Čo sa deje v Rumunsku
Tridsiateho prvého augusta, teda skôr, ako bolo pôvodne stanovené, môžeme očakávať rozhodnutie rumunského ústavného súdu o platnosti referenda, ktorého témou bolo odvolanie prezidenta. V piatok to uviedol samotný ústavný súd. Rumunská politická kríza sa tak dostala do časového rámca, ktorý by mohol pomôcť jej vyriešeniu, ale aj upokojeniu trhov, dosť znervóznených posledným vývojom v tejto krajine.
O čo vlastne v Rumunsku ide? Ľavicová vláda premiéra Victora Pontu sa usiluje odstaviť prezidenta Traiana Basescua z funkcie. S týmto cieľom usporiadala referendum. Rumuni v ľudovom hlasovaní podporili vládnu snahu o odvolanie Basescua, ale zároveň nie je oficiálne ujasnené, či sa na ňom zúčastnilo dosť voličov. Aby bolo referendum platné, musí mať najmenej 50 percentnú účasť. Toto minimum možno dosiahnuté nebolo (údaje o veľkosti celkového elektorátu nie sú jednoznačné), ústavný súd však najprv vyhlásil, že o platnosti referenda rozhodne do 12. septembra. To vyvolalo pokles rumunskej meny voči euru, a súd napokon pod tlakom skrátil lehotu. Rozhodnutie by malo byť zverejnené o takmer dva týždne skôr.
Referendum však nie je jediný problém Bukurešti, je len momentálne najvypuklejší. Celá rumunská spoločnosť má za sebou roky frustrácie. Konanie rumunskej vlády dlhodobo kritizujú predstavitelia Európskej únie aj šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová. Rumunsko sa stáva jednou z „čiernych dier“ európskeho kontinentu. Lenže pre tento stav nie je podstatné, či je prezident v kresle, alebo nie. Spoločnosť za sebou vlečie bremeno dlhodobo netransparentného, korupciou prelezeného prostredia, ktoré plodí na jednej strane zúfalstvo občanov a na druhej strane politický extrémizmus. Rumunsku chýbajú základné opory v právnom štáte a v ekonomickej slobode. Podnikanie tu pričasto vyzerá ako tanec medzi štátnymi zákazkami a natrčenými dlaňami úplatnými pohlavárov od miestnej až po celoštátnu úroveň. Kdesi v tomto prostredí sa musí nájsť vôľa k reformám. Inak sa nedá čakať, že Rumuni, ktorí boli do Európskej únie prijatí už pred piatimi rokmi, pocítia pozitívny vývoj vo vlastnej peňaženke. Sotva sa dá čakať, že Európska únia, momentálne pohltená vlastným bojom o ekonomické i myšlienkové prežitie, Rumunov vytiahne z kaše.
.mg
Rúhanie
Tunisko bolo do svojej revolúcie, ktorá odštartovala „arabskú jar“, sekulárnou krajinou. Po revolúcii sa moc presunula do rúk umiernených islamistov, a tí teraz zavádzajú zákon, ktorý má trestať rúhanie proti hlavným náboženstvám – islamu, židovstvu a kresťanstvu. Zákon by trestal aj zobrazovanie proroka Mohameda. Môže to veštiť problémy pre ďalšie smerovanie Tuniska.
.mg
Pozor, mackovia!
Bizarný prienik do bieloruského vzdušného priestoru uskutočnila istá švédska reklamná agentúra. Vyslala dvojplošník z Litvy nad Minsk, ktorý zhadzoval plyšových medvedíkov. Hračky mali na sebe výzvy na dodržiavanie ľudských práv. Bieloruský prezident Lukašenko sa na akcii samozrejme nepobavil. Vyhlásil, že takéto lietadlá treba v budúcnosti zostreliť.
.mg
Izrael šetrí
Nielen krajiny Európskej únie uťahujú opasky. Vláda izraelského premiéra Benjamina Netanjahua zavádza šetriace opatrenia, ktoré u ľudí nachádzajú zväčša negatívnu odozvu. Už dvaja Izraelčania sa tento rok upálili údajne pre neznesiteľnú ekonomickú situáciu. Aj tieto tragické prípady zrejme prispeli k tomu, že s Netanjahuom je nespokojných až 60 percent občanov.
