Každé obdobie má svoju hudbu.
Každá hudba má farby, vôňu a chuť.
Od príchodu dcérky Hanky je všetko dúhovejšie, voňavejšie, sladšie a všetko to dopĺňa severský vánok vo forme nórskej speváčky Mari Boine Persen.
Keďže mám dať päť hviezdičiek albumu, tak teda nech je to práve album od tejto výbornej speváčky, konkrétne album Idjagiedas z roku 2006, na ktorom je hneď ako prvá moja najobľúbenejšia pesnička Vuoi Vuoi Mu.
Keď som ju pred nedávnom prvýkrát počul, oblialo ma silné mrazenie a okamžite som sa ocitol kdesi na zasnežených pláňach. Poznám tento pocit z detstva a prežíval som ho zakaždým, keď som na LP platni počúval rozprávku Snehová kráľovná. Bolo mi blízke to mrazivé biele prostredie, v ktorom sa odohrával príbeh Kaya a Gerdy. Keď v roku 1987 zúrila snehová kalamita a my sme mali prázdniny, túžil som, aby sa to nikdy neskončilo. Túto moju náklonnosť k zime som pochopil, až keď som sa plavil nórskymi fjordmi. Zdá sa mi, že ak už som žil niekedy v minulom živote, tak určite niekde ďaleko na severe...
Keď si potrebujem oddýchnuť, pustím si piesne Mari Boine a prechádzam sa po nekonečných ľadových pláňach a užívam si to TICHO BIELE.
Prajem príjemné chladivé počúvanie.
S pozdravom Teo.
Teo Heriban/ je jeden z najvyťaženejších bubeníkov slovenskej indie scény. Hrá v kapelách Billy Barman, Sounds Like This, Le Payaco, ako aj v (slovenskej) kapele Doroty Nvotovej.
Každá hudba má farby, vôňu a chuť.
Od príchodu dcérky Hanky je všetko dúhovejšie, voňavejšie, sladšie a všetko to dopĺňa severský vánok vo forme nórskej speváčky Mari Boine Persen.
Keďže mám dať päť hviezdičiek albumu, tak teda nech je to práve album od tejto výbornej speváčky, konkrétne album Idjagiedas z roku 2006, na ktorom je hneď ako prvá moja najobľúbenejšia pesnička Vuoi Vuoi Mu.
Keď som ju pred nedávnom prvýkrát počul, oblialo ma silné mrazenie a okamžite som sa ocitol kdesi na zasnežených pláňach. Poznám tento pocit z detstva a prežíval som ho zakaždým, keď som na LP platni počúval rozprávku Snehová kráľovná. Bolo mi blízke to mrazivé biele prostredie, v ktorom sa odohrával príbeh Kaya a Gerdy. Keď v roku 1987 zúrila snehová kalamita a my sme mali prázdniny, túžil som, aby sa to nikdy neskončilo. Túto moju náklonnosť k zime som pochopil, až keď som sa plavil nórskymi fjordmi. Zdá sa mi, že ak už som žil niekedy v minulom živote, tak určite niekde ďaleko na severe...
Keď si potrebujem oddýchnuť, pustím si piesne Mari Boine a prechádzam sa po nekonečných ľadových pláňach a užívam si to TICHO BIELE.
Prajem príjemné chladivé počúvanie.
S pozdravom Teo.
Teo Heriban/ je jeden z najvyťaženejších bubeníkov slovenskej indie scény. Hrá v kapelách Billy Barman, Sounds Like This, Le Payaco, ako aj v (slovenskej) kapele Doroty Nvotovej.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.