Viete si predstaviť, že by ste iba s pomocou primitívnych nástrojov kopali jamu, z ktorej by mamut nedokázal vyliezť? Navyše v ľadovej dobe, keď bola zem po väčšinu roka zmrznutá na kosť, iba v lete sa roztápala, aj to len do hĺbky okolo dvadsať centimetrov? Takže lov na mamuta asi nevyžadoval tlupu svalnatých kopáčov, ale skôr dôvtipnú partičku, schopnú vymyslieť stratégiu a zabezpečiť koordináciu. Celý lov mohol prebiehať takto: Keď sa blížilo stádo chlpatých chobotnatcov, lovecké hliadky, ktoré striehli na vyvýšených miestach, vytypovali mláďatá, choré alebo staré nemohúce kusy. Len čo sa črieda priblížila, lovci sa snažili vyhliadnuté kusy oddeliť od ostatných. Do tejto adrenalínovej zábavky sa s chuťou zapojili ženy aj deti, ktoré hnali zviera napríklad krikom a s pomocou ohňa na okraj strmej rokliny, do uzavretého údolia alebo na prudký breh rieky. Veľké druhy mamutov boli zvieratá pomerne neohrabané, nedokázali rýchlo bežať, a ak niekam zapadli, ťažko sa vyhrabávali von. Výhodou pre lovcov bolo aj to, že stačil pád z pomerne malej výšky a mamut sa obyčajne zranil tak, že neunikol. Výhodným miestom pre lov bola v minulosti napríklad Moravská brána, teda relatívne úzky koridor medzi dvoma vrchovinami spájajúci Moravu a Sliezsko. Veľké zvieratá, medzi nimi aj mamuty, putovali začiatkom zimy práve tadiaľto z poľských nížin do okolia Dyje a Dunaja. A na jar zas ich zástupy kráčali opačným smerom. V týchto obdobiach bol lov na všetku megafaunu najúspešnejší.
.mrcinožrúti
James O'Connel z Univerzity v Utahu zastáva názor, že takzvaní praľudia neboli schopní zdolať veľké druhy mamutov. Najväčšie druhy boli vysoké až štyri metre, väčšinou sa však veľkosťou rovnali dnešným indickým slonom. Pravdepodobnejšie je, ako dokazuje O'Connel a jeho kolegovia, že praľudia jedli iba mäso uhynutých kusov, prípadne nepohrdli ani nedojedkami po šelmách. Svoje závery o nekrofágii pravekých ľudí vyvodil z rozboru kostrových zvyškov pravekých zvierat nájdených v Afrike. Výskumníci si vybrali kosti, na ktorých boli viditeľné známky poškodenia od loveckých kamenných nástrojov a súčasne aj zubov šeliem. Zaujímala ich najmä otázka, kto sa do zvieraťa pustil prvý. Ten totiž pravdepodobne aj zviera ulovil. O'Connellov tím spravil niekoľko experimentov, pri ktorých sa výskumníci pokúšali napodobniť pradávnych lovcov, pričom využili aj divé africké zvieratá. Zistili, že množstvo a charakter stôp na nájdených kostiach naznačuje, že kamenné nástroje sa dostali k slovu až po zvieracích zuboch. To podľa výskumníkov dokazuje, že praľudia aktívne nelovili, ale dokázali odohnať šelmy od ich koristi, prípadne nepohrdli ani zvyškami po hodovaní šeliem. Na youtube nájdete úryvok dokumentu BBC, ktorý dokladá takéto praktiky aj u súčasných afrických kmeňov (zadajte men stealing meat from lions).
.lovci
Ďalšia skupina prehistorikov tvrdí, že praľudia skutočne aktívne lovili aj veľké zvieratá. Argumentujú tým, že pokiaľ dnešní Pygmejovia dokážu svojimi primitívnymi zbraňami uloviť slona a Inuiti veľrybu, môžeme predpokladať, že to isté hravo zvládli aj naši predkovia s mamutmi. Podstatnejšie však je, že obrovské kopy mamutích kostí napríklad v okolí Dolných Věstoníc alebo Předmostí u Přerova sa nedajú odôvodniť iba tým, že pochádzajú zo zberu zdochlín. V týchto archeologických lokalitách sa pri vykopávkach našli nahromadené zvyšky pochádzajúce zo stovák zvierat. Ťažko si predstaviť, že ľudia lovili mamuty systematicky, každý deň či týždeň, navyše, na veľké a zdravé jedince si pravdepodobne netrúfli. Striehli skôr na menšie zvieratá, čiže mäso mamutov nebolo hlavnou zložkou ich potravy. Profesor paleontológie Oldřich Fejfar z Karlovej univerzity v Prahe potvrdzuje, že bádateľom sa zatiaľ nepodarilo nájsť nič, čo by pripomínalo takú veľkú jamovú pascu, aby v nej mohol uviaznuť mamut. Skôr sa prikláňa k názoru, že lovci využívali prirodzenú členitosť terénu. Napríklad pri Věstoniciach je dodnes úžina, v ktorej by bolo výhodné na mamuta zaútočiť. Podľa profesora Fejfara ľudia logicky preferovali kvôli jemnejšiemu mäsu mláďatá alebo mladšie, choré zvieratá. Iste by väčšinu z nás zaujímalo, ako také mäso z mamuta chutilo. Existujú záznamy výpravy na Sibír, ktorá našla zmrznutého mamuta a rozmrazila ho. Ako sa však v správe píše, mäso zapáchalo tak príšerne, že ho nechceli ani psy. Kolujú neoverené správy, že niktoré sibírske kmene sa dodnes z času na čas živia rozmrazenými mamutmi, ide však o nepodložené mýty. Praľudia okrem mäsa zužitkovali aj kosti, a to nielen na výrobu zbraní a nástrojov, ale pravdepodobne aj na kúrenie. V ľadovej dobe bolo stromov, a teda dreva na kúrenie málo. Zistilo sa, že špik z kostí dobre horí a v mohutných mamutích kostiach ho bolo neúrekom, hovorí profesor Fejfar. Je teda dosť možné, že na to prišli aj praľudia a na špiku si nielen pochutnávali, ale ním aj kúrili. Predstava, ako taká praveká jaskyňa asi páchla, zostáva už len na našej fantázii.
