Dežo už v tom čase vedel, že je chorý, a zápasil s rakovinou. Napriek tomu bol vždy nesmierne koncentrovaný a pripravený na nahrávanie. Už pred príchodom do štúdia mal Dežo platňu hotovú v tom zmysle, že už mal pesničky pripravené v poradí, v akom na nej budú. Väčšinou si s Jarom Filipom pripravili taký základný podklad, a ten nám nahrali. My ostatní sme si potom do toho vytvárali svoje linky. Nahrávanie obidvoch tých platní sa odohrávalo tak, že nahrávanie prvej pesničky trvalo niekoľko hodín. Keď sa nám to podarilo nahrať tak, že Dežo bol s tým spokojný, potom to už išlo neuveriteľným tempom. Dvojalbum Ten istý tanec, pokiaľ si to dobre pamätám, sme začali točiť vo štvrtok alebo v piatok. Isté je, že prvý deň sme natočili jednu pieseň a počas víkendu potom všetky ostatné. Nematurovalo sa nad tým, ktorá bude ďalšia pesnička a aké v nej majú byť akordy – Dežo to mal všetko jasné. Tak to bolo aj pri nahrávaní Príbehu. Prišiel Oskar Rózsa, prvú pesničku sme natočili asi za tri hodiny a všetky ostatné potom za jeden deň. Dežo mal jasnú predstavu a presne vedel, keď to je ono. Na nahrávanie sa sústreďoval dlho predtým, než prišiel do štúdia. My sme boli o generáciu mladší než Dežo. On si nás spolu s Pavlom Daněkom vybral, správal sa k nám veľmi príjemne, pristupoval k nám ako k partnerom. Samozrejme, niektoré veci riešil s Paľom (Daněkom) a s Ivanom (Štrpkom), lebo vedel, že my by sme tomu ešte nerozumeli. Ale v rámci muzikantských záležitostí nás úplne akceptoval a bol otvorený k našim nápadom. Na Tom istom tanci som natočil playbacky do všetkých pesničiek: gitary, synťáky, klavír, perkusie. Dežo videl, že ma to baví, a nechal ma vyblázniť. Potom si to všetko vypočul a vybral si dve veci. Ostatné zmazal. A nijako to nekomentoval.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.