.váš nový album je výrazne odlišný od debutu. V čom vnímate tú odlišnosť a s akým zámerom ste vyrábali túto muziku?
Fuxo: Nový album sme viac my. Aj preto sa volá jednoducho Swan Bride. Navyše sme to my o 6 rokov starší. Ťahá nám na 30 a chtiac-nechtiac sa na isté veci pozeráme inak, ako keď sme vydali prvý album. Kým ten bol trochu o hľadaní samého seba, búrení sa proti „prúdu“, tieto skladby sú skôr pohľadom na život, rekapituláciou niektorých zlomových okamihov a v konečnom dôsledku akousi katarziou. Nerobili sme to zámerne, hudba sa doslova vyskytla a prihlásila o slovo. Samo nahrávanie bol proces, prvýkrát sme šli na vlastnú päsť. Bolo to ťažké, keďže v tomto smere sme boli panici. Ale na druhej strane, práve táto skutočnosť vyústila do neobyčajnej tvorivej slobody a zvláštneho výsledku. Naším zámerom bolo vytvoriť niečo zvláštne, možno až kuriózne.
Matej: Na tomto albume sa podľa mňa vykryštalizovala povaha Swan Bride. Predošlé počiny nás postupne formovali, ale až s týmto sme sa dostali na náš level, bližšie k sebe. Toto sme my, toto je náš zvuk, takto ponímame hudbu, ktorú máme momentálne v sebe a takto vnímame svet a emócie.
.predpokladám, že ste nové piesne testovali aj na koncertoch. Ako na ne reagujú ľudia oproti starším veciam?
F: V poslednom čase si koncerty užívam trochu sebecky a prestávam vnímať, ako reagujú ľudia. Nikdy predtým som si ich tak nevychutnal :D.
M: Myslím, že najprv sú trošku v šoku, lebo od nás čakajú dynamický rokenrol a tieto nové piesne sú iné, ale čo som odpozoroval, tak sú nimi zaujatí a počúvajú, dávajú im šancu a čakajú, kam sa tá pieseň rozvinie. Ale myslím, že tá nálada a zvuk a atmosféra ľudí baví, veľakrát som sa stretol s názorom, že je to iné, osobité, a to ma teší. Cieľom je, aby viac počúvali, nechali svoju myseľ voľne lietať, zabudli na okolie a možno viac snívali.
.z nových Swan Bride cítiť určitý koncept.
F: Konceptom je nemať koncept. Keď sa nad tým zamyslíš, dáva to zmysel. Lebo, ak si v tej hudbe koncept našiel, tak si nad ňou musel rozmýšľať. No a to je ten koncept.
.ktorí muzikanti vás momentálne najviac inšpirujú?
F: To by bolo na dlho. Pomaly každá dekáda 20. storočia prišla s niečím neuveriteľne inšpiratívnym. Zvádza to k recyklácii. Najmä v dobe, ktorá až taká inšpiratívna nie je. Podľa všeobecných náznakov žijeme v období akejsi koláže... možno aj naša hudba je len kolážou. Ale všetkých umelcov, ktorí ma inšpirujú, spája jedna vec. A to, že našli svoj hlas. V tomto veľkom virtuálnom svete, kde sa všetky naše „originálne“ hlasy spájajú do jedného súvislého šumu, je to takmer utopická vízia. Nájsť svoj vlastný hlas. Nejde to inak, ako metódou pokus-omyl. Alebo sa na to vykašľať a spievať si len sám pre seba v sprche. Zvažujem oboje.
.vo veľmi rýchlom čase ste dali von aj dva videoklipy. Kto ich má na svedomí a ako vznikali?
F: Náhoda. Nedávno sa nám ozval Igor Bruso, ktorý sa ponúkol, že by nám chcel urobiť klip, pretože sa mu páči naša hudba. Ja som si pozrel jeho veci, vypočul som si nápady, inšpirácie a jednoducho sme si sadli. Pesničku (Nowhere Child) si z albumu vybral sám, napísal scenár a angažoval hercov. Nestačil som sa diviť. Je to talentovaný človek s vlastnou víziou. S takými budeme vždy radi spolupracovať. Druhý klip nakrútil na 36 mm film mladý slovenský režisér Miro Remo. Je to kamarát a zároveň už kapacita, ktorá po svetových festivaloch zbiera XY ocenení za svoj film Arsy-Versy. Klip, ktorý nakrútil, je veľmi spontánny, presne taký ako samotná pieseň. Dá sa povedať, že boli pre seba stvorení.. A ak sa niekomu zdá, že to je nekoordinovaný úlet, plný chaotických obrazov a odkazov z jeho amerických potuliek, presne tak to má byť. Mimochodom, je to naša prvá vec so slovenským textom. Mnohí nás na to často nahovárali, ale až teraz sme to tak cítili. To, že sa volá Cadillac a klip je nakrútený v USA, neriešte. Tiež pijete Coca-Colu, občas papáte u McDonalda a vyjadrujete sa výrazmi ako OK, LOL, OMG etc. Mimochodom, tešíme sa na komentáre, že máme hroznú slovenčinu.
