.cyperský Turek Kamil Meriç spomína na svoj návrat z gréckocyperského zajatia. Keď za prítomnosti medzinárodných pozorovateľov odkryli masový hrob v jeho rodnej dedine, prvé telá, ktoré vykopali, patrili jeho manželke a ich jeden a pol ročnému synovi. V masovom hrobe boli rozstrieľané a posekané telá 81 detí, žien a prestarnutých obyvateľov, všetko cyperských Turkov. Gréckocyperskí vojaci obsadili ich dedinu počas vojenského prevratu v júli 1974, aby vojenskou silou pričlenili Cyprus ku Grécku. Kamil Meriç mal v tom čase 27 rokov. Nebol vojakom, rovnako ani ostatní muži v dedine. Ozbrojenci ich odvliekli do zajatia iba preto, že patrili k tureckej časti obyvateľstva ostrova.
.vládny protokol a James Bond
20. júl je pre TRNC mimoriadny deň. Je to prvý deň ramadánu, no zároveň deň oficiálnych osláv a vojenskej prehliadky pri príležitosti 38. výročia Dňa mieru a slobody. V tento deň v roku 1974 sa začala na Cypre vojenská intervencia tureckej armády, aby zastavila vyhladzovanie obyvateľstva po vojenskom prevrate. Cyperskí Turci ju nazývajú Mierovou operáciou, ale cyperskí Gréci ju označujú za inváziu a tureckú armádu za okupantov. Môžete si vybrať.
Je štyridsaťpäť v tieni a tribúny po obidvoch stranách štvorprúdovky lemovanej vojakmi v pozore sa postupne zapĺňajú. Sme tu ako viacerí zahraniční novinári na pozvanie ministerstva zahraničných vecí, a tak máme vyhradené miesta na rovnakej tribúne ako prezident, generalita a veteráni. Protiľahlá tribúna je určená pre obecenstvo z ľudu.
Postupne prichádzajú VIP. Číslovanie v štýle Jamesa Bonda na poznávacích značkách vládnych limuzín uľahčuje orientáciu a názorne vyjadruje postavenie jej užívateľa v hierarchii. 001 patrí predsedovi parlamentu, 002 predsedovi vlády, 007 nevidím. Generálske limuzíny majú vlastné číslovanie, a navyše majú nad poznávacou značkou ešte ďalšiu jasnočervenú tabuľu s hviezdičkami. Čím viac hviezdičiek, tým dôležitejší generál. Prezident je pochopiteľne nad tým všetkým a jeho čierny Mercedes prichádza ako posledný. Je označený zlatými písmenami KKTCB v červenom poli, čo je skratka pre Kuzey Kıbrıs Türk Cumhuriyeti Başkan, v preklade prezident Severocyperskej tureckej republiky.
Dramaturgia pripomína oslavy 9. mája v Moskve, ktoré si pamätám ako malý chlapec z televízie. Akurát s tým rozdielom, že namiesto obrovskej plochy námestia pred Kremľom sa všetko odohráva v rádovo menšom rozsahu na dočasne uzavretej výpadovke z Nikózie. Po prejavoch politikov nastupuje prezident republiky do otvoreného papamobilu khaki farby. Ozbrojené sily sú nastúpené niekde v diaľke na horizonte, a tak sa zdanlivo nič nedeje, kým sa prezident nevráti. Po jeho návrate nasledujú vystúpenia folklórnych súborov a prehliadka naberie svižnejšie tempo. Pred tribúny zoskočia za potlesku divákov parašutisti s vlajkami Turecka a Severocyperskej tureckej republiky, na motorkách sa predvedú policajti a defilé pokračuje všetkými predstaviteľnými ozbrojenými zložkami od pechoty cez námorníctvo až po tankistov. Nízky prelet stíhačky F16 medzi tribúnami zdvihne vlnu nadšenia a nízky prelet vrtuľníkov nám vmetie do očí všetok piesok a prach z cesty. Keď je po všetkom, limuzíny urýchlene poodvážajú VIP a cestou do hotela míňame tanky, ktoré sa vracajú na základňu.