.mg
Slabý júl
V júli došlo k poklesu vo výrobnom sektore aj v službách eurozóny. Podľa prieskumu, realizovaného firmou Markit, ktorá sa zaoberá globálnym poskytovaním finančných informácií a služieb, je júl už jedenástym mesiacom, keď sa bez prerušenia prejavil celkový pokles. Znepokojenie vyvolala správa, že rast nemeckých firiem bol v júli najpomalší za posledné tri roky.
.mg
CIA a Sýria
Agentúra Reuters oznámila, že prezident USA Barack Obama podpísal rozkaz, ktorý povoľuje CIA podporovať sýrskych povstalcov proti Asadovmu režimu. Kríza v Sýrii sa stupňuje, v piatok armáda stále zasypávala paľbou najväčšie mesto krajiny Aleppo. Na pozadí týchto zvestí hlasovalo Generálne zhromaždenie OSN o rezolúcii o Sýrii, ktorá však bola v rámci hľadania konsenzu formulovaná dosť mierne a nie je právne záväzná.
.mg
Kofi Annan/
Od februára bol Kofi Annan špeciálnym vyslancom OSN aj Ligy arabských národov pre Sýriu. Minulý týždeň oznámil, že rezignuje. „Ako vyslanec nemôžem predsa chcieť mier väčšmi, než ho chcú sami protagonisti, než ho chce bezpečnostná rada alebo medzinárodné spoločenstvo,“ povedal.
Hillary Clinton/
Americká ministerka zahraničných vecí absolvuje cestu po africkom kontinente. Navštívila aj nedávno vzniknutý Južný Sudán. Vyzvala na ukončenie sporov medzi touto krajinou a Sudánom, od ktorého sa Južný Sudán pred vyše rokom oddelil referendom. Oblasť zostáva jedným z ohnísk napätia v Afrike.
Mitt Romney/
Republikán, ktorý kandiduje na post amerického prezidenta, navštívil počas zahraničného turné Poľsko. Pochválil Poliakov za smerovanie k „ekonomickej slobode a menšej vláde“ a dodal, že Poľsko dokazuje, ako „voľné podnikanie prospieva ekonomike a premieňa spoločnosť“.
Tridsiateho prvého augusta, teda skôr, ako bolo pôvodne stanovené, môžeme očakávať rozhodnutie rumunského ústavného súdu o platnosti referenda, ktorého témou bolo odvolanie prezidenta. V piatok to uviedol samotný ústavný súd. Rumunská politická kríza sa tak dostala do časového rámca, ktorý by mohol pomôcť jej vyriešeniu, ale aj upokojeniu trhov, dosť znervóznených posledným vývojom v tejto krajine.
O čo vlastne v Rumunsku ide? Ľavicová vláda premiéra Victora Pontu sa usiluje odstaviť prezidenta Traiana Basescua z funkcie. S týmto cieľom usporiadala referendum. Rumuni v ľudovom hlasovaní podporili vládnu snahu o odvolanie Basescua, ale zároveň nie je oficiálne ujasnené, či sa na ňom zúčastnilo dosť voličov. Aby bolo referendum platné, musí mať najmenej 50 percentnú účasť. Toto minimum možno dosiahnuté nebolo (údaje o veľkosti celkového elektorátu nie sú jednoznačné), ústavný súd však najprv vyhlásil, že o platnosti referenda rozhodne do 12. septembra. To vyvolalo pokles rumunskej meny voči euru, a súd napokon pod tlakom skrátil lehotu. Rozhodnutie by malo byť zverejnené o takmer dva týždne skôr.
Referendum však nie je jediný problém Bukurešti, je len momentálne najvypuklejší. Celá rumunská spoločnosť má za sebou roky frustrácie. Konanie rumunskej vlády dlhodobo kritizujú predstavitelia Európskej únie aj šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová. Rumunsko sa stáva jednou z „čiernych dier“ európskeho kontinentu. Lenže pre tento stav nie je podstatné, či je prezident v kresle, alebo nie. Spoločnosť za sebou vlečie bremeno dlhodobo netransparentného, korupciou prelezeného prostredia, ktoré plodí na jednej strane zúfalstvo občanov a na druhej strane politický extrémizmus. Rumunsku chýbajú základné opory v právnom štáte a v ekonomickej slobode. Podnikanie tu pričasto vyzerá ako tanec medzi štátnymi zákazkami a natrčenými dlaňami úplatnými pohlavárov od miestnej až po celoštátnu úroveň. Kdesi v tomto prostredí sa musí nájsť vôľa k reformám. Inak sa nedá čakať, že Rumuni, ktorí boli do Európskej únie prijatí už pred piatimi rokmi, pocítia pozitívny vývoj vo vlastnej peňaženke. Sotva sa dá čakať, že Európska únia, momentálne pohltená vlastným bojom o ekonomické i myšlienkové prežitie, Rumunov vytiahne z kaše.