.akým spôsobom sa zmenil váš pohľad na účinkovanie v kapele od času, keď ste začínali?
F: Drasticky. Neviem to formulovať.
M: Začal som si viac užívať hranie. Pochopil som, že tým, čo tvorím, je nemožné sa živiť. Preto som upustil od takých očakávaní a zrazu prišiel zvláštny pocit oslobodenia a spontánnej radosti z hudby samotnej.
.čo pre vás znamená hranie v Swan Bride? Vieš si predstaviť, že by ste sa prestali venovať koncertom?
F: Súčasť života. Byť sám sebou. Viem si to predstaviť. Dokonca veľmi živo. Kreslil by som, miloval sa so svojou priateľkou a skladal piesne v sprche, ako som už spomenul vyššie.
M: Tvoriť a hrať s ľuďmi, ktorých považujem za svoju rodinu, vnútornú sebarealizáciu a filter emócií, ktoré zažívam. Niečo sa vždy končí, aby sa niečo iné začalo. Každý máme svoj vlastný život, so všetkým, čo k tomu patrí. Hudba je len jednou zložkou. Asi by som sa viac sústredil na písanie, šport, svojich psov a viac sa venoval svojej priateľke a rodine.
.vy ste boli nedávno na balkánskom turné? Ako ste sa mali?
M: Balkán je veľmi zvláštny región. Život tam beží úplne inak ako tu. Pre mňa je fascinujúce to sledovať a premýšľať nad tým. Ľudia sú tam veľmi milí, nekonfliktní a myslím, že úprimnejší a otvorenejší voči novým veciam. Tu mám miestami pocit, že ľudia majú v sebe príliš veľa predsudkov a nevedia sa odosobniť, nechať veci tak a uvoľniť sa.
.nakrúcali ste tam aj dokument s filmárom Mirom Remom. O čom bude a kedy ho budeme môcť vidieť?
F: Pravdepodobne to bude film, a nie dokument. Sami nevieme. Bude o živote, minimálne o etape nášho života. Alebo o nenaplnených/naplnených snoch. Ťažko povedať. A kedy bude? To nevie nikto.
.ako vnímate dianie na domácej scéne a čo z nej vám naposledy urobilo radosť?
F: Vieš, že neviem? Ale zato viem, že nejaký Slávik nakrútil gay porno. Nie je to zvrátené? Bezpredmetná informácia, ktorá sa k tebe dostane, aj keď nechceš a informácia, ktorá možno za niečo stojí, ale sa k tebe nedostane vôbec... najmä keď si, ako ja ‒ „Facebook negative“.
M: Mne naposledy spravila radosť kapela Zlokot. Tým, čo robia a ako. Ešte som nemal možnost vidieť ich naživo, ale počúvam samé chvály, tak sa teším na Žákovic, kde budú hrať. Ešte sa mi páči česká kapela Luno. Ema má krásny hlas a prejav.
.máte tendencie hrať pomerne veľa koncertov v zahraničí. Aký to má pre vašu kapelu význam?
F: Podstatné je, že to má význam. Minimálne pre nás, ako kapelu.
M: Význam je v tom, že sú to nové výzvy a omnoho širšie publikum.
Swan Bride /
Nový album Swan Bride je užasným zážitkom a na slovenskej scéne neuveriteľným prekvapením. Chalani sa úplne odtrhli od pomyselných schém „ako sa to u nás má robiť“ a vytvorili krásnu zvukovú koláž. Treba podotknúť, že tá krása je relatívna a tkvie možno v škaredosti. Inými slovami „estetika naruby“, ktorá sa mainstreamového poslucháča nedotýka. Surovosť zvuku, melodika pripomínajúca The Cure, atmosféra Joy Division či fragmenty surfrocku. Spomínaná melodika buble pod nánosmi reverbov a zachrípnutých klávesov. Basa rezonuje zospodu ako ťažká hrozba a do toho Matej Rafa deklamuje svoju poéziu v anglickom jazyku. Oproti debutu je tento album omnoho väčším dobrodružstvom na poli zvuku i na tom skladateľskom. Neomrzí po pár počutiach, dá sa v ňom blúdiť dlho, vyvoláva asociácie a obrazy, je hravý a inšpiratívny. Dovolím si povedať, že nadčasový.
