Vyberám ľudí
Mojou prácou je personálny manažment, ten som aj vyštudoval, ale nie som psychológ, dokonca si myslím, že psychológovia sú pri tejto práci divní. Pýtajú sa nádejných zamestnancov hlúposti typu: prestavte si, že ste vyliezli na strom, čo v tejto chvíli vidíte? Ja sa s ľuďmi rozprávam normálne.
Robím imidž
Písanie o hudbe, najmä o metale, som poňal tak trochu ako misiu. Chcem tomu žánru v kvalitných médiách vytvárať dobrý obraz. Veď aj také fidlikanie bez názoru, ako džez, má imidž priam intelektuálny, ale o metalistoch si ľudia myslia, že sú to jednoduchí, agresívni a zaostalí satanisti.
Vysmieval som sa
Metal je hudba pre ľudí, ktorí chcú vedieť niečo viac, neboja sa tabuizovaných tém. Je aj o smrti aj o násilí, ale je zdravšie venovať sa tomu otvorene, než sa pred tým skrývať za úsmevy a dobrú náladu. Hudobne som začínal rovno platňami môjho otca. Beatles, Deep Purle, Hendrix... Zo Zlatej brány som sa strašne smial. Potom som bol depešák a robil si srandu z metalistov. No a keď si človek z niečoho dlho robí srandu, tak sa tým asi stane. Len dúfam, že zo mňa nikdy nebude ľavičiar, to je hrôza, to ľavé spektrum.
Zbožňujem čierneho psa
Rád debatím s priateľkou pri dobrej káve alebo s kamarátmi na pive u Čierneho psa. To je taká metalisticko-šermiarska krčma priamo v centre, jediný podnik, kde nehrá žiadna hudba, mám to tam veľmi rád. Doma si púšťam hudbu stále, ale keď sa chcem s niekým baviť na pive, hudbu k tomu nepotrebujem. Najhoršie je, keď niekde pustia komerčné rádio, to je čistá zloba.
Nemám súpera
Športujem od detstva, ako každé Husákovo dieťa zo sídliska. Pred pár rokmi som ešte hrával malý futbal, mestskú ligu v Nitre. Tváril som sa ako útočník, ale už mi chýbala tá správna výbušnosť. Rád by som hral tenis, ale v Bratislave zúfalo hľadám súpera, všetkých som vytrieskal. Chodil som aj na turnaje neregistrovaných hráčov, myslel som si, že viem dobre hrať, pokiaľ som si nezapinkal s jednou 17-ročnou juniorkou. Jeden set 0:6, len také fukoty.
Kontrolka ma desí
Šoférujem rád, vychutnávam si hudbu, ale keď zasvieti nejaká kontrolka, som z toho úplne konsternovaný, je to moja najhoršia nočná mora. Som totálny technický antitalent, moja šikovná priateľka väčšinu vecí opraví lepšie ako ja, som úplne beznádejný prípad. Zazlievam otcovi, že vždy, keď som pomáhal v záhrade, povedal, vieš čo, nechaj to, ja to spravím radšej sám.
Útočím verbálne
Vypením iba na veľmi blízkych ľudí, to znamená, že zvýšim hlas, inak viem byť strašný flegmatik. Ani muche by som neublížil, som iba verbálne agresívny, rád sa hádam. Som na ľudí náročný a dávam to najavo, montujem sa do vecí, do ktorých by som sa nemusel, vyjadrujem názory, kde nemusím. Mám pocit, že to tomu človeku pomôže, a on sa na mňa iba nahnevá. Nuž, ale radšej ako byť milý, zlatý a s každým kamarát, ktorého názor už nikto neberie vážne, chcem, aby vedeli, že keď niečo chválim, tak skutočne chválim.
Mojou prácou je personálny manažment, ten som aj vyštudoval, ale nie som psychológ, dokonca si myslím, že psychológovia sú pri tejto práci divní. Pýtajú sa nádejných zamestnancov hlúposti typu: prestavte si, že ste vyliezli na strom, čo v tejto chvíli vidíte? Ja sa s ľuďmi rozprávam normálne.
Robím imidž
Písanie o hudbe, najmä o metale, som poňal tak trochu ako misiu. Chcem tomu žánru v kvalitných médiách vytvárať dobrý obraz. Veď aj také fidlikanie bez názoru, ako džez, má imidž priam intelektuálny, ale o metalistoch si ľudia myslia, že sú to jednoduchí, agresívni a zaostalí satanisti.
Vysmieval som sa
Metal je hudba pre ľudí, ktorí chcú vedieť niečo viac, neboja sa tabuizovaných tém. Je aj o smrti aj o násilí, ale je zdravšie venovať sa tomu otvorene, než sa pred tým skrývať za úsmevy a dobrú náladu. Hudobne som začínal rovno platňami môjho otca. Beatles, Deep Purle, Hendrix... Zo Zlatej brány som sa strašne smial. Potom som bol depešák a robil si srandu z metalistov. No a keď si človek z niečoho dlho robí srandu, tak sa tým asi stane. Len dúfam, že zo mňa nikdy nebude ľavičiar, to je hrôza, to ľavé spektrum.
Zbožňujem čierneho psa
Rád debatím s priateľkou pri dobrej káve alebo s kamarátmi na pive u Čierneho psa. To je taká metalisticko-šermiarska krčma priamo v centre, jediný podnik, kde nehrá žiadna hudba, mám to tam veľmi rád. Doma si púšťam hudbu stále, ale keď sa chcem s niekým baviť na pive, hudbu k tomu nepotrebujem. Najhoršie je, keď niekde pustia komerčné rádio, to je čistá zloba.
Nemám súpera
Športujem od detstva, ako každé Husákovo dieťa zo sídliska. Pred pár rokmi som ešte hrával malý futbal, mestskú ligu v Nitre. Tváril som sa ako útočník, ale už mi chýbala tá správna výbušnosť. Rád by som hral tenis, ale v Bratislave zúfalo hľadám súpera, všetkých som vytrieskal. Chodil som aj na turnaje neregistrovaných hráčov, myslel som si, že viem dobre hrať, pokiaľ som si nezapinkal s jednou 17-ročnou juniorkou. Jeden set 0:6, len také fukoty.
Kontrolka ma desí
Šoférujem rád, vychutnávam si hudbu, ale keď zasvieti nejaká kontrolka, som z toho úplne konsternovaný, je to moja najhoršia nočná mora. Som totálny technický antitalent, moja šikovná priateľka väčšinu vecí opraví lepšie ako ja, som úplne beznádejný prípad. Zazlievam otcovi, že vždy, keď som pomáhal v záhrade, povedal, vieš čo, nechaj to, ja to spravím radšej sám.
Útočím verbálne
Vypením iba na veľmi blízkych ľudí, to znamená, že zvýšim hlas, inak viem byť strašný flegmatik. Ani muche by som neublížil, som iba verbálne agresívny, rád sa hádam. Som na ľudí náročný a dávam to najavo, montujem sa do vecí, do ktorých by som sa nemusel, vyjadrujem názory, kde nemusím. Mám pocit, že to tomu človeku pomôže, a on sa na mňa iba nahnevá. Nuž, ale radšej ako byť milý, zlatý a s každým kamarát, ktorého názor už nikto neberie vážne, chcem, aby vedeli, že keď niečo chválim, tak skutočne chválim.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.