Večer, na recepcii u prezidenta, sú traja piloti F16 z Demo tímu Solo Türk najobletovanejší. Chvíľu to vyzerá tak, že sa s nimi chcú odfotiť všetky prítomné dámy a bude treba zriadiť poradovník. Keď sa mi konečne podarilo prerušiť dámsku photosession, zaujímalo ma, prečo ich popoludňajšia letecká show nad Kyreniou začala o polhodiny neskôr. Museli si urobiť „zachádzku“ ponad Sýriu? „Nie, čakali sme na prezidenta republiky. Presúval sa na iné pozorovacie stanovište, pretože z toho pôvodného by proti slnku nič nevidel,“ vysvetľuje kapitán Fatih Batmaz. Pýtam si, či poznali pilota, ktorého nedávno zostrelila sýrska protivzdušná obrana. „Áno, všetci sme ho poznali. Ostala po ňom rodina,“ dodávajú so smútkom v očiach bojoví piloti. Plnia všetky letecké misie v rámci tureckých leteckých síl aj cvičení NATO, a toto – teda prehliadku na Cypre – robia vo voľnom čase.
.obchod, nie pomoc
„Zaobchádzajú s nami, ako keby sme neexistovali,“ prehlásil Günay Çerkez, prezident Severocyperskej obchodnej komory a pokračoval: „Potrebujeme obchod a nie pomoc. Chceme priamo obchodovať s EÚ za rovnakých podmienok ako ostatné krajiny EÚ.“ Poukazoval na fakt, že Európska únia sama iniciovala pred ôsmimi rokmi Smernicu o priamom obchode, ktorá by umožnila cyperským Turkom predávať ich produkty v EÚ za rovnakých podmienok, aké majú členské krajiny EÚ. Zmiernenie izolácie malo byť odmenou za to, že väčšina cyperských Turkov hlasovala v referende v roku 2004 za vytvorenie spoločného štátu, zatiaľ čo väčšina cyperských Grékov hlasovala v referende proti. Európska únia porušila vlastné princípy a prijala Cyprus za člena EÚ napriek tomu, že ostrov ostal rozdelený konfliktom. Cyperská republika ako členský štát EÚ využíva právo veta pri všetkých krokoch, ktoré by zmiernili ekonomickú izoláciu TRNC. Aj preto Smernica doteraz čaká na schválenie.
„Turci a cyperskí Turci si doteraz neuvedomili kritický význam public relations a propagandy. Na druhej strane, cyperskí Gréci spolu s Grékmi sú expertmi vo využívaní propagandy a lobingu,“ napísal v roku 2004 na margo odmietnutia Annanovho plánu cyperskými Grékmi (plán OSN na znovuzjednotenie Cypru) Ergün Olgun, koordinátor think-tanku Beşparmak Group. Keď sme sa stretli teraz v Nikózii, ako jeden z príkladov uviedol práve rokovania s EÚ: „Günter Verheugen, bývalý komisár EÚ pre rozširovanie, na pôde Európskeho parlamentu 21. apríla 2004 prehlásil, že sa cíti podvedený gréckocyperskou vládou.“ Vo svojom vystúpení vtedy Verheugen pripomenul poslancom, že v roku 1999 vláda Cyperskej republiky prisľúbila urobiť všetko pre zabezpečenie dohody s cyperskými Turkami, výmenou za čo EÚ nebude podmieňovať členstvo v EÚ vyriešením cyperského problému.
Grécko-turecký spor o Cyprus nezačal vylodením tureckých vojsk na ostrove v júli 1974. To bolo iba jeho dramatické vyvrcholenie. Cyperský problém je starší ako samotná Cyperská republika. Intervencia tureckej armády iba ukončila jeho krvavú etapu plnú etnického násilia. Aj keď medzinárodné spoločenstvo odmietlo uznať jednostranné vyhlásenie Severocyperskej tureckej republiky v roku 1983, nikto nespochybňuje fakt, že ostrov patrí tak cyperským Grékom, ako aj cyperským Turkom.
.majetkové vysporiadanie
Varosha je rozsiahly obytný komplex chátrajúci na okraji Famagusty. Kedysi poskytoval návštevníkom v 33 hoteloch 4000 lôžok. Dnes sa na dlhej piesočnej pláži priamo v tieni chátrajúcich hotelov kúpe iba niekoľko desiatok domácich a zopár turistov. Hotely vlastnia cyperskí Gréci, ktorí museli opustiť svoje majetky po príchode tureckej armády v roku 1974. Odvtedy je Varosha verejnosti neprístupná a chátra obohnaná plotom s výstražnými tabuľami a kontrolnými stanovišťami s ozbrojenými hliadkami. Pri otázke, či by som mohol získať povolenie na vstup do mesta duchov, mi pracovníčka ministerstva zahraničných vecí povedala, že za deväť rokov, čo tam pracuje, nevie o nikom z ministerstva alebo o novinároch, ktorí by povolenie na vstup dostali.
