Ticho po búrke? Alebo pred ďalšou? Po zdravotných poisťovniach, druhom dôchodkovom pilieri, novinároch, bankách, energetických firmách, rafinérii, Maďaroch a hypermarketoch sa zatiaľ na najbližší objekt premiérovho zájmu ešte len čaká.
Niežeby sa tie minulé boje skončili, ale keďže momentálne pozornosť spoločnosti nepúta všetkostravujúci oheň boja s permanentne vyrábanými nepriateľmi, do pozornosti sa dostávajú aj iné, nemenej dôležité udalosti.
.rozpočet
Sociálna demokracia na slovenský spôsob vo svojom druhom štátnom rozpočte naplno odhaľuje, v čom spočíva ono pre súčasnú vládu príznačné sociálne cítenie a národné myslenie.
Stačí pohľad na pár základných údajov. Deficit verejných financií by mal na budúci rok klesnúť na 2,3 percenta HDP. To je najmenej od vzniku Slovenska, čo by mohlo byť potešiteľné, keby... to nebolo v čase takého vysokého rastu ekonomiky a keby zároveň bola štruktúra výdavkov rozpočtu taká dobrá, že by mohla ospravedlniť ďalšie desiatky miliárd nového dlhu. Ak by sme však klesajúci deficit napriek tomu označili za dobrú správu – a vzhľadom na charakter súčasnej vlády ňou tak trochu asi aj je – bola by prvou a poslednou zároveň.
Pohľad na výdavkové priority umožňuje nahliadnuť do tajomstiev „budovania sociálneho štátu“. V úplnej skratke (viac na nasledujúcej dvojstrane) sa dá rozpočet definovať ako zanedbávanie oblastí dôležitých pre budúcnosť (napríklad vzdelávacieho systému, podpory rodiny či infraštruktúry) na úkor prejedania (najmä v poľnohospodárstve).
Štruktúra verejných výdavkov na Slovensku nikdy nebola oslnivá, markantné zlepšovanie z posledných rokov je však už minulosťou. A fakt, že podiel deficitu na HDP je nižší než bol doposiaľ, to zo spomínaných dôvodov nevytrhne. Chudobná, izolovaná a rozkrádaná krajina v priebehu desaťročia prešla od úpadku a depresie k najvyššiemu rastu ekonomiky v EÚ a optimizmu. Obrovská šanca, ktorá prišla s reformami a začlenením do OECD, NATO a EÚ, priniesla naozaj dobré časy. Predbežne to však na šťastný koniec nevyzerá – tieto časy premrhávame. Svet okolo nás reformuje, my čelíme chávezovskej rétorike a cúvame späť. Dnes sme na tom konečne dobre, robíme však všetko preto, aby sa dobré časy rýchlo skončili. Priority dnešnej vlády vo verejných výdavkoch sú toho dobrou ukážkou.
.poplašná správa
Cúvanie späť do čias onej depresie z 90. rokov je badateľné aj v iných veciach. Zaujímavé bolo napríklad odôvodnenie vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii, pripojené k zamietnutiu trestného oznámenia exministra práce a sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka voči premiérovi Robertovi Ficovi za podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia poplašnej správy. Exminister Kaník si myslí, že Fico vyjadreniami na adresu dôchodkových správcovských spoločností (ich prirovnávaním ku skrachovaných nebankovým subjektom či tvrdením, že keďže sú v strate, nemohli by vyplatiť dôchodkové úspory) šíril poplašnú správu. Vyšetrovateľ však tvrdí, že treba rozlišovať „charakter a povahu prejavu rozširovanej správy, aby bolo možné odlíšiť poplašnú správu od subjektívneho hodnotenia situácie, ku ktorej sa správa vzťahuje, čo môže byť napríklad kritika určitého stavu, v ktorej rámci sú vyslovené určité obavy z konkrétnej skutočnosti“.
A on to zreteľne rozlišuje – ako píše, „nebolo zistené“, že by Ficove výroky naplnili skutkovú podstatu trestného činu.
