Strašiak Hollande

Šok pre zamestnancov aj ich rodiny! Tak nazval francúzsky prezident v deň výročia dobytia Bastilly plán známeho automobilového koncernu, zredukovať počet svojich zamestnancov o 8 000. Problém je však širší. Výhľadovo by ohrozených mohlo byť dohromady desaťkrát toľko pracovných miest vo firmách ako Air France, Néo Sécurité, Doux, Carrefour či Sanofi. Francúzsko má síce ministra pre obnovu priemyslu (je ním 49-ročný právnik a politológ Arnaud Montebourg), no pracovné miesta môžu zmiznúť naprieč viacerými priemyselnými odvetviami i v službách. .náklady práce Všadeprítomný dirigizmus a predražená pracovná sila v podobe vysokých daní a odvodov oslabujú konkurencieschopnosť francúzskych firiem a už teraz patria k dôvodom tamojšej vysokej nezamestnanosti. Bývalý prezident Nicolas Sarkozy zamýšľal znížiť odvody a výpadok kompenzovať zvýšením dane z pridanej hodnoty. To Hollande odmieta. Za situáciu v automobilovom koncerne dnes viní nepriamo aj svojho predchodcu. Peugeot chcel vraj oznámiť reštrukturalizáciu už začiatkom roka, no odklad si vynútili prezidentské voľby. Hollande sa s úmyslami automobilky, najmä so zatvorením fabriky blízko Paríža, odmieta zmieriť a chce predstaviť vládny plán záchrany francúzskeho automobilového priemyslu. Do konca mesiaca má nezávislý expert posúdiť finančnú situáciu koncernu. Spoločnosť zdôrazňuje, že ľudia neodídu bez pomoci a pokúsi sa im pomôcť pri hľadaní nového pracovného miesta. Priame vykúpenie automobilky zo strany štátu je len málo pravdepodobné. Ak chce Hollande budúci rok znížiť rozpočtový schodok na tri percentá, musí ušetriť niekoľko miliárd eur. „V rámci zamýšľanej politiky dotácií pre producentov áut sa môže rozhodnúť, že ich neudelí výrobcovi, ktorý znižuje zamest nanosť vo Francúzsku; alebo môže zredukovať objednávky áut od Peugeotu pre štátnu správu,“ hovorí pre .týždeň o možnostiach prezidenta Hollanda francúzsky ekonóm Pascal Salin. Upozorňuje, že niektorí politici dokonca navrhujú zákaz prepúšťania zamestnancov vo firmách, ktoré majú aktivity v zahraničí alebo vykazujú zisky: „Je normálne, že niektoré pracovné miesta zanikajú, ale podstatné je, aby nové pracovné miesta vznikali, čo sa deje v dynamických ekonomikách, kde sa výrobcovia môžu slobodne rozhodovať. Francúzsky problém spočíva v tom, že vzniká len málo nových pracovných miest.“ .dopady Závod v Trnave je technologicky najmodernejším výrobným centrom skupiny. Mohol by Hollande nejakým spôsobom vedenie Peugeotu prinútiť, aby koncern udržal zamestnanosť vo Francúz skunapríklad na úkor svojej slovenskej fabriky? Podľa profesora Salina by pre francúzskeho prezidenta bolo veľmi ťažké, ak nie nemožné dosiahnuť takýto výsledok: „Dalo by sa predstaviť zavedenie novej vysokej dane, ktorú by platili firmy, rozvíjajúce svoje aktivity v zahraničí. Avšak takéto politické opatrenie doposiaľ nikto nenavrhol.“ Teoreticky by mohla nastať ešte jedna situácia. Francúzski politici by prinútili automobilový koncern, aby udržiaval nerentabilné prevádzky i nadbytočné pracovné miesta a ten by časom, vinou množenia sa strát, skrachoval: „Továrne v zahraničí, ako napríklad na Slovensku, by sa nevyparili vo vzduchu. Kúpil by ich prosto iný producent áut,“ vysvetľuje Salin. „Nášho závodu sa prepúšťanie netýka. Ide len o francúzsku časť koncernu,“ zdôrazňuje Anna Maťová z oddelenia komunikácie spoločnosti PSA Peugeot Citroën Slovakia. „Vyrábame Peugeot 208, ktorému sa zatiaľ darí a predáva sa dobre. Prišiel na trh na jar tohto roku a objednávky sú zatiaľ nad rámec očakávaní. Celý koncern PSA si od neho veľa sľubuje.“ Slovenská časť koncernu nechce o vnútorných záležitostiach veľmi hovoriť. Dôvodom je zrejme snaha nebudiť zbytočne pozornosť. Bolo by nešťastné, keby sa trnavská fabrika stala súčasťou francúzskeho vnútropolitického zápasu. Pokiaľ by však politici v krajine galského kohúta chceli úspechy slovenského Peugeotu použiť proti vedeniu koncernu, stačilo by im čítať Financial Times. Britský denník 12. júla priniesol článok o rozvíjajúcom sa automobilovom priemysle v krajinách strednej a východnej Európy. Uvádza sa v ňom, že koncern PSA Peugeot Citroën nalial začiatkom tohto roka ďalších 120 miliónov eur do svojej trnavskej továrne. Zamestnaných bolo ďalších 900 ľudí, a zaviedla sa tretia zmena za účelom zvýšenia počtu vyrobených vozidiel z vlaňajších 186-tisíc na 300-tisíc. .útek boháčov Nech už Hollande prijme akékoľvek opatrenia, aby pracovné miesta vo francúzskom automobilovom priemysle zachránil, najviac nahnevaní by napokon mohli byť Nemci. Denník Die Welt upozorňuje, že kombinácia dotácií pre francúzskych výrobcov a vyšších daní na luxusné vozidlá by mohla poškodiť nemecké automobilky. Parížu by tak hrozila roztržka s Berlínom. Spolková vláda je už teraz nervózna, keďže Hollande sa ešte pred voľbami nápadne staval proti mixu reforiem a úspor, presadzovaných Angelou Merkelovou ako východisko z dlhovej krízy eura. Lenže Hollande čelí problémom aj na iných frontoch. Hrozí, že Francúzsko opustia jeho najzámožnejší občania. A vezmú si so sebou aj svoje peniaze. Dôvodom má byť plánovaná 75-percentná sadzba dane z príjmov pre ľudí, ktorí zarobia viac ako milión eur ročne. To už je výška, pri ktorej sa nedá hovoriť o solidarite, ale doslova o vyvlastnení. Zvlášť, ak sa vezme do úvahy, že aj so sociálnymi odvodmi by takouto sadzbou zdanený človek odovzdal štátu v skutočnosti 88 percent svojho príjmu! Z príchodu zámožných Francúzov sa môžu tešiť Švajčiari, krajiny Beneluxu, a najmä Veľká Británia. Londýn je podľa BBC News už teraz šiestym najväčším francúzskym mestom. No doposiaľ priťahoval najmä mladých ambicióznych profesionálov či umelcov, ktorých zväzovala dirigistická atmosféra na opačnej strane Lamanšského prielivu. Z príchodu Francúzov sa teší britský premiér David Cameron, ktorý je ochotný im rozprestrieť červený koberec, ale aj londýnske realitné kancelárie, obchodujúce s drahými nehnuteľnosťami. Keď to takto pôjde ďalej, Francois Hollande skončí ako Francois Mitterand – jediný ďalší socialista, ktorý v Elyzejskom paláci úradoval v rokoch 1981 až 1995. Programom vtedajšieho prezidenta bolo znárodňovanie kľúčových odvetví, vytvorenie 150-tisíc pracovných miest vo verejnej sfére či veľké verejné projekty. Mitterand musel napokon ustúpiť pred ekonomickou realitou a častí týchto politík sa vzdať. Rovnako môže skončiť aj Hollandov program. .v nedohľadne Francúzsko dlhodobo trpí, najmä v oblasti trhu práce, kombináciou nízkeho hospodárskeho rastu, vysokých daní a striktných regulácií, ktoré spôsobujú vysokú nezamestnanosť. Profesor Pascal Salin tvrdí, že jeho vlasť sa ocitla v začarovanom kruhu, kde štátne zásahy do ekonomiky vytvárajú problémy, ktoré sa riešia ďalšími štátnymi zásahmi. Nicolas Sarkozy síce počas prezidentskej kampane v roku 2007 chcel uskutočniť „rozchod s minulosťou“, napokon však ten sľub nesplnil: „Sarkozymu chýbalo politické presvedčenie i odvaha, ktoré by umožnili skoncovať so socialistickými politikami, zavádzanými postupne tak ľavicovými, ako aj pravicovými vládami.“ Francúzsko rozhodne má kde sekať húštinu regulácií, daní, prípadne uvoľňovať trh práce či privilégiá odborov. „Nanešťastie, neexistuje žiadna nádej, že by podobný program mohol byť v blízkej budúcnosti uskutočnený,“ uzatvára Salin. Jediný dôvod, prečo sa Hollandova hospodárska politika neprejavila na výnosoch z francúzskych dlhopisov, je hospodárska sila Nemecka. Keďže nemecké dlhopisy sú dnes už veľmi drahé, francúzsky dlhopisový trh je jediný v eurozóne, ktorý je dostatočne veľký, aby slúžil ako alternatíva k Nemecku. Ak by Hollanda aj nevytrestali finančné trhy, masové prepúšťania, exodus bohatých a ďalšie hospodárske problémy nastavia jeho politike zrkadlo.