A bez ohľadu na to, čo si o tom myslíte, táto strana je synonymom fenomenálneho úspechu. Nielenže sa s ňou spája významná politická transformácia Turecka, ale podarilo sa jej aj niečo, čo sa nepodarilo nikomu inému: AKP vyhrala tri po sebe nasledujúce voľby, pričom počet jej voličov od volieb k voľbám rástol.
.aKP hľadá lídra
Dôvody, prečo sa AKP tak darí, sú komplexnou otázkou, väčšina z nich sa však týka dobrej ekonomickej situácie a zvyšujúcej sa životnej úrovne. Ďalším faktorom je popularita lídra tejto strany, Recepa Tayyipa Erdogana. Hoci nájdete dosť ľudí, ktorí ho vášnivo nenávidia, tí, ktorí ho milujú, podľa všetkého tvoria veľkú časť tureckej spoločnosti. Erdoganova charizma nielenže udržuje vysokú popularitu AKP medzi voličmi, ale zároveň zjednocuje aj stranu, ktorá je v skutočnosti širokou koalíciou rôznych politických trendov.
Erdogan, samozrejme, nebude lídrom AKP navždy. V skutočnosti, ako to už sám povedal, bude tento september kandidovať na predsedu strany poslednýkrát. Čo sa teda stane so stranou AKP po jeho odchode?
V prvom rade, Erdogan zrejme nepôjde, takpovediac, príliš ďaleko. Zdá sa, že jeho bezprostredným plánom je kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2014. A zdá sa, že to bude jednoduchá vec: všetky prieskumy verejnej mienky ukazujú, že ak bude kandidovať, bude prvým priamo zvoleným prezidentom v tureckých dejinách. Až doteraz boli prezidenti volení parlamentom, ale po zmene ústavy v roku 2007, ktorú navrhla strana AKP a ktorá bola schválená v referende, je s touto tradíciou koniec. Po novom budú prezidenti priamo volení ľuďmi.
O menej ako rok po prezidentských voľbách budú parlamentné voľby. A AKP bude bez Erdogana. Otázka, kto povedie AKP do volieb v roku 2015, v takzvanej Posterdoganovej ére, je dnes v Ankare, obrazne povedané, otázkou za milión dolárov.
.kto bude premiér?
Hovorí sa o dvoch scenároch. Podľa prvého z nich sa súčasný prezident Abdullah Gül „vráti“ do AKP hneď, ako sa mu skončí prezidentská funkcia, stane sa predsedom strany a budúcim premiérom. Fakticky by sa tak udiala rošáda medzi Erdoganom a Gülom. Podľa druhého scenára sa budúcim premiérom stane niektorý iný významný a populárny politik AKP, napríklad minister zahraničných vecí Ahmet Davutoglu. Podľa niektorých špekulácii by sám Erdogan preferoval skôr slabšieho lídra, aby vďaka tomu mal viac moci.
Najnovšie sa však objavil aj ďalší, tretí scenár. Spôsobil ho prekvapujúci krok samotného Erdogana. Stretol sa totiž s Numanom Kurtulmuşom, predsedom novej a malej strany s názvom Hlas ľudu (HAS), ktorého na stretnutí vyzval, aby sa pripojil k AKP a strany HAS a AKP sa spojili. Kurtulmuş sa ešte nevyjadril a ponuku stále zvažuje. Očakáva sa však, že ponuku prijme a keď sa tak stane, tak je veľmi pravdepodobné, že sa stane predsedom AKP po Erdoganovom odchode.
Kurtulmuş je napriek nízkemu volebnému zisku (v roku 2011 ho volilo iba jedno percento voličov) rešpektovaným a populárnym politikom, a to nielen medzi konzervatívcami, ale v iných kruhoch. Má povesť umierneného, slušného, vzdelaného a principiálneho politika. Podľa úniku informácii WikiLeaks o ňom americký veľvyslanec v roku 2011 povedal, že Kurtulmuşa považuje za „osobne prístupného a uvážlivého“. Opísal ho tiež ako „jemnejšiu a slušnejšiu tvár“ jeho vlastného hnutia.
Kurtulmuş je aj mne blízky. Bol by som rád, keby zastával v AKP prominentnú rolu. Som presvedčený, že takáto „nová krv“ by znamenala zmenu AKP na verziu 2.0. Dnešná verzia AKP totiž začína veľmi rýchlo pôsobiť ako zastaraná a nedokáže Turecku ponúknuť reformy, ktoré tak potrebuje.