Odôvodnenie obsahuje aj nešťastne formulovanú vetu, že tlačová konferencia premiéra s ministerkou práce a sociálnych vecí, na ktorej sa inkriminovaných výrokov dopustil, „sa konala z dôvodu neustálych útokov na vládu SR a jej predstaviteľov“. Vyšetrovateľ zabudol dodať, že to tvrdí premiér – a či je to „zabudnutie“ dôsledkom policajtovo presvedčenia, alebo zlej štylistiky, je sekundárne. Podstatnejšie je, že odôvodnenie neponúka (hoci predstiera snahu) nijaký zrozumiteľný dôvod, prečo reči, ktoré premiér na tlačovke šíril, nemožno chápať ako „úmyselné spôsobenie nebezpečenstva vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva rozšírením poplašnej nepravdivej správy“, ako hovorí Trestný zákon. Úmyslom sa predseda vlády netají, nepravdivé výroky Kaníkovo podanie presne zdokumentovalo a pred dôsledkami vážneho znepokojenia časti obyvateľstva ochránila správcovské spoločnosti iba nemožnosť vybrať z nich peniaze kedykoľvek. Ak by čosi podobné odznelo na adresu ktorejkoľvek banky, dnes by už neexistovala – zruinovali by ju vkladatelia, ktorí by chceli hneď všetko vybrať. Veď kto by nechal úspory v inštitúcii, o ktorej premiér hovorí, že nemá na vyplatenie vkladov?
Keď sa onedlho druhý pilier na pol roka otvorí, premiérova zdržanlivosť asi skúšaná nebude. Pri takejto ústretovej polícii si rozhodne nemusí dávať pozor na reči.
.znárodňovanie
S právom je tu vo všeobecnosti problém – jeho kvalita totiž nie je daná iba zákonmi, ale aj spoločenskou klímou. Tú politici už dlhší čas nastavujú na akceptovanie tvrdenia, že „keď ide o veľa, nemôže nás predsa brzdiť pár tvrdohlavých súkromných vlastníkov“. Naposledy sa tento princíp prejavil v Zákone o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest. Parlamentná väčšina posunula do druhého čítania zákon, ktorý okrem iného umožňuje stavať aj na cudzom pozemku s tým, že jeho vlastníctvo musí byť vyrovnané až pri kolaudácii. Minister dopravy Ľubomír Vážny si možno úprimne myslí, že ak parlament tento zákon neschváli, a preto nebude možné urýchliť budovanie dopravnej infraštruktúry na východ, „Slovensko klesne na úroveň banánovej republiky“.
Lenže minister sa mýli. Slovensko na úroveň banánovej republiky klesne vtedy, keď parlament takýto zákon schváli a Ústavný súd ho nezruší. Ak totiž majú banánové republiky niečo spoločné, je to neúcta a pošliapavanie súkromného vlastníctva.
Rozpočet, ktorý je štedrejší k prasatám ako k školákom; polícia, ktorá je ústretová k moci; znárodňovanie „vo verejnom záujme“ bez možnosti odložiť nezvratné kroky aspoň do majetkovo-právneho vyrovnania... Nezačína sa tým banánom na Slovensku dariť nejako podozrivo dobre?
.robert Žitňanský
Niežeby sa tie minulé boje skončili, ale keďže momentálne pozornosť spoločnosti nepúta všetkostravujúci oheň boja s permanentne vyrábanými nepriateľmi, do pozornosti sa dostávajú aj iné, nemenej dôležité udalosti.
.rozpočet
Sociálna demokracia na slovenský spôsob vo svojom druhom štátnom rozpočte naplno odhaľuje, v čom spočíva ono pre súčasnú vládu príznačné sociálne cítenie a národné myslenie.
Stačí pohľad na pár základných údajov. Deficit verejných financií by mal na budúci rok klesnúť na 2,3 percenta HDP. To je najmenej od vzniku Slovenska, čo by mohlo byť potešiteľné, keby... to nebolo v čase takého vysokého rastu ekonomiky a keby zároveň bola štruktúra výdavkov rozpočtu taká dobrá, že by mohla ospravedlniť ďalšie desiatky miliárd nového dlhu. Ak by sme však klesajúci deficit napriek tomu označili za dobrú správu – a vzhľadom na charakter súčasnej vlády ňou tak trochu asi aj je – bola by prvou a poslednou zároveň.
Pohľad na výdavkové priority umožňuje nahliadnuť do tajomstiev „budovania sociálneho štátu“. V úplnej skratke (viac na nasledujúcej dvojstrane) sa dá rozpočet definovať ako zanedbávanie oblastí dôležitých pre budúcnosť (napríklad vzdelávacieho systému, podpory rodiny či infraštruktúry) na úkor prejedania (najmä v poľnohospodárstve).
Štruktúra verejných výdavkov na Slovensku nikdy nebola oslnivá, markantné zlepšovanie z posledných rokov je však už minulosťou. A fakt, že podiel deficitu na HDP je nižší než bol doposiaľ, to zo spomínaných dôvodov nevytrhne. Chudobná, izolovaná a rozkrádaná krajina v priebehu desaťročia prešla od úpadku a depresie k najvyššiemu rastu ekonomiky v EÚ a optimizmu. Obrovská šanca, ktorá prišla s reformami a začlenením do OECD, NATO a EÚ, priniesla naozaj dobré časy. Predbežne to však na šťastný koniec nevyzerá – tieto časy premrhávame. Svet okolo nás reformuje, my čelíme chávezovskej rétorike a cúvame späť. Dnes sme na tom konečne dobre, robíme však všetko preto, aby sa dobré časy rýchlo skončili. Priority dnešnej vlády vo verejných výdavkoch sú toho dobrou ukážkou.
