Pre Ruskú federáciu je zasa Sýria najvýznamnejším dlhodobým spojencom na Strednom východe. Z toho vyplýva vetovanie rezolúcií v Bezpečnostnej rade OSN spolu s Čínou ako ďalším stálym členom. To potom vytvára čas a priestor na to, aby sa sýrska armáda a milície Šabíha (zložené do veľkej miery z kriminálnych živlov) najmä rozsiahlym masakrovaním civilného obyvateľstva v ozbrojenom boji s opozičnou Slobodnou armádou Sýrie snažili potlačiť odpor voči existujúcemu režimu.
Tento režim by pritom bez podpory Ruskej federácie a Iránu neprežil. Aby Rusko podporilo jeho udržanie pri moci, vytvorilo z námornej základne Tartus najvýznamnejší logistický oporný bod sýrskeho režimu a základňu svojej stredomorskej flotily, ktorej hlavnou úlohou je zabezpečiť existenciu režimu Bašára al-Asada. Cez Tartus prúdia z Ruskej federácie dodávky tankov, obrnených transportérov, bojových helikoptér, rôznych druhov ľahkej, ťažkej výzbroje, munície, modernej radarovej techniky, umožňujúcej sledovať viacero cieľov, dodávky protilietadlových rakiet, protilodných raketových striel a moderného systému protiraketovej obrany. Cieľom týchto dodávok je znemožniť vytvorenie bezletových zón vo vzdušnom priestore Sýrie a znemožniť prípadné vylodenie intervenčných vojenských jednotiek. Ruskú stredomorskú flotilu v prístave Tartus a jeho okolí tvoria vojnové lode rôzneho druhu a určenia zo zostavy čiernomorskej a baltskej flotily. Medzi nimi sú výsadkové plavidlá, čo naznačuje aj prítomnosť jednotiek námornej pechoty.
Ďalšou poistkou, umožňujúcou prežitie režimu, má byť premiestnenie chemických a biologických zbraní do pohraničného územia s okolitými štátmi, spolu s vyhlásením vládnych predstaviteľov, že budú použité len v prípade intervencie zo zahraničia.
Zbrojné dodávky, ekonomická a finančná pomoc prichádza aj z Iránu. Irán financuje prostredníctvom svojich bánk a bánk v Libanone vojenské úsilie sýrskeho režimu. To zahrnuje aj financovanie nákupu zbraní a vojenského materiálu rôzneho druhu z Ruskej federácie. Okrem tejto finančnej pomoci do občianskej vojny na strane vládnej armády zasahujú príslušníci špecializovaných útvarov Iránskych revolučných gárd. Slobodná armáda Sýrie aj napriek dodávkam určitého množstva najmä ľahkých zbraní a munície zo zahraničia bojuje s vládnou armádou v asymetrickom konflikte, v ktorom predstavuje tú slabšiu stranu.
Z úst predstaviteľov oboch štátov, podporujúcich súčasný sýrsky režim, zazneli vážne upozornenia a výstrahy pred zasahovaním do vnútroštátneho konfliktu Sýrie. Okrem vyhlásení prezidenta Vladimíra Putina na rôznych diplomatických stretnutiach sú to v poslednom čase najmä slová zástupcu veliteľa Iránskych revolučných gárd generála Masúda Džazairiho, že Irán nedovolí zmenu režimu v Sýrii a ak nepriatelia Sýrie budú intervenovať, Irán ich tvrdo zasiahne. Obsahuje to aj rozhodnutie poslať iránsku armádu a ozbrojené jednotky revolučných gárd na pomoc sýrskemu režimu.
Ale je to širší konflikt. Ohrozená je dnes aj Saudská Arábia, a to tým, že by Irán mohol balistickými raketami ostreľovať ropné polia a hlavné mesto Rijád, Džidu a iné, prípadne teroristickými komandami útočiť na rôzne ciele na jej území. Zvlášť ohrozený je však Izrael, jednak raketovým ostreľovaním Tel Avivu a ďalších miest, a potom najmä útokmi oddielov Hizballáhu na sídla v Galilei. Ďalej sú ohrozené Turecko a Jordánsko, ktoré sústreďujú na svojich hraniciach so Sýriou vojenské posily. Mimochodom, začiatkom tohto mesiaca prebiehali prvý raz koordinované manévre vojenského námorníctva Sýrie v Stredomorí a iránskeho v Perzskom zálive. O toto všetko ide dnes v Sýrii.
