KNIHA: Helle Helle Na dně (Paseka 2012)
„Mám pozdravovat od Johna, přejelo ho auto.“ Takto lakonicky komunikujú hrdinovia nového, v poradí štvrtého románu dánskej spisovateľky Helle Helle Na dně, ktorý bol nominovaný na prestížnu Cenu Severskej rady za literatúru. A takto úsporne, a akoby mimochodom, autorka aj celý príbeh rozpráva. Akoby sa nedialo nič, pritom sa dejú veľké, silné a niekedy až tragické veci. Hlavná hrdinka Bente je spisovateľka, ktorá na bohom zabudnutom mieste v dedinke na brehu ostrova hľadá miesto, kde by sa mohla poddať svojej životnej kríze a poplakať si. Namiesto toho nájde dvoch milých ľudí, vlastne oni nájdu ju a pozvú ju ku sebe domov, do svojho života. John a Půťa žijú zdanlivo jednoduchý, nekomplikovaný život, na míle vzdialený od intelektuálneho trápenia spisovateľky, chodia kŕmiť psy, pijú kávu a živia sa príležitostnými brigádami. Bente rýchlo zapadne do ich životného rytmu. Z krátkych spomienok sa, opäť len tak mimochodom, dozvedáme niečo o jej predošlom živote a možných príčinách životnej krízy, ktoré ju dostali až na dno. Ani sa nechce veriť, že takýto komorný román môže byť dramatický, dokonca mnohovrstevnatý. Pripomína severskú kinematografiu, tiež postavenú viac na silnej atmosfére a obrazoch ako na vtipných či vysvetľujúcich dialógoch a akčných scénach. Kladie veľa otázok, ale dáva len málo uspokojivých jednoznačných odpovedí. Tak ako život sám.
.elena Akácsová
KNIHA Remi Kloos a kol.: Muselo sa to takto skončiť? (Miloš Prekop ‒ AND, 2012)
Trojica autorov Remi Kloos, Pero Le Kvet a Siniša Novac má k sebe veľmi blízko. V kuloároch sa dokonca šíri fáma o tom, že ide o jediný svetský príklad trojjedinosti. Ale my tu fámy šíriť nebudeme. Obrazne povedané: Rím mlčí a samotní aktéri sú pod prísahou. Iniciátorom aktuálnej zbierky poviedok je Remi, ktorý k historicky prvej spolupráci na jednej knihe prizval Pera a Sinišu. Remi napísal poviedky o šťastných outsideroch (jedným z nich je napríklad Maroš Háborík, ktorý kedysi začínal s hokejom spolu s Mariánom Gáboríkom, znalci tvrdili, že bol dokonca talentovanejší z hviezdnej dvojice, no Maroš sa nakoniec upísal šitiu). Pero vo svojich poviedkach zmapoval rôzne podoby nešťastných manželských a partnerských vzťahov, no a Siniša pridal niekoľko žánrových príbehov z Chorvátska. Všetci traja autori sú majstri čierneho humoru a aj majstri slova. Vedia sa hrať s literárnymi klišé, niekoľkými vetami dokážu vystavať veže irónie a sarkazmu. A svojich pravidelných čitateľov stále prekvapujú nečakanými pointami. Svet ich príbehov akoby stál na hlave: z chudobných detí vyrastú autori bestsellerov, nepríjemnou epizódou v zaseknutom výťahu (jeho zvratky skončia v jej nákupnej taške, vďaka čomu napne aj ju...) sa začne harmonický vzťah. Veselé a poučné čítanie.
.jk
REVUE Revue svetovej literatúry 2/2012
Štyridsaťosemročná Revue svetovej literatúry (RSL) je slovenským literárnym zázrakom. Vznikla v čase opatrného otvárania sa svetu v šesťdesiatych rokoch, so cťou prežila normalizáciu a vďaka výbornej práci šéfredaktorky Jarmily Samcovej sa jej darí aj v trhových podmienkach. Každé číslo je vzrušujúcim poznávacím zájazdom do literárnych svetov, ktoré by sme bez RSL nahliadali len cez úzku štrbinu sporadických slovenských či (častejšie) českých prekladov. Aktuálne číslo, venované fínskej literatúre, neobyčajne vysoký „kvalitatívny priemer" RSL ešte presahuje. Zuzane Drábekovej a tímu prekladateľov z fínčiny a švédštiny sa v ňom podarilo vytvoriť nielen farebnú, ale ešte k tomu aj mimoriadne atraktívnu mozaiku toho, čo dnes fínsku literatúru tvorí. Máme tu ukážku z detektívky aj z filozofickej úvahy, je tu poézia, sú tu poviedky aj úryvky z románov. Človeka, ktorý vníma Fínsko a Fínov len cez zaužívané stereotypy, prekvapí humor, ľahkosť, ako aj žánrová a tématická pestrosť. Autori sú Fíni, fínski Švédi a jedna fínska Ruska (román fínskej Slovenky Alexandry Salmela je v RSL recenzovaný). Súčasná fínska literatúra je nesmierne bohatá. A pritom, ako sa dozvedáme z informačne bohatého textu Milana Žitného, prvé beletristické dielo vo fínčine (román Sedem bratov od Aleksisa Kiviho) vzniklo až v roku 1870. V roku 2014 bude Fínsko čestným hosťom Frankfurtského knižného veľtrhu. Nuž, zdá sa, že hokej nie je všetko.