.mg
Rúhanie
Tunisko bolo do svojej revolúcie, ktorá odštartovala „arabskú jar“, sekulárnou krajinou. Po revolúcii sa moc presunula do rúk umiernených islamistov, a tí teraz zavádzajú zákon, ktorý má trestať rúhanie proti hlavným náboženstvám – islamu, židovstvu a kresťanstvu. Zákon by trestal aj zobrazovanie proroka Mohameda. Môže to veštiť problémy pre ďalšie smerovanie Tuniska.
.mg
Pozor, mackovia!
Bizarný prienik do bieloruského vzdušného priestoru uskutočnila istá švédska reklamná agentúra. Vyslala dvojplošník z Litvy nad Minsk, ktorý zhadzoval plyšových medvedíkov. Hračky mali na sebe výzvy na dodržiavanie ľudských práv. Bieloruský prezident Lukašenko sa na akcii samozrejme nepobavil. Vyhlásil, že takéto lietadlá treba v budúcnosti zostreliť.
.mg
Izrael šetrí
Nielen krajiny Európskej únie uťahujú opasky. Vláda izraelského premiéra Benjamina Netanjahua zavádza šetriace opatrenia, ktoré u ľudí nachádzajú zväčša negatívnu odozvu. Už dvaja Izraelčania sa tento rok upálili údajne pre neznesiteľnú ekonomickú situáciu. Aj tieto tragické prípady zrejme prispeli k tomu, že s Netanjahuom je nespokojných až 60 percent občanov.
.mg
Slabý júl
V júli došlo k poklesu vo výrobnom sektore aj v službách eurozóny. Podľa prieskumu, realizovaného firmou Markit, ktorá sa zaoberá globálnym poskytovaním finančných informácií a služieb, je júl už jedenástym mesiacom, keď sa bez prerušenia prejavil celkový pokles. Znepokojenie vyvolala správa, že rast nemeckých firiem bol v júli najpomalší za posledné tri roky.
.mg
CIA a Sýria
Agentúra Reuters oznámila, že prezident USA Barack Obama podpísal rozkaz, ktorý povoľuje CIA podporovať sýrskych povstalcov proti Asadovmu režimu. Kríza v Sýrii sa stupňuje, v piatok armáda stále zasypávala paľbou najväčšie mesto krajiny Aleppo. Na pozadí týchto zvestí hlasovalo Generálne zhromaždenie OSN o rezolúcii o Sýrii, ktorá však bola v rámci hľadania konsenzu formulovaná dosť mierne a nie je právne záväzná.
.mg
Kofi Annan/
Od februára bol Kofi Annan špeciálnym vyslancom OSN aj Ligy arabských národov pre Sýriu. Minulý týždeň oznámil, že rezignuje. „Ako vyslanec nemôžem predsa chcieť mier väčšmi, než ho chcú sami protagonisti, než ho chce bezpečnostná rada alebo medzinárodné spoločenstvo,“ povedal.
Hillary Clinton/
Americká ministerka zahraničných vecí absolvuje cestu po africkom kontinente. Navštívila aj nedávno vzniknutý Južný Sudán. Vyzvala na ukončenie sporov medzi touto krajinou a Sudánom, od ktorého sa Južný Sudán pred vyše rokom oddelil referendom. Oblasť zostáva jedným z ohnísk napätia v Afrike.
Mitt Romney/
Republikán, ktorý kandiduje na post amerického prezidenta, navštívil počas zahraničného turné Poľsko. Pochválil Poliakov za smerovanie k „ekonomickej slobode a menšej vláde“ a dodal, že Poľsko dokazuje, ako „voľné podnikanie prospieva ekonomike a premieňa spoločnosť“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.