Fuxo: Nový album sme viac my. Aj preto sa volá jednoducho Swan Bride. Navyše sme to my o 6 rokov starší. Ťahá nám na 30 a chtiac-nechtiac sa na isté veci pozeráme inak, ako keď sme vydali prvý album. Kým ten bol trochu o hľadaní samého seba, búrení sa proti „prúdu“, tieto skladby sú skôr pohľadom na život, rekapituláciou niektorých zlomových okamihov a v konečnom dôsledku akousi katarziou. Nerobili sme to zámerne, hudba sa doslova vyskytla a prihlásila o slovo. Samo nahrávanie bol proces, prvýkrát sme šli na vlastnú päsť. Bolo to ťažké, keďže v tomto smere sme boli panici. Ale na druhej strane, práve táto skutočnosť vyústila do neobyčajnej tvorivej slobody a zvláštneho výsledku. Naším zámerom bolo vytvoriť niečo zvláštne, možno až kuriózne.
Matej: Na tomto albume sa podľa mňa vykryštalizovala povaha Swan Bride. Predošlé počiny nás postupne formovali, ale až s týmto sme sa dostali na náš level, bližšie k sebe. Toto sme my, toto je náš zvuk, takto ponímame hudbu, ktorú máme momentálne v sebe a takto vnímame svet a emócie.
.predpokladám, že ste nové piesne testovali aj na koncertoch. Ako na ne reagujú ľudia oproti starším veciam?
F: V poslednom čase si koncerty užívam trochu sebecky a prestávam vnímať, ako reagujú ľudia. Nikdy predtým som si ich tak nevychutnal :D.
M: Myslím, že najprv sú trošku v šoku, lebo od nás čakajú dynamický rokenrol a tieto nové piesne sú iné, ale čo som odpozoroval, tak sú nimi zaujatí a počúvajú, dávajú im šancu a čakajú, kam sa tá pieseň rozvinie. Ale myslím, že tá nálada a zvuk a atmosféra ľudí baví, veľakrát som sa stretol s názorom, že je to iné, osobité, a to ma teší. Cieľom je, aby viac počúvali, nechali svoju myseľ voľne lietať, zabudli na okolie a možno viac snívali.
.z nových Swan Bride cítiť určitý koncept.
F: Konceptom je nemať koncept. Keď sa nad tým zamyslíš, dáva to zmysel. Lebo, ak si v tej hudbe koncept našiel, tak si nad ňou musel rozmýšľať. No a to je ten koncept.
.ktorí muzikanti vás momentálne najviac inšpirujú?
F: To by bolo na dlho. Pomaly každá dekáda 20. storočia prišla s niečím neuveriteľne inšpiratívnym. Zvádza to k recyklácii. Najmä v dobe, ktorá až taká inšpiratívna nie je. Podľa všeobecných náznakov žijeme v období akejsi koláže... možno aj naša hudba je len kolážou. Ale všetkých umelcov, ktorí ma inšpirujú, spája jedna vec. A to, že našli svoj hlas. V tomto veľkom virtuálnom svete, kde sa všetky naše „originálne“ hlasy spájajú do jedného súvislého šumu, je to takmer utopická vízia. Nájsť svoj vlastný hlas. Nejde to inak, ako metódou pokus-omyl. Alebo sa na to vykašľať a spievať si len sám pre seba v sprche. Zvažujem oboje.
.vo veľmi rýchlom čase ste dali von aj dva videoklipy. Kto ich má na svedomí a ako vznikali?
F: Náhoda. Nedávno sa nám ozval Igor Bruso, ktorý sa ponúkol, že by nám chcel urobiť klip, pretože sa mu páči naša hudba. Ja som si pozrel jeho veci, vypočul som si nápady, inšpirácie a jednoducho sme si sadli. Pesničku (Nowhere Child) si z albumu vybral sám, napísal scenár a angažoval hercov. Nestačil som sa diviť. Je to talentovaný človek s vlastnou víziou. S takými budeme vždy radi spolupracovať. Druhý klip nakrútil na 36 mm film mladý slovenský režisér Miro Remo. Je to kamarát a zároveň už kapacita, ktorá po svetových festivaloch zbiera XY ocenení za svoj film Arsy-Versy. Klip, ktorý nakrútil, je veľmi spontánny, presne taký ako samotná pieseň. Dá sa povedať, že boli pre seba stvorení.. A ak sa niekomu zdá, že to je nekoordinovaný úlet, plný chaotických obrazov a odkazov z jeho amerických potuliek, presne tak to má byť. Mimochodom, je to naša prvá vec so slovenským textom. Mnohí nás na to často nahovárali, ale až teraz sme to tak cítili. To, že sa volá Cadillac a klip je nakrútený v USA, neriešte. Tiež pijete Coca-Colu, občas papáte u McDonalda a vyjadrujete sa výrazmi ako OK, LOL, OMG etc. Mimochodom, tešíme sa na komentáre, že máme hroznú slovenčinu.
