„Chceli sme sa vrátiť na začiatok," vraví organizátor festivalu, basgitarista skupiny Hex, Tomáš „Yxo" Dohňanský. „Teda vytvoriť line-up festivalu zo slovenských kapiel, ktoré máme radi."
Festival Žákovic Open, ktorého prvý ročník sa konal v roku 2001, sa od všetkých ostatných letných festivalov líši práve tým, že sa na ňom cítite ako doma. Nemusíte sa naháňať po stejdžoch, kde hrajú kapely, ktoré musíte vidieť, nenapĺňa vás nervozita z toho, že kdekoľvek ste, niekde inde vám uniká hudobný objav, ktorý nestihnete objaviť.
Na festivale, ktorý sa tradične koná na lúke pri penzióne Maroša Žákovica v Trenčianskych Bohuslaviciach, nie ste na dobrodružnej výprave, ale vo svojej rodnej vieske. Z hlavného pódia, ako aj z FM stejdžu, umiestneného v stane za cestou, znie hudba, ktorú – podobne ako ľudí, s ktorými ju počúvate – viac či menej poznáte a máte ju radi (ináč by ste tam neboli).
Tento rok bude možné u Žákovicov vidieť výber z toho najzaujímavejšieho, čo sa na hudobne významnejších okrajoch slovenskej pop music deje. Od Petra Lipu, ktorý namiesto starnutia zreje cez Dorotku Nvotovú, ktorá si z Nepálu priniesla poriadne tvrdú kapelu až po, povedzme, Swan Bride, ktorí práve v týchto dňoch vydávajú nový album, či svieži hiphop Hafnera s Beyuzom.
Ja osobne sa najviac teším na čoraz jemnejšiu a čírejšiu Janu Kirschner – na Pohode som začul len dve pesničky a zdalo sa mi to nádherné. Zvedavý som aj na nové veci skupiny Para – vraj práve v Trenčianskych Bohuslaviciach by mali premiérovo uviesť niekoľko kúskov z albumu, ktorý vydávajú v septembri. Veľmi rád sa ponorím do temného hučania metalového Čadu, teším sa ďalšie extatické vystúpenie Korben Dallas či Zlokota. Keďže som doteraz nemal šancu vidieť a počuť Kuba Ursinyho a jeho Provisorium, som zvedavý, ako sa syn vyrovnal s nástrahami otcových piesní. Keď nás nedávno v redakcii navštívil Jano Kuric, púšťal nám demo verzie niekoľkých nových pesničiek skupiny Vidiek. Ktovie, či niektorá z nich zaznie na Žákovici? Mohli by aj všetky, boli totiž výborné. A Polemic, Slobodná Európa, Zóna A, Chiki Liki Tu-A: to je ako sadnúť si do obľúbeného kresla a otvoriť si fľašu obľúbeného nápoja - neprekvapí vás to a práve to je na tom najlepšie!
O skupine Hex, ktorá je spolu s Marošom Žákovicom hostiteľom tejto rodinnej oslavy si môžete myslieť čo len chcete. Keď však načrú do svojho hrubého spevníka, poviete si (teda aspoň ja si v duchu poviem): takto vyzerá správna pop music, toto sú naozajstné hity. Prvú pesničku ešte počúvate s kritickým odstupom, pri druhej už hýbete končatinami, pri všetkých ostatných už skáčete ako v časoch, keď Ďuďo aj Yxo mali husté dlhé vlasy. A na konci si spolu s mladým publikom žiadate prídavok. Nikde to nie je také dobré ako doma na Žákovici.
Festival Žákovic Open sa ani tento rok nemení, čo je výborné. Akurát tradičný sobotný futbalový zápas fanúšikov proti muzikantom sa tentoraz nebude konať na obecnom futbalovom ihrisku, ale rovno pred hlavným pódiom.
Na Žákovic chodíme ako na rodinnú oslavu. Budeme spolu a bude nám dobre. A hrať nám bude skvelá muzika.
Festival Žákovic Open, ktorého prvý ročník sa konal v roku 2001, sa od všetkých ostatných letných festivalov líši práve tým, že sa na ňom cítite ako doma. Nemusíte sa naháňať po stejdžoch, kde hrajú kapely, ktoré musíte vidieť, nenapĺňa vás nervozita z toho, že kdekoľvek ste, niekde inde vám uniká hudobný objav, ktorý nestihnete objaviť.
Na festivale, ktorý sa tradične koná na lúke pri penzióne Maroša Žákovica v Trenčianskych Bohuslaviciach, nie ste na dobrodružnej výprave, ale vo svojej rodnej vieske. Z hlavného pódia, ako aj z FM stejdžu, umiestneného v stane za cestou, znie hudba, ktorú – podobne ako ľudí, s ktorými ju počúvate – viac či menej poznáte a máte ju radi (ináč by ste tam neboli).
Tento rok bude možné u Žákovicov vidieť výber z toho najzaujímavejšieho, čo sa na hudobne významnejších okrajoch slovenskej pop music deje. Od Petra Lipu, ktorý namiesto starnutia zreje cez Dorotku Nvotovú, ktorá si z Nepálu priniesla poriadne tvrdú kapelu až po, povedzme, Swan Bride, ktorí práve v týchto dňoch vydávajú nový album, či svieži hiphop Hafnera s Beyuzom.
Ja osobne sa najviac teším na čoraz jemnejšiu a čírejšiu Janu Kirschner – na Pohode som začul len dve pesničky a zdalo sa mi to nádherné. Zvedavý som aj na nové veci skupiny Para – vraj práve v Trenčianskych Bohuslaviciach by mali premiérovo uviesť niekoľko kúskov z albumu, ktorý vydávajú v septembri. Veľmi rád sa ponorím do temného hučania metalového Čadu, teším sa ďalšie extatické vystúpenie Korben Dallas či Zlokota. Keďže som doteraz nemal šancu vidieť a počuť Kuba Ursinyho a jeho Provisorium, som zvedavý, ako sa syn vyrovnal s nástrahami otcových piesní. Keď nás nedávno v redakcii navštívil Jano Kuric, púšťal nám demo verzie niekoľkých nových pesničiek skupiny Vidiek. Ktovie, či niektorá z nich zaznie na Žákovici? Mohli by aj všetky, boli totiž výborné. A Polemic, Slobodná Európa, Zóna A, Chiki Liki Tu-A: to je ako sadnúť si do obľúbeného kresla a otvoriť si fľašu obľúbeného nápoja - neprekvapí vás to a práve to je na tom najlepšie!
O skupine Hex, ktorá je spolu s Marošom Žákovicom hostiteľom tejto rodinnej oslavy si môžete myslieť čo len chcete. Keď však načrú do svojho hrubého spevníka, poviete si (teda aspoň ja si v duchu poviem): takto vyzerá správna pop music, toto sú naozajstné hity. Prvú pesničku ešte počúvate s kritickým odstupom, pri druhej už hýbete končatinami, pri všetkých ostatných už skáčete ako v časoch, keď Ďuďo aj Yxo mali husté dlhé vlasy. A na konci si spolu s mladým publikom žiadate prídavok. Nikde to nie je také dobré ako doma na Žákovici.
Festival Žákovic Open sa ani tento rok nemení, čo je výborné. Akurát tradičný sobotný futbalový zápas fanúšikov proti muzikantom sa tentoraz nebude konať na obecnom futbalovom ihrisku, ale rovno pred hlavným pódiom.
Na Žákovic chodíme ako na rodinnú oslavu. Budeme spolu a bude nám dobre. A hrať nám bude skvelá muzika.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.