.poplašná správa
Cúvanie späť do čias onej depresie z 90. rokov je badateľné aj v iných veciach. Zaujímavé bolo napríklad odôvodnenie vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii, pripojené k zamietnutiu trestného oznámenia exministra práce a sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka voči premiérovi Robertovi Ficovi za podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia poplašnej správy. Exminister Kaník si myslí, že Fico vyjadreniami na adresu dôchodkových správcovských spoločností (ich prirovnávaním ku skrachovaných nebankovým subjektom či tvrdením, že keďže sú v strate, nemohli by vyplatiť dôchodkové úspory) šíril poplašnú správu. Vyšetrovateľ však tvrdí, že treba rozlišovať „charakter a povahu prejavu rozširovanej správy, aby bolo možné odlíšiť poplašnú správu od subjektívneho hodnotenia situácie, ku ktorej sa správa vzťahuje, čo môže byť napríklad kritika určitého stavu, v ktorej rámci sú vyslovené určité obavy z konkrétnej skutočnosti“.
A on to zreteľne rozlišuje – ako píše, „nebolo zistené“, že by Ficove výroky naplnili skutkovú podstatu trestného činu.
Odôvodnenie obsahuje aj nešťastne formulovanú vetu, že tlačová konferencia premiéra s ministerkou práce a sociálnych vecí, na ktorej sa inkriminovaných výrokov dopustil, „sa konala z dôvodu neustálych útokov na vládu SR a jej predstaviteľov“. Vyšetrovateľ zabudol dodať, že to tvrdí premiér – a či je to „zabudnutie“ dôsledkom policajtovo presvedčenia, alebo zlej štylistiky, je sekundárne. Podstatnejšie je, že odôvodnenie neponúka (hoci predstiera snahu) nijaký zrozumiteľný dôvod, prečo reči, ktoré premiér na tlačovke šíril, nemožno chápať ako „úmyselné spôsobenie nebezpečenstva vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva rozšírením poplašnej nepravdivej správy“, ako hovorí Trestný zákon. Úmyslom sa predseda vlády netají, nepravdivé výroky Kaníkovo podanie presne zdokumentovalo a pred dôsledkami vážneho znepokojenia časti obyvateľstva ochránila správcovské spoločnosti iba nemožnosť vybrať z nich peniaze kedykoľvek. Ak by čosi podobné odznelo na adresu ktorejkoľvek banky, dnes by už neexistovala – zruinovali by ju vkladatelia, ktorí by chceli hneď všetko vybrať. Veď kto by nechal úspory v inštitúcii, o ktorej premiér hovorí, že nemá na vyplatenie vkladov?
Keď sa onedlho druhý pilier na pol roka otvorí, premiérova zdržanlivosť asi skúšaná nebude. Pri takejto ústretovej polícii si rozhodne nemusí dávať pozor na reči.
.znárodňovanie
S právom je tu vo všeobecnosti problém – jeho kvalita totiž nie je daná iba zákonmi, ale aj spoločenskou klímou. Tú politici už dlhší čas nastavujú na akceptovanie tvrdenia, že „keď ide o veľa, nemôže nás predsa brzdiť pár tvrdohlavých súkromných vlastníkov“. Naposledy sa tento princíp prejavil v Zákone o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest. Parlamentná väčšina posunula do druhého čítania zákon, ktorý okrem iného umožňuje stavať aj na cudzom pozemku s tým, že jeho vlastníctvo musí byť vyrovnané až pri kolaudácii. Minister dopravy Ľubomír Vážny si možno úprimne myslí, že ak parlament tento zákon neschváli, a preto nebude možné urýchliť budovanie dopravnej infraštruktúry na východ, „Slovensko klesne na úroveň banánovej republiky“.
Lenže minister sa mýli. Slovensko na úroveň banánovej republiky klesne vtedy, keď parlament takýto zákon schváli a Ústavný súd ho nezruší. Ak totiž majú banánové republiky niečo spoločné, je to neúcta a pošliapavanie súkromného vlastníctva.
Rozpočet, ktorý je štedrejší k prasatám ako k školákom; polícia, ktorá je ústretová k moci; znárodňovanie „vo verejnom záujme“ bez možnosti odložiť nezvratné kroky aspoň do majetkovo-právneho vyrovnania... Nezačína sa tým banánom na Slovensku dariť nejako podozrivo dobre?
.robert Žitňanský
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.