.akým spôsobom sa zmenil váš pohľad na účinkovanie v kapele od času, keď ste začínali?
F: Drasticky. Neviem to formulovať.
M: Začal som si viac užívať hranie. Pochopil som, že tým, čo tvorím, je nemožné sa živiť. Preto som upustil od takých očakávaní a zrazu prišiel zvláštny pocit oslobodenia a spontánnej radosti z hudby samotnej.
.čo pre vás znamená hranie v Swan Bride? Vieš si predstaviť, že by ste sa prestali venovať koncertom?
F: Súčasť života. Byť sám sebou. Viem si to predstaviť. Dokonca veľmi živo. Kreslil by som, miloval sa so svojou priateľkou a skladal piesne v sprche, ako som už spomenul vyššie.
M: Tvoriť a hrať s ľuďmi, ktorých považujem za svoju rodinu, vnútornú sebarealizáciu a filter emócií, ktoré zažívam. Niečo sa vždy končí, aby sa niečo iné začalo. Každý máme svoj vlastný život, so všetkým, čo k tomu patrí. Hudba je len jednou zložkou. Asi by som sa viac sústredil na písanie, šport, svojich psov a viac sa venoval svojej priateľke a rodine.
.vy ste boli nedávno na balkánskom turné? Ako ste sa mali?
M: Balkán je veľmi zvláštny región. Život tam beží úplne inak ako tu. Pre mňa je fascinujúce to sledovať a premýšľať nad tým. Ľudia sú tam veľmi milí, nekonfliktní a myslím, že úprimnejší a otvorenejší voči novým veciam. Tu mám miestami pocit, že ľudia majú v sebe príliš veľa predsudkov a nevedia sa odosobniť, nechať veci tak a uvoľniť sa.
.nakrúcali ste tam aj dokument s filmárom Mirom Remom. O čom bude a kedy ho budeme môcť vidieť?
F: Pravdepodobne to bude film, a nie dokument. Sami nevieme. Bude o živote, minimálne o etape nášho života. Alebo o nenaplnených/naplnených snoch. Ťažko povedať. A kedy bude? To nevie nikto.
.ako vnímate dianie na domácej scéne a čo z nej vám naposledy urobilo radosť?
F: Vieš, že neviem? Ale zato viem, že nejaký Slávik nakrútil gay porno. Nie je to zvrátené? Bezpredmetná informácia, ktorá sa k tebe dostane, aj keď nechceš a informácia, ktorá možno za niečo stojí, ale sa k tebe nedostane vôbec... najmä keď si, ako ja ‒ „Facebook negative“.
M: Mne naposledy spravila radosť kapela Zlokot. Tým, čo robia a ako. Ešte som nemal možnost vidieť ich naživo, ale počúvam samé chvály, tak sa teším na Žákovic, kde budú hrať. Ešte sa mi páči česká kapela Luno. Ema má krásny hlas a prejav.
.máte tendencie hrať pomerne veľa koncertov v zahraničí. Aký to má pre vašu kapelu význam?
F: Podstatné je, že to má význam. Minimálne pre nás, ako kapelu.
M: Význam je v tom, že sú to nové výzvy a omnoho širšie publikum.
Swan Bride /
Nový album Swan Bride je užasným zážitkom a na slovenskej scéne neuveriteľným prekvapením. Chalani sa úplne odtrhli od pomyselných schém „ako sa to u nás má robiť“ a vytvorili krásnu zvukovú koláž. Treba podotknúť, že tá krása je relatívna a tkvie možno v škaredosti. Inými slovami „estetika naruby“, ktorá sa mainstreamového poslucháča nedotýka. Surovosť zvuku, melodika pripomínajúca The Cure, atmosféra Joy Division či fragmenty surfrocku. Spomínaná melodika buble pod nánosmi reverbov a zachrípnutých klávesov. Basa rezonuje zospodu ako ťažká hrozba a do toho Matej Rafa deklamuje svoju poéziu v anglickom jazyku. Oproti debutu je tento album omnoho väčším dobrodružstvom na poli zvuku i na tom skladateľskom. Neomrzí po pár počutiach, dá sa v ňom blúdiť dlho, vyvoláva asociácie a obrazy, je hravý a inšpiratívny. Dovolím si povedať, že nadčasový.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.