 1 015 metrov nad morom, takže kyslíkové prístroje či základný tábor, ba ani bohvieaká fyzická kondícia nie sú potrebné. Ako správne píše Čarnogurský v inzeráte, ktorý nedávno uverejnil aj .týždeň, až na vrchol možno prísť autom či autobusom. V roku 1960 tu bola vybudovaná televízna veža, z ktorej za jasného počasia vidno aj obrysy Tatier.
O to práve ide. Matra je tretí z vrchov symbolického trojvršia na našom štátnom znaku. Trojvršia, na ktorom stojí byzantský dvojkríž. A Slováci – na rozdiel od maďarského Jobbiku či Hnutia 64 žúp – neprišli na územie susedného štátu provokovať. Iba si v súlade so svojou tradíciou skromne a bez revanšizmu pripomenuli kúsok im milej zeme, ktorá sa dnes, zhodou okolností, nachádza v inom štáte. Čo už. A pritom kedysi žili pod Matrou aj Slováci. Čarnogurský akékoľvek prejavy, ktoré by okoloidúci maďarskí turisti mohli považovať za provokácie, potláča už v zárodku. Chlapcov zo Slotovej SNS pred dvoma rokmi slušne, no dôrazne požiadal, aby stiahli svoje vlajky. Neuvidíte tu ani jednu slovenskú vlajku a hymnickú pieseň Kto za pravdu horí Maďari aj tak väčšinou nepoznajú.
.akcia a reakcia
„Kultúra vierozvestov Cyrila a Metoda nám pomohla prekonať jednu bláznivú ideológiu, komunizmus, a pomôže nám prekonať aj druhú bláznivú ideológiu, točiacu sa iba okolo peňazí,“ začal Čarnogurský svoj krátky improvizovaný prejav takouto úvahou pri vrchole Modravej hory a pokračoval: „V tomto zmysle je aj táto hora súčasťou našej identity. A tak, ako chodia naši susedia do Košíc na hrob Rákoczyho alebo do Kežmarku na Tökölyho, a treba sa im za to pokloniť, že tak robia, tak my chodíme sem na Modravú horu. Tak si udržiavame našu identitu. Treba to povedať, sme horský národ. A keď k nám od susedov prídu na rovinu, napríklad do Komárna, my prídeme k nim na horu, pretože z hory je lepšie a ďalej dovidieť.“
Predtým, ako všetkých prítomných pozve na dobrú kávu (tú Maďari vedia!) alebo na vychladené pivo do neďalekej výletnej reštaurácie pri konečnej stanici lyžiarskeho vleku (aj ten Maďari majú!), ešte Čarnogurský dodá, že túto akciu považuje za vhodnú reakciu na maďarské akcie, akou bolo zasadnutie parlamentného výboru v Komárne. Zatiaľ čo Orbánov Fidesz platí mladým ľuďom vlastenecké putovanie po „Hornom Uhorsku“ zo štátneho rozpočtu, u nás si to príčinliví ľudia hradia zo svojho, čo je rozhodne sympatickejšie. A krojované tety z Košíc si napokon s jednou tetou z Maďarska aj tak spoločne zaspievali Az a szép.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.