.jk
„Mám pozdravovat od Johna, přejelo ho auto.“ Takto lakonicky komunikujú hrdinovia nového, v poradí štvrtého románu dánskej spisovateľky Helle Helle Na dně, ktorý bol nominovaný na prestížnu Cenu Severskej rady za literatúru. A takto úsporne, a akoby mimochodom, autorka aj celý príbeh rozpráva. Akoby sa nedialo nič, pritom sa dejú veľké, silné a niekedy až tragické veci. Hlavná hrdinka Bente je spisovateľka, ktorá na bohom zabudnutom mieste v dedinke na brehu ostrova hľadá miesto, kde by sa mohla poddať svojej životnej kríze a poplakať si. Namiesto toho nájde dvoch milých ľudí, vlastne oni nájdu ju a pozvú ju ku sebe domov, do svojho života. John a Půťa žijú zdanlivo jednoduchý, nekomplikovaný život, na míle vzdialený od intelektuálneho trápenia spisovateľky, chodia kŕmiť psy, pijú kávu a živia sa príležitostnými brigádami. Bente rýchlo zapadne do ich životného rytmu. Z krátkych spomienok sa, opäť len tak mimochodom, dozvedáme niečo o jej predošlom živote a možných príčinách životnej krízy, ktoré ju dostali až na dno. Ani sa nechce veriť, že takýto komorný román môže byť dramatický, dokonca mnohovrstevnatý. Pripomína severskú kinematografiu, tiež postavenú viac na silnej atmosfére a obrazoch ako na vtipných či vysvetľujúcich dialógoch a akčných scénach. Kladie veľa otázok, ale dáva len málo uspokojivých jednoznačných odpovedí. Tak ako život sám.
.elena Akácsová
KNIHA Remi Kloos a kol.: Muselo sa to takto skončiť? (Miloš Prekop ‒ AND, 2012)
Trojica autorov Remi Kloos, Pero Le Kvet a Siniša Novac má k sebe veľmi blízko. V kuloároch sa dokonca šíri fáma o tom, že ide o jediný svetský príklad trojjedinosti. Ale my tu fámy šíriť nebudeme. Obrazne povedané: Rím mlčí a samotní aktéri sú pod prísahou. Iniciátorom aktuálnej zbierky poviedok je Remi, ktorý k historicky prvej spolupráci na jednej knihe prizval Pera a Sinišu. Remi napísal poviedky o šťastných outsideroch (jedným z nich je napríklad Maroš Háborík, ktorý kedysi začínal s hokejom spolu s Mariánom Gáboríkom, znalci tvrdili, že bol dokonca talentovanejší z hviezdnej dvojice, no Maroš sa nakoniec upísal šitiu). Pero vo svojich poviedkach zmapoval rôzne podoby nešťastných manželských a partnerských vzťahov, no a Siniša pridal niekoľko žánrových príbehov z Chorvátska. Všetci traja autori sú majstri čierneho humoru a aj majstri slova. Vedia sa hrať s literárnymi klišé, niekoľkými vetami dokážu vystavať veže irónie a sarkazmu. A svojich pravidelných čitateľov stále prekvapujú nečakanými pointami. Svet ich príbehov akoby stál na hlave: z chudobných detí vyrastú autori bestsellerov, nepríjemnou epizódou v zaseknutom výťahu (jeho zvratky skončia v jej nákupnej taške, vďaka čomu napne aj ju...) sa začne harmonický vzťah. Veselé a poučné čítanie.
.jk
REVUE Revue svetovej literatúry 2/2012
Štyridsaťosemročná Revue svetovej literatúry (RSL) je slovenským literárnym zázrakom. Vznikla v čase opatrného otvárania sa svetu v šesťdesiatych rokoch, so cťou prežila normalizáciu a vďaka výbornej práci šéfredaktorky Jarmily Samcovej sa jej darí aj v trhových podmienkach. Každé číslo je vzrušujúcim poznávacím zájazdom do literárnych svetov, ktoré by sme bez RSL nahliadali len cez úzku štrbinu sporadických slovenských či (častejšie) českých prekladov. Aktuálne číslo, venované fínskej literatúre, neobyčajne vysoký „kvalitatívny priemer" RSL ešte presahuje. Zuzane Drábekovej a tímu prekladateľov z fínčiny a švédštiny sa v ňom podarilo vytvoriť nielen farebnú, ale ešte k tomu aj mimoriadne atraktívnu mozaiku toho, čo dnes fínsku literatúru tvorí. Máme tu ukážku z detektívky aj z filozofickej úvahy, je tu poézia, sú tu poviedky aj úryvky z románov. Človeka, ktorý vníma Fínsko a Fínov len cez zaužívané stereotypy, prekvapí humor, ľahkosť, ako aj žánrová a tématická pestrosť. Autori sú Fíni, fínski Švédi a jedna fínska Ruska (román fínskej Slovenky Alexandry Salmela je v RSL recenzovaný). Súčasná fínska literatúra je nesmierne bohatá. A pritom, ako sa dozvedáme z informačne bohatého textu Milana Žitného, prvé beletristické dielo vo fínčine (román Sedem bratov od Aleksisa Kiviho) vzniklo až v roku 1870. V roku 2014 bude Fínsko čestným hosťom Frankfurtského knižného veľtrhu. Nuž, zdá sa, že hokej nie je všetko.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.