Autor je prominentný turecký komentátor, jeho komentáre vychádzajú napríklad vo Wall Street Journal. Píše pre anglicky vydávané turecké noviny Hurriyet Daily News a moderuje vlastnú televíznu diskusiu.
.aKP hľadá lídra
Dôvody, prečo sa AKP tak darí, sú komplexnou otázkou, väčšina z nich sa však týka dobrej ekonomickej situácie a zvyšujúcej sa životnej úrovne. Ďalším faktorom je popularita lídra tejto strany, Recepa Tayyipa Erdogana. Hoci nájdete dosť ľudí, ktorí ho vášnivo nenávidia, tí, ktorí ho milujú, podľa všetkého tvoria veľkú časť tureckej spoločnosti. Erdoganova charizma nielenže udržuje vysokú popularitu AKP medzi voličmi, ale zároveň zjednocuje aj stranu, ktorá je v skutočnosti širokou koalíciou rôznych politických trendov.
Erdogan, samozrejme, nebude lídrom AKP navždy. V skutočnosti, ako to už sám povedal, bude tento september kandidovať na predsedu strany poslednýkrát. Čo sa teda stane so stranou AKP po jeho odchode?
V prvom rade, Erdogan zrejme nepôjde, takpovediac, príliš ďaleko. Zdá sa, že jeho bezprostredným plánom je kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2014. A zdá sa, že to bude jednoduchá vec: všetky prieskumy verejnej mienky ukazujú, že ak bude kandidovať, bude prvým priamo zvoleným prezidentom v tureckých dejinách. Až doteraz boli prezidenti volení parlamentom, ale po zmene ústavy v roku 2007, ktorú navrhla strana AKP a ktorá bola schválená v referende, je s touto tradíciou koniec. Po novom budú prezidenti priamo volení ľuďmi.
O menej ako rok po prezidentských voľbách budú parlamentné voľby. A AKP bude bez Erdogana. Otázka, kto povedie AKP do volieb v roku 2015, v takzvanej Posterdoganovej ére, je dnes v Ankare, obrazne povedané, otázkou za milión dolárov.
.kto bude premiér?
Hovorí sa o dvoch scenároch. Podľa prvého z nich sa súčasný prezident Abdullah Gül „vráti“ do AKP hneď, ako sa mu skončí prezidentská funkcia, stane sa predsedom strany a budúcim premiérom. Fakticky by sa tak udiala rošáda medzi Erdoganom a Gülom. Podľa druhého scenára sa budúcim premiérom stane niektorý iný významný a populárny politik AKP, napríklad minister zahraničných vecí Ahmet Davutoglu. Podľa niektorých špekulácii by sám Erdogan preferoval skôr slabšieho lídra, aby vďaka tomu mal viac moci.
Najnovšie sa však objavil aj ďalší, tretí scenár. Spôsobil ho prekvapujúci krok samotného Erdogana. Stretol sa totiž s Numanom Kurtulmuşom, predsedom novej a malej strany s názvom Hlas ľudu (HAS), ktorého na stretnutí vyzval, aby sa pripojil k AKP a strany HAS a AKP sa spojili. Kurtulmuş sa ešte nevyjadril a ponuku stále zvažuje. Očakáva sa však, že ponuku prijme a keď sa tak stane, tak je veľmi pravdepodobné, že sa stane predsedom AKP po Erdoganovom odchode.
Kurtulmuş je napriek nízkemu volebnému zisku (v roku 2011 ho volilo iba jedno percento voličov) rešpektovaným a populárnym politikom, a to nielen medzi konzervatívcami, ale v iných kruhoch. Má povesť umierneného, slušného, vzdelaného a principiálneho politika. Podľa úniku informácii WikiLeaks o ňom americký veľvyslanec v roku 2011 povedal, že Kurtulmuşa považuje za „osobne prístupného a uvážlivého“. Opísal ho tiež ako „jemnejšiu a slušnejšiu tvár“ jeho vlastného hnutia.
Kurtulmuş je aj mne blízky. Bol by som rád, keby zastával v AKP prominentnú rolu. Som presvedčený, že takáto „nová krv“ by znamenala zmenu AKP na verziu 2.0. Dnešná verzia AKP totiž začína veľmi rýchlo pôsobiť ako zastaraná a nedokáže Turecku ponúknuť reformy, ktoré tak potrebuje.
Autor je prominentný turecký komentátor, jeho komentáre vychádzajú napríklad vo Wall Street Journal. Píše pre anglicky vydávané turecké noviny Hurriyet Daily News a moderuje vlastnú televíznu diskusiu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.