Vládou schválený štátny rozpočet zvyšuje pravdepodobnosť prijatia eura. Napriek tomu sa však verejnosť – najmä vinou elektronických médií – nedozvedá skutočnú podstatu hospodárskej politiky.
Politický marketing zatiaľ vyhráva a občania nemajú možnosť dozvedieť sa, aké sú skutočné priority.
Stratégia tohto marketingu spočíva v tom, že zatají, čo sú skutočné priority a upriami pozornosť na úplne nepodstatné veci. Nedostatočne skúsené médiá potom informujú občanov o týchto nepodstatných veciach ako o prioritách.
.skutočná priorita
Verejné financie prerozdeľujú 720 miliárd korún. Podľa hrubého odhadu asi 20 percent výdavkov sú tie neobligatórne (ktoré nie sú prerozdeľované „povinne“ na základe platných zákonov). Na voľné disponovanie má teda vláda sumu okolo 140 miliárd. Tiež sa vám zdá, že priorita v objeme 0,1 alebo 0,2 miliardy je skôr na smiech a mala by byť podávaná ako perlička kdesi uprostred správ alebo novín? V tom prípade by ste asi očakávali, že na začiatku správ alebo na prvých stranách novín budú informácie o skutočných prioritách. Titulky by mali znieť: áno poľnohospodárstvu, nie vzdelaniu a diaľniciam.
Ekonomický koláč Slovenska stúpne budúci rok o 9 percent. Priority by teda mali rásť rýchlejším tempom ako 9 percent, neprioritné výdavky slabším. Lenže dotácie do poľnohospodárstva by podľa rozpočtu mali v budúcom roku narásť o neuveriteľných 32 percent. Dotácie do tohto súkromného sektora teda stúpnu o 6,4 miliardy, zatiaľ čo výdavky na celkové vzdelanie (všetky tri stupne škôl plus veda) stúpnu len o smiešnych 4,3 percenta. Ak by sme dotácie dali na študentov namiesto do kapusty, verejné výdavky na celkové vzdelanie by stúpli už o poctivejších 13 percent. A to by bolo o viac, ako stúpa celkový koláč – a vtedy by vzdelanie bolo naozajstnou prioritou.
Tento príklad ukazuje na dve veci. Prechod na euro a s tým spojená potreba plniť kritériá neznamená všeobecnú úsporu vždy a všade – dovoľuje mať preferované oblasti. Po druhé, poľnohospodárstvo je dnes skutočná priorita. Na rozdiel od vzdelania.
Čísla štátneho rozpočtu nám dovoľujú aj presnejšie porovnávať. Od vzniku Slovenskej republiky vzdelanie zrejme najviac trpelo pod taktovkou ministerky financií Brigity Schmögnerovej, ktorá dokázala šetriť len plošnými opatreniami. V súčasnosti je zaujímavé porovnať už druhý rok novej vlády s posledným rokom tej predchádzajúcej, vzhľadom na dostupný ekonomický koláč. A tak môžeme sledovať, že súčasná vláda navrhuje zobrať oproti tej minulej vláde 2 miliardy vysokému školstvu, vyše dvoch miliárd korún základnému a strednému školstvu a 1 miliardu vede (aj po započítaní peňazí a reálneho čerpania z EÚ). Navyše diaľniciam berie skoro 8 miliárd korún, investíciám na železniciach vyše 4 miliárd korún.
.marketingové priority
Vláda zvykne medzi svoje hlavné národohospodárske priority radiť pomoc mladým prostredníctvom dotovania hypoték, nižšiu DPH na knihy či razantne zvýšený prídavok na prvé dieťa. A samozrejme by uvítala, aby médiá o týchto „hlavných“ prioritách informovali – napokon, cieľom týchto opatrení je okrem iného aj získavať „dobré body“ vo verejnosti. A médiá to aj usilovne robia. Bez toho, aby si uvedomili, že podpora týchto hypoték stojí 0,15 miliardy, dotovanie kníh vyjde na 0,14 miliardy a výdavky na príspevok prvému dieťaťu stoja 0,25 miliardy (a v skutočnosti nestoja prakticky nič, pretože sa nevalorizujú prídavky na ostatné deti). Jedinou relevantnou „prioritou“ je vianočný dôchodok v objeme 1,7 miliardy korún. Aj keď v kontexte budúcoročného rozpočtu treba doplniť, že dôchodcovia sú len štvrtinovou prioritou oproti farmárom.
Dá trochu námahy analyzovať skutočnosť a nenechať sa oklamať marketingom. Práve tu je nenahraditeľná úloha analyticky podkutejších médií – ich činnosť je pre Slovensko dôležitá, pretože lepšie poodhaľuje smerovanie krajiny. Iba lepšia informovanosť občanov môže vytvoriť tlak na to, aby dotácia na jednu kravu a jedného študenta nebola porovnateľnou sumou.
.ján Tóth
Autor je predseda Klubu ekonomických analytikov.
Politický marketing zatiaľ vyhráva a občania nemajú možnosť dozvedieť sa, aké sú skutočné priority.
Stratégia tohto marketingu spočíva v tom, že zatají, čo sú skutočné priority a upriami pozornosť na úplne nepodstatné veci. Nedostatočne skúsené médiá potom informujú občanov o týchto nepodstatných veciach ako o prioritách.
.skutočná priorita
Verejné financie prerozdeľujú 720 miliárd korún. Podľa hrubého odhadu asi 20 percent výdavkov sú tie neobligatórne (ktoré nie sú prerozdeľované „povinne“ na základe platných zákonov). Na voľné disponovanie má teda vláda sumu okolo 140 miliárd. Tiež sa vám zdá, že priorita v objeme 0,1 alebo 0,2 miliardy je skôr na smiech a mala by byť podávaná ako perlička kdesi uprostred správ alebo novín? V tom prípade by ste asi očakávali, že na začiatku správ alebo na prvých stranách novín budú informácie o skutočných prioritách. Titulky by mali znieť: áno poľnohospodárstvu, nie vzdelaniu a diaľniciam.
Ekonomický koláč Slovenska stúpne budúci rok o 9 percent. Priority by teda mali rásť rýchlejším tempom ako 9 percent, neprioritné výdavky slabším. Lenže dotácie do poľnohospodárstva by podľa rozpočtu mali v budúcom roku narásť o neuveriteľných 32 percent. Dotácie do tohto súkromného sektora teda stúpnu o 6,4 miliardy, zatiaľ čo výdavky na celkové vzdelanie (všetky tri stupne škôl plus veda) stúpnu len o smiešnych 4,3 percenta. Ak by sme dotácie dali na študentov namiesto do kapusty, verejné výdavky na celkové vzdelanie by stúpli už o poctivejších 13 percent. A to by bolo o viac, ako stúpa celkový koláč – a vtedy by vzdelanie bolo naozajstnou prioritou.
Tento príklad ukazuje na dve veci. Prechod na euro a s tým spojená potreba plniť kritériá neznamená všeobecnú úsporu vždy a všade – dovoľuje mať preferované oblasti. Po druhé, poľnohospodárstvo je dnes skutočná priorita. Na rozdiel od vzdelania.
Čísla štátneho rozpočtu nám dovoľujú aj presnejšie porovnávať. Od vzniku Slovenskej republiky vzdelanie zrejme najviac trpelo pod taktovkou ministerky financií Brigity Schmögnerovej, ktorá dokázala šetriť len plošnými opatreniami. V súčasnosti je zaujímavé porovnať už druhý rok novej vlády s posledným rokom tej predchádzajúcej, vzhľadom na dostupný ekonomický koláč. A tak môžeme sledovať, že súčasná vláda navrhuje zobrať oproti tej minulej vláde 2 miliardy vysokému školstvu, vyše dvoch miliárd korún základnému a strednému školstvu a 1 miliardu vede (aj po započítaní peňazí a reálneho čerpania z EÚ). Navyše diaľniciam berie skoro 8 miliárd korún, investíciám na železniciach vyše 4 miliárd korún.
.marketingové priority
Vláda zvykne medzi svoje hlavné národohospodárske priority radiť pomoc mladým prostredníctvom dotovania hypoték, nižšiu DPH na knihy či razantne zvýšený prídavok na prvé dieťa. A samozrejme by uvítala, aby médiá o týchto „hlavných“ prioritách informovali – napokon, cieľom týchto opatrení je okrem iného aj získavať „dobré body“ vo verejnosti. A médiá to aj usilovne robia. Bez toho, aby si uvedomili, že podpora týchto hypoték stojí 0,15 miliardy, dotovanie kníh vyjde na 0,14 miliardy a výdavky na príspevok prvému dieťaťu stoja 0,25 miliardy (a v skutočnosti nestoja prakticky nič, pretože sa nevalorizujú prídavky na ostatné deti). Jedinou relevantnou „prioritou“ je vianočný dôchodok v objeme 1,7 miliardy korún. Aj keď v kontexte budúcoročného rozpočtu treba doplniť, že dôchodcovia sú len štvrtinovou prioritou oproti farmárom.
Dá trochu námahy analyzovať skutočnosť a nenechať sa oklamať marketingom. Práve tu je nenahraditeľná úloha analyticky podkutejších médií – ich činnosť je pre Slovensko dôležitá, pretože lepšie poodhaľuje smerovanie krajiny. Iba lepšia informovanosť občanov môže vytvoriť tlak na to, aby dotácia na jednu kravu a jedného študenta nebola porovnateľnou sumou.
.ján Tóth
Autor je predseda Klubu ekonomických analytikov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.