Keď som nepochodil s nápadom ekumenickej slávnosti u jedného z miestnych farárov, obrátil som sa na neho. Antonio dal do toho takú silu, že lepší záver festivalu si neviem predstaviť. Keď kedysi dávno stretli mladí veriaci pred kostolom môjho otca a vyčítali mu, čo za divné stretnutie divných ľudí to robíme, otec ako festivalový nadšenec im povedal, nech na festival prídu a uvidia. Našťastie, nechali sa presvedčiť. Odvtedy sú na festivale každý rok – v sektore neziskoviek, kde sa stretávajú všetky možné názory a pohľady na svet. Som presvedčený, že ten ich je dôležité počuť tiež. Keď mi Pišta Hríb navrhoval debatu s Róbertom Bezákom a Václavom Malým, bol som nadšený, keď sa ich účasť potvrdila, videl som v tom podobný krok ako urobil otec Antonio či tí veriaci mladíci. Prísť a otvorene komunikovať o viere, Bohu, človeku. Myslím, že to je cesta k tomu, aby budúci Hromníkovia či Hubertovia mali komu odovzdávať zvesť. Debata Róberta Bezáka a Václava Malého bola veľmi silná, jej prepis i záznam vyšli v .týždni, ak ste to nevideli, pozrite si to. Plný stan. Búrlivý potlesk hneď na úvod. Na hudobnom festivale. Určite zacítite silu, aká ide z Róberta Bezáka, určite pocítite, aká silná osobnosť je pán Bezák, aká hlboká je jeho viera a aký je to dobrý človek. Tá debata je len jednou maličkou ukážkou jeho prístupu k ľuďom. Som hrdý, že u nás bol. Som hrdý, že mal náš náramok. Vďaka ľuďom, ako je Róbert Bezák, mám chuť opäť sa viac ponoriť do tajov kresťanstva. A mám chuť opäť siahnuť po jednej z kníh Josepha Ratzingera, v ktorých vraví o viere a rozume. Obávam sa, že jeho neuveriteľnému rozhodnutiu aj tak neporozumiem.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.