Autor je zoológ.
.mrcinožrúti
James O'Connel z Univerzity v Utahu zastáva názor, že takzvaní praľudia neboli schopní zdolať veľké druhy mamutov. Najväčšie druhy boli vysoké až štyri metre, väčšinou sa však veľkosťou rovnali dnešným indickým slonom. Pravdepodobnejšie je, ako dokazuje O'Connel a jeho kolegovia, že praľudia jedli iba mäso uhynutých kusov, prípadne nepohrdli ani nedojedkami po šelmách. Svoje závery o nekrofágii pravekých ľudí vyvodil z rozboru kostrových zvyškov pravekých zvierat nájdených v Afrike. Výskumníci si vybrali kosti, na ktorých boli viditeľné známky poškodenia od loveckých kamenných nástrojov a súčasne aj zubov šeliem. Zaujímala ich najmä otázka, kto sa do zvieraťa pustil prvý. Ten totiž pravdepodobne aj zviera ulovil. O'Connellov tím spravil niekoľko experimentov, pri ktorých sa výskumníci pokúšali napodobniť pradávnych lovcov, pričom využili aj divé africké zvieratá. Zistili, že množstvo a charakter stôp na nájdených kostiach naznačuje, že kamenné nástroje sa dostali k slovu až po zvieracích zuboch. To podľa výskumníkov dokazuje, že praľudia aktívne nelovili, ale dokázali odohnať šelmy od ich koristi, prípadne nepohrdli ani zvyškami po hodovaní šeliem. Na youtube nájdete úryvok dokumentu BBC, ktorý dokladá takéto praktiky aj u súčasných afrických kmeňov (zadajte men stealing meat from lions).
.lovci
Ďalšia skupina prehistorikov tvrdí, že praľudia skutočne aktívne lovili aj veľké zvieratá. Argumentujú tým, že pokiaľ dnešní Pygmejovia dokážu svojimi primitívnymi zbraňami uloviť slona a Inuiti veľrybu, môžeme predpokladať, že to isté hravo zvládli aj naši predkovia s mamutmi. Podstatnejšie však je, že obrovské kopy mamutích kostí napríklad v okolí Dolných Věstoníc alebo Předmostí u Přerova sa nedajú odôvodniť iba tým, že pochádzajú zo zberu zdochlín. V týchto archeologických lokalitách sa pri vykopávkach našli nahromadené zvyšky pochádzajúce zo stovák zvierat. Ťažko si predstaviť, že ľudia lovili mamuty systematicky, každý deň či týždeň, navyše, na veľké a zdravé jedince si pravdepodobne netrúfli. Striehli skôr na menšie zvieratá, čiže mäso mamutov nebolo hlavnou zložkou ich potravy. Profesor paleontológie Oldřich Fejfar z Karlovej univerzity v Prahe potvrdzuje, že bádateľom sa zatiaľ nepodarilo nájsť nič, čo by pripomínalo takú veľkú jamovú pascu, aby v nej mohol uviaznuť mamut. Skôr sa prikláňa k názoru, že lovci využívali prirodzenú členitosť terénu. Napríklad pri Věstoniciach je dodnes úžina, v ktorej by bolo výhodné na mamuta zaútočiť. Podľa profesora Fejfara ľudia logicky preferovali kvôli jemnejšiemu mäsu mláďatá alebo mladšie, choré zvieratá. Iste by väčšinu z nás zaujímalo, ako také mäso z mamuta chutilo. Existujú záznamy výpravy na Sibír, ktorá našla zmrznutého mamuta a rozmrazila ho. Ako sa však v správe píše, mäso zapáchalo tak príšerne, že ho nechceli ani psy. Kolujú neoverené správy, že niktoré sibírske kmene sa dodnes z času na čas živia rozmrazenými mamutmi, ide však o nepodložené mýty. Praľudia okrem mäsa zužitkovali aj kosti, a to nielen na výrobu zbraní a nástrojov, ale pravdepodobne aj na kúrenie. V ľadovej dobe bolo stromov, a teda dreva na kúrenie málo. Zistilo sa, že špik z kostí dobre horí a v mohutných mamutích kostiach ho bolo neúrekom, hovorí profesor Fejfar. Je teda dosť možné, že na to prišli aj praľudia a na špiku si nielen pochutnávali, ale ním aj kúrili. Predstava, ako taká praveká jaskyňa asi páchla, zostáva už len na našej fantázii.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.