Autor učí na Katedre politológie FF UK.
Tento režim by pritom bez podpory Ruskej federácie a Iránu neprežil. Aby Rusko podporilo jeho udržanie pri moci, vytvorilo z námornej základne Tartus najvýznamnejší logistický oporný bod sýrskeho režimu a základňu svojej stredomorskej flotily, ktorej hlavnou úlohou je zabezpečiť existenciu režimu Bašára al-Asada. Cez Tartus prúdia z Ruskej federácie dodávky tankov, obrnených transportérov, bojových helikoptér, rôznych druhov ľahkej, ťažkej výzbroje, munície, modernej radarovej techniky, umožňujúcej sledovať viacero cieľov, dodávky protilietadlových rakiet, protilodných raketových striel a moderného systému protiraketovej obrany. Cieľom týchto dodávok je znemožniť vytvorenie bezletových zón vo vzdušnom priestore Sýrie a znemožniť prípadné vylodenie intervenčných vojenských jednotiek. Ruskú stredomorskú flotilu v prístave Tartus a jeho okolí tvoria vojnové lode rôzneho druhu a určenia zo zostavy čiernomorskej a baltskej flotily. Medzi nimi sú výsadkové plavidlá, čo naznačuje aj prítomnosť jednotiek námornej pechoty.
Ďalšou poistkou, umožňujúcou prežitie režimu, má byť premiestnenie chemických a biologických zbraní do pohraničného územia s okolitými štátmi, spolu s vyhlásením vládnych predstaviteľov, že budú použité len v prípade intervencie zo zahraničia.
Zbrojné dodávky, ekonomická a finančná pomoc prichádza aj z Iránu. Irán financuje prostredníctvom svojich bánk a bánk v Libanone vojenské úsilie sýrskeho režimu. To zahrnuje aj financovanie nákupu zbraní a vojenského materiálu rôzneho druhu z Ruskej federácie. Okrem tejto finančnej pomoci do občianskej vojny na strane vládnej armády zasahujú príslušníci špecializovaných útvarov Iránskych revolučných gárd. Slobodná armáda Sýrie aj napriek dodávkam určitého množstva najmä ľahkých zbraní a munície zo zahraničia bojuje s vládnou armádou v asymetrickom konflikte, v ktorom predstavuje tú slabšiu stranu.
Z úst predstaviteľov oboch štátov, podporujúcich súčasný sýrsky režim, zazneli vážne upozornenia a výstrahy pred zasahovaním do vnútroštátneho konfliktu Sýrie. Okrem vyhlásení prezidenta Vladimíra Putina na rôznych diplomatických stretnutiach sú to v poslednom čase najmä slová zástupcu veliteľa Iránskych revolučných gárd generála Masúda Džazairiho, že Irán nedovolí zmenu režimu v Sýrii a ak nepriatelia Sýrie budú intervenovať, Irán ich tvrdo zasiahne. Obsahuje to aj rozhodnutie poslať iránsku armádu a ozbrojené jednotky revolučných gárd na pomoc sýrskemu režimu.
Ale je to širší konflikt. Ohrozená je dnes aj Saudská Arábia, a to tým, že by Irán mohol balistickými raketami ostreľovať ropné polia a hlavné mesto Rijád, Džidu a iné, prípadne teroristickými komandami útočiť na rôzne ciele na jej území. Zvlášť ohrozený je však Izrael, jednak raketovým ostreľovaním Tel Avivu a ďalších miest, a potom najmä útokmi oddielov Hizballáhu na sídla v Galilei. Ďalej sú ohrozené Turecko a Jordánsko, ktoré sústreďujú na svojich hraniciach so Sýriou vojenské posily. Mimochodom, začiatkom tohto mesiaca prebiehali prvý raz koordinované manévre vojenského námorníctva Sýrie v Stredomorí a iránskeho v Perzskom zálive. O toto všetko ide dnes v Sýrii.
Autor učí na Katedre politológie FF UK.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.