Keď po vstupe Cyperskej republiky do EÚ cyperskí Gréci zavalili Európsky súd pre ľudské práva (ECHR) žalobami ohľadne kompenzácií za ich majetky na území Severného Cypru s odôvodnením, že v TRNC neexistuje možnosť získať odškodnenie, súd im odkázal, že sa na ECHR majú obracať až potom, keď budú vyčerpané všetky lokálne prostriedky. „Komisia pre nehnuteľný majetok (IPC) v Severocyperskej tureckej republike je dostupný a účinný lokálny prostriedok nápravy,“ skonštatoval Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí v marci 2010. Podľa dostupných údajov Komisia pre nehnuteľný majetok vyplatila na odškodnom v roku 2010 vyše 43 miliónov britských libier. Lenže utečenci sú na obidvoch stranách a oprávnené majetkové nároky majú aj cyperskí Turci, ktorí museli utiecť z juhu ostrova. Napríklad medzinárodné letisko v Larnake postavili Gréci na ich pozemkoch. Avšak gréckocyperská administratíva zatiaľ odmieta riešiť nároky cyperských Turkov.
.dve republiky, jeden ostrov
„Cyperskí Turci sú jednými zo zakladateľov Cyperskej republiky, ktorú si privlastnili cyperskí Gréci. Cyperskí Gréci v snahe privlastniť si republiku hrali špinavé hry. Napriek tomu sme my v medzinárodnej izolácii. Naším ideálom je žiť a nechať žiť. Naším cieľom nie je zničiť druhú stranu,“ povedal nám Hasan Bozer, predseda severocyperského parlamentu. „Turecká armáda zasiahla v súlade s medzinárodnými dohodami. Zachránila cyperských Turkov pred genocídou a priniesla mier obom častiam ostrova. Odvtedy nebol zaznamenaný jediný prípad etnického násilia,“ pokračoval. Príčiny nedôvery zhrnul do troch časových míľnikov: „Boli to cyperskí Gréci, kto v roku 1963 zničili republiku. Boli to oni, kto v roku 1974 zorganizoval vojenský prevrat za pričlenenie ostrova ku Grécku, a boli to oni, kto v roku 2004 odmietol Annanov plán. Ale sú to oni, kto získal všetky výhody ako jediný vlastník Cyperskej republiky. A pre nás, cyperských Turkov, je veľmi ťažké pochopiť, čo je spravodlivosť, ktorú ostatné krajiny uplatňujú voči cyperským Turkom.“ Aj to sú dôvody, prečo sú na Cypre dve republiky a každá má svojho prezidenta, vlastnú ústavu, vládu a parlament.
.vládny protokol a James Bond
20. júl je pre TRNC mimoriadny deň. Je to prvý deň ramadánu, no zároveň deň oficiálnych osláv a vojenskej prehliadky pri príležitosti 38. výročia Dňa mieru a slobody. V tento deň v roku 1974 sa začala na Cypre vojenská intervencia tureckej armády, aby zastavila vyhladzovanie obyvateľstva po vojenskom prevrate. Cyperskí Turci ju nazývajú Mierovou operáciou, ale cyperskí Gréci ju označujú za inváziu a tureckú armádu za okupantov. Môžete si vybrať.
Je štyridsaťpäť v tieni a tribúny po obidvoch stranách štvorprúdovky lemovanej vojakmi v pozore sa postupne zapĺňajú. Sme tu ako viacerí zahraniční novinári na pozvanie ministerstva zahraničných vecí, a tak máme vyhradené miesta na rovnakej tribúne ako prezident, generalita a veteráni. Protiľahlá tribúna je určená pre obecenstvo z ľudu.
Postupne prichádzajú VIP. Číslovanie v štýle Jamesa Bonda na poznávacích značkách vládnych limuzín uľahčuje orientáciu a názorne vyjadruje postavenie jej užívateľa v hierarchii. 001 patrí predsedovi parlamentu, 002 predsedovi vlády, 007 nevidím. Generálske limuzíny majú vlastné číslovanie, a navyše majú nad poznávacou značkou ešte ďalšiu jasnočