Začiatkom júla sa na tradičnú národnú púť do Velehradu vybral aj minister financií Miroslav Kalousek. Nebola to ľahká úloha, vládli rekordné horúčavy, navyše Kalousek sa pred pár mesiacmi rozviedol, takže nie je práve vzorom konzervatívneho politika. Jeho púť na Velehrad sa však do médií dostala z celkom iného dôvodu. Cestou na Velehrad si Miroslav Kalousek ešte vybavil jeden pracovný hovor. Zavolal najvyššiemu policajnému šéfovi. A ten o týždeň neskôr vyhlásil, že sa mu Kalousek v telefonáte vyhrážal za vyšetrovanie nákupu lietadiel CASA, ktoré pripravilo o poslaneckú imunitu Kalouskovu stranícku kolegyňu Vlastu Parkanovú, bývalú ministerku obrany. Kalousek vyhrážanie popiera. Policajti stoja za svojím šéfom, keďže už predtým Kalousek zavolal hlavnému vyšetrovateľovi prípadu CASA. Podľa záznamu, ktorý vyšetrovateľ spísal a ktorý unikol do médií, sa ho Kalousek snažil zastrašiť. Minister oponuje, že sa stal obeťou brutálnych politických provokácií. Jeho kritici zas špekulujú, že Kalouskovi ani tak nejde o Parkanovú, ale že sa sám bojí podobných vyšetrovaní.
Konať musel aj premiér Nečas – svojho koaličného partnera verejne pokarhal a pohrozil mu odvolaním z vlády. Opozícii to nestačilo a pokúsila sa po štvrtý raz odvolať celú vládu. Neúspešne.
.každej vláde
„Je jedno, ako dopadnú voľby, napokon vždy vládne Kalousek,“ vyhlásil raz sklamane Vlastimil Tlustý z ODS. Ani sa veľmi nemýlil. Od roku 1990 bolo v Česku len málo vlád, do ktorých by Kalousek nebol zaangažovaný. Už od roku 1990 pracoval na úrade vlády v dôležitých výkonných funkciách. Prežil niekoľko politických pádov, ale vždy sa vrátil na výslnie.
Miroslav Kalousek (1960) pochádza z Tábora, vyštudoval chemicko-technologickú fakultu a do roku 1990 pracoval ako technológ. O jeho súkromí sa takmer nič nevie. Do politického života sa zapojil v roku 1984, keď vstúpil do Československej strany lidovej. Strana združovala najmä vidiecke katolícke obyvateľstvo z juhu Moravy. Kalusek ako rodák z mesta, ktoré založili husiti, sa do tejto zostavy príliš nehodil, ale zrejme hľadal spôsob, ako sa dostať do politiky bez komunistického preukazu. Vďaka tomu sa dostal na úrad vlády hneď po Nežnej revolúcii, keď tam akútne chýbali presne také typy ako on – pracovité, energické, neskompromitované s komunistami, ale zároveň túžiace po moci a vplyve. Už v roku 1993 bol námestníkom ministra obrany a na starosti mal najmä nákupy pre armádu. Z tohto obdobia sa s ním tiahne viacero podozrení, že z tých obchodov aj osobne profitoval, ale nikdy sa mu nič nepodarilo dokázať.
V roku 1998 sa stal poslancom a v parlamente pracoval v kľúčových výboroch. Budoval si aj stranícku kariéru – najprv sa stal podpredsedom Českej strany lidovej, v roku 2005 dokonca jej predsedom. Keď po voľbách s patovým výsledkom začal pragmaticky rokovať s predsedom ČSSD o účasti lidovcov vo vláde, podporovanej komunistami, časť strany sa vzbúrila a Kalousek stratil podporu. Prišiel o ňu aj pre podivnú kauzu, ktorá sa týkala zmenky jeho ženy a nadobudnutia luxusného bytu. No už v roku 2007 nastupuje do vlády Mirka Topolánka ako minister financií. Rozchádza sa s lidovcami, ktorí podľa jeho slov sociálnu spravodlivosť začali chápať ako priamu spotrebu. No nevstúpil do ODS, hoci sa to očakávalo, ale založil novú konzervatívnu stranu pre pravicových voličov, ktorí majú problém voliť ODS. Na jej čelo presadí Karla Schwarzenberga. O rok neskôr získava jeho Top 09 vo voľbách 16,7 percenta hlasov a podieľa sa na vzniku Nečasovej vlády.
Kalousek je opäť ministrom financií a Karl Schwanrzenberg tvrdí, že práve on je skutočnou hlavou a srdcom reforiem Nečasovej vlády. „Nemôžem si preto predstaviť, že by sme vo vláde pokračovali bez neho,“ vyhlásil minulý týždeň Schwarzenberg. Ale premiér Nečas sa voči tomu ohradil a dodal, že počínanie ministra mu v posledných dňoch a týždňoch privádza na myseľ iné telesné orgány, než práve mozog alebo srdce.
.hulvát
Kalousek je matadorom českej politiky a čím je v nej dlhšie, tým arogantnejšie sa správa. Nemá problém zavolať koaličnému poslancovi a osloviť ho slovkom „debil“. Kalousek vôbec rád telefonuje a zvyčajne pri tom niekomu, kto ho naštval, nadáva. Alebo poskytne médiám rozhovor, v ktorom niektorých europoslancov označí za bezvýznamných idiotov, o náčelníkovi generálneho štábu vyhlási, že je totálny sráč a o Petrovi Nečasovi utrúsi, že je premiérom z milosti kmotrov ODS. Ale pravda je, že si týmto chlapáckym typom správania dokáže získať aj sympatie. Keď pred jeho úradom rozhnevaní odborári skandujú „Kalousku, vylez!“, tak minister vyjde von. Zaskočení odborári ho začnú biť a odborársky bos sa musí hanbiť. A keď Kalouska na námestí osloví mladík slovami: „Kalousku, ty ku..o jedna zlodějská!“, tak ho minister vyfacká a vysvetlí, že facka je pedagogický inštrument. Všeobecne je však Kalousek veľmi neobľúbeným politikom. Politológ Bohumil Doležal to komentuje slovami, že keby bol minister financií v čase krízy populárny, nebolo by s ním niečo v poriadku.
Kalouska nemajú v láske ani jeho kolegovia z vlády, vicepremiérka Karolína Peake napríklad tvrdí, že Mirek je to hrubián a cholerik. Ale stále je to človek, ktorý drží českú proreformnú koalíciu pri živote. S ním vládnuť je ťažké, ale bez neho by to bolo nemožné.
Konať musel aj premiér Nečas – svojho koaličného partnera verejne pokarhal a pohrozil mu odvolaním z vlády. Opozícii to nestačilo a pokúsila sa po štvrtý raz odvolať celú vládu. Neúspešne.
.každej vláde
„Je jedno, ako dopadnú voľby, napokon vždy vládne Kalousek,“ vyhlásil raz sklamane Vlastimil Tlustý z ODS. Ani sa veľmi nemýlil. Od roku 1990 bolo v Česku len málo vlád, do ktorých by Kalousek nebol zaangažovaný. Už od roku 1990 pracoval na úrade vlády v dôležitých výkonných funkciách. Prežil niekoľko politických pádov, ale vždy sa vrátil na výslnie.
Miroslav Kalousek (1960) pochádza z Tábora, vyštudoval chemicko-technologickú fakultu a do roku 1990 pracoval ako technológ. O jeho súkromí sa takmer nič nevie. Do politického života sa zapojil v roku 1984, keď vstúpil do Československej strany lidovej. Strana združovala najmä vidiecke katolícke obyvateľstvo z juhu Moravy. Kalusek ako rodák z mesta, ktoré založili husiti, sa do tejto zostavy príliš nehodil, ale zrejme hľadal spôsob, ako sa dostať do politiky bez komunistického preukazu. Vďaka tomu sa dostal na úrad vlády hneď po Nežnej revolúcii, keď tam akútne chýbali presne také typy ako on – pracovité, energické, neskompromitované s komunistami, ale zároveň túžiace po moci a vplyve. Už v roku 1993 bol námestníkom ministra obrany a na starosti mal najmä nákupy pre armádu. Z tohto obdobia sa s ním tiahne viacero podozrení, že z tých obchodov aj osobne profitoval, ale nikdy sa mu nič nepodarilo dokázať.
V roku 1998 sa stal poslancom a v parlamente pracoval v kľúčových výboroch. Budoval si aj stranícku kariéru – najprv sa stal podpredsedom Českej strany lidovej, v roku 2005 dokonca jej predsedom. Keď po voľbách s patovým výsledkom začal pragmaticky rokovať s predsedom ČSSD o účasti lidovcov vo vláde, podporovanej komunistami, časť strany sa vzbúrila a Kalousek stratil podporu. Prišiel o ňu aj pre podivnú kauzu, ktorá sa týkala zmenky jeho ženy a nadobudnutia luxusného bytu. No už v roku 2007 nastupuje do vlády Mirka Topolánka ako minister financií. Rozchádza sa s lidovcami, ktorí podľa jeho slov sociálnu spravodlivosť začali chápať ako priamu spotrebu. No nevstúpil do ODS, hoci sa to očakávalo, ale založil novú konzervatívnu stranu pre pravicových voličov, ktorí majú problém voliť ODS. Na jej čelo presadí Karla Schwarzenberga. O rok neskôr získava jeho Top 09 vo voľbách 16,7 percenta hlasov a podieľa sa na vzniku Nečasovej vlády.
Kalousek je opäť ministrom financií a Karl Schwanrzenberg tvrdí, že práve on je skutočnou hlavou a srdcom reforiem Nečasovej vlády. „Nemôžem si preto predstaviť, že by sme vo vláde pokračovali bez neho,“ vyhlásil minulý týždeň Schwarzenberg. Ale premiér Nečas sa voči tomu ohradil a dodal, že počínanie ministra mu v posledných dňoch a týždňoch privádza na myseľ iné telesné orgány, než práve mozog alebo srdce.
.hulvát
Kalousek je matadorom českej politiky a čím je v nej dlhšie, tým arogantnejšie sa správa. Nemá problém zavolať koaličnému poslancovi a osloviť ho slovkom „debil“. Kalousek vôbec rád telefonuje a zvyčajne pri tom niekomu, kto ho naštval, nadáva. Alebo poskytne médiám rozhovor, v ktorom niektorých europoslancov označí za bezvýznamných idiotov, o náčelníkovi generálneho štábu vyhlási, že je totálny sráč a o Petrovi Nečasovi utrúsi, že je premiérom z milosti kmotrov ODS. Ale pravda je, že si týmto chlapáckym typom správania dokáže získať aj sympatie. Keď pred jeho úradom rozhnevaní odborári skandujú „Kalousku, vylez!“, tak minister vyjde von. Zaskočení odborári ho začnú biť a odborársky bos sa musí hanbiť. A keď Kalouska na námestí osloví mladík slovami: „Kalousku, ty ku..o jedna zlodějská!“, tak ho minister vyfacká a vysvetlí, že facka je pedagogický inštrument. Všeobecne je však Kalousek veľmi neobľúbeným politikom. Politológ Bohumil Doležal to komentuje slovami, že keby bol minister financií v čase krízy populárny, nebolo by s ním niečo v poriadku.
Kalouska nemajú v láske ani jeho kolegovia z vlády, vicepremiérka Karolína Peake napríklad tvrdí, že Mirek je to hrubián a cholerik. Ale stále je to človek, ktorý drží českú proreformnú koalíciu pri živote. S ním vládnuť je ťažké, ale bez neho by to bolo nemožné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.