KNIHA Juraj J. Dovala: Som Husákovo dieťa (Limerick, 2012)
Vlastnou autobiografiou podložený román je ako ukazovanie rodinného albumu – v prípade, že fotografie, ktoré obsahuje, sú zaujímavé a (hlavne!) nie je ich príliš veľa, je to výborné. V opačnom prípade prichádza zívanie a čakanie na koniec. Husitský farár a pesničkár, autor básní, esejí a poviedok Juraj Jordán Dovala je výborný rozprávač a zároveň vzdelaný, empatický človek, čo je zjavné aj z jeho románu Som Husákovo dieťa. Je to jeho „rodinný album". Hoci nie všetky príbehy hlavného hrdinu knihy Jozefa Hamana sú jeho vlastné, každý z nich sa stal niekomu z okruhu jeho priateľov. Tie príbehy sú úplne v poriadku. Ak ste husákovskú éru zažili, tak si pri ich čítaní spomeniete na množstvo zabudnutých, no v tej dobe dôležitých detailov. Jediným problémom tohto rodinného albumu je, že je príliš hrubý. Knihe evidentne chýbal editor s chuťou škrtať všetko, čo je síce pre autora dôležité, ale čitateľa môže nudiť. Románu by pomohlo aj občasné narušenie lineárneho rozprávania – škoda, že autor v podstate denníkový štýl neosviežil niekoľkými vlastnými básňami, škoda, že nevyužil možnosť striedať autentické rozprávanie so spomienkami. Je to škoda preto, lebo Juraj má čo povedať a jeho svedectvo o sivej dobe „reálneho socializmu" a o prvých rokoch slobody je cenné a dôležité.
.jk
KNIHA Daniel Pastirčák: V (Artforum, 2012)
Hoci kázne Daniela Pastirčáka v bratislavskom kostole Cirkvi bratskej sú málokedy krátke a často bývajú intelektuálne pomerne náročné, ako básnik je stručný a výstižný. Akoby viac než slová mal rád ticho. Už samotný názov jeho aktuálnej básnickej zbierky veľa naznačuje: V. „...ani pred, ani po / ani vedľa / ani nad, ani pod / ani popri / je iba v vo v / vo všetkom / v vo v / všade". Danielove básne a kresby v tejto knihe vznikli na Levočskej hore a sú venované tamojším sestričkám Magdaléne a Daniele. Každá báseň je jedna meditácia, každá báseň je telegrafickou (no pritom jemnou, citlivou, plachou) správou o nahliadnutí do vnútra. Je to, prísne vzaté, poézia duchovná, no zďaleka sa vyhýba nástrahám, ktoré na autorov tohto žánru číhajú: nie je didaktická, zjednodušujúca a povrchná, nie je romanticky gýčová, nie je hermeticky uzavretá do seba. Básne Daniela Pastirčáka sú tiché a vrúcne. Ako keď rozprávate o niečom veľmi cennom, veľmi osobnom a veľmi hlbokom: dlho hľadáte slová a keď (a ak) ich nájdete, zostávate v dlhom, pokornom úžase a tichu. Spoločníkom v tichu vám môžu byť Danielove sivo-biele kresby s červenými plôškami a Pjoniho pokojná hudba, ktorú si môžete pustiť na internetovej stránke Artfora.
.jk
KNIHA Ján Boleslav Kladivo: Nahá (KK Bagala, 2012)
A nakoniec zbierka piesňových textov Jána Boleslava Kladiva. S knižnými vydaniami piesňových textov je to podobné ako s unplugged koncertmi rockových kapiel: dobrý nápad, ktorý niekedy výborne zafunguje a inokedy odhalí muzikantskú prázdnotu. Tak aj texty piesní, knižným vydaním povýšené na poéziu, niekedy ukážu svoju silu a niekedy iba svoju prostotu. Kladivove texty sú jednoznačne tým prvým prípadom: ukazujú silu. Niežeby to bolo nejaké prekvapivé zistenie. Ján Boleslav Kladivo už najmenej dvadsať rokov skladá formálne pomerne jednoduché pesničky o láske a všetkých krásach, hĺbkach, komplikovanostiach, smútkoch a radostiach, ktoré s ňou súvisia. Tie pesničky nikdy nekričia, netlačia sa vám do ucha a možno práve preto, keď k vám raz (nejako, zvláštne, nenápadne) prídu, zostanú u vás veľmi dlho. Čítajúc texty, počujem v hlave melódie a Kladivov hlas. Čítajúc texty, spomínam si na úspornosť a presnosť Holana či Skácela. Minulý rok vydal Koloman Kertész Bagala zbierku Beneho hiphopových textov, teraz vychádza zbierka piesňových textov Jána Boleslava Kladiva. Jedno aj druhé výborne funguje. „Je to iba kúsok zo sna / keď prebudiť sa nevieš náhle / slabá sila, slabosť mocná, / ktorú peklo nezapriahne." Možno, že by stálo za to znovu vydať aj Kladivove staršie albumy Nahá, Il ballo delle civette a Celý život na tigrovi.
.jk
Vlastnou autobiografiou podložený román je ako ukazovanie rodinného albumu – v prípade, že fotografie, ktoré obsahuje, sú zaujímavé a (hlavne!) nie je ich príliš veľa, je to výborné. V opačnom prípade prichádza zívanie a čakanie na koniec. Husitský farár a pesničkár, autor básní, esejí a poviedok Juraj Jordán Dovala je výborný rozprávač a zároveň vzdelaný, empatický človek, čo je zjavné aj z jeho románu Som Husákovo dieťa. Je to jeho „rodinný album". Hoci nie všetky príbehy hlavného hrdinu knihy Jozefa Hamana sú jeho vlastné, každý z nich sa stal niekomu z okruhu jeho priateľov. Tie príbehy sú úplne v poriadku. Ak ste husákovskú éru zažili, tak si pri ich čítaní spomeniete na množstvo zabudnutých, no v tej dobe dôležitých detailov. Jediným problémom tohto rodinného albumu je, že je príliš hrubý. Knihe evidentne chýbal editor s chuťou škrtať všetko, čo je síce pre autora dôležité, ale čitateľa môže nudiť. Románu by pomohlo aj občasné narušenie lineárneho rozprávania – škoda, že autor v podstate denníkový štýl neosviežil niekoľkými vlastnými básňami, škoda, že nevyužil možnosť striedať autentické rozprávanie so spomienkami. Je to škoda preto, lebo Juraj má čo povedať a jeho svedectvo o sivej dobe „reálneho socializmu" a o prvých rokoch slobody je cenné a dôležité.
.jk
KNIHA Daniel Pastirčák: V (Artforum, 2012)
Hoci kázne Daniela Pastirčáka v bratislavskom kostole Cirkvi bratskej sú málokedy krátke a často bývajú intelektuálne pomerne náročné, ako básnik je stručný a výstižný. Akoby viac než slová mal rád ticho. Už samotný názov jeho aktuálnej básnickej zbierky veľa naznačuje: V. „...ani pred, ani po / ani vedľa / ani nad, ani pod / ani popri / je iba v vo v / vo všetkom / v vo v / všade". Danielove básne a kresby v tejto knihe vznikli na Levočskej hore a sú venované tamojším sestričkám Magdaléne a Daniele. Každá báseň je jedna meditácia, každá báseň je telegrafickou (no pritom jemnou, citlivou, plachou) správou o nahliadnutí do vnútra. Je to, prísne vzaté, poézia duchovná, no zďaleka sa vyhýba nástrahám, ktoré na autorov tohto žánru číhajú: nie je didaktická, zjednodušujúca a povrchná, nie je romanticky gýčová, nie je hermeticky uzavretá do seba. Básne Daniela Pastirčáka sú tiché a vrúcne. Ako keď rozprávate o niečom veľmi cennom, veľmi osobnom a veľmi hlbokom: dlho hľadáte slová a keď (a ak) ich nájdete, zostávate v dlhom, pokornom úžase a tichu. Spoločníkom v tichu vám môžu byť Danielove sivo-biele kresby s červenými plôškami a Pjoniho pokojná hudba, ktorú si môžete pustiť na internetovej stránke Artfora.
.jk
KNIHA Ján Boleslav Kladivo: Nahá (KK Bagala, 2012)
A nakoniec zbierka piesňových textov Jána Boleslava Kladiva. S knižnými vydaniami piesňových textov je to podobné ako s unplugged koncertmi rockových kapiel: dobrý nápad, ktorý niekedy výborne zafunguje a inokedy odhalí muzikantskú prázdnotu. Tak aj texty piesní, knižným vydaním povýšené na poéziu, niekedy ukážu svoju silu a niekedy iba svoju prostotu. Kladivove texty sú jednoznačne tým prvým prípadom: ukazujú silu. Niežeby to bolo nejaké prekvapivé zistenie. Ján Boleslav Kladivo už najmenej dvadsať rokov skladá formálne pomerne jednoduché pesničky o láske a všetkých krásach, hĺbkach, komplikovanostiach, smútkoch a radostiach, ktoré s ňou súvisia. Tie pesničky nikdy nekričia, netlačia sa vám do ucha a možno práve preto, keď k vám raz (nejako, zvláštne, nenápadne) prídu, zostanú u vás veľmi dlho. Čítajúc texty, počujem v hlave melódie a Kladivov hlas. Čítajúc texty, spomínam si na úspornosť a presnosť Holana či Skácela. Minulý rok vydal Koloman Kertész Bagala zbierku Beneho hiphopových textov, teraz vychádza zbierka piesňových textov Jána Boleslava Kladiva. Jedno aj druhé výborne funguje. „Je to iba kúsok zo sna / keď prebudiť sa nevieš náhle / slabá sila, slabosť mocná, / ktorú peklo nezapriahne." Možno, že by stálo za to znovu vydať aj Kladivove staršie albumy Nahá, Il ballo delle civette a Celý život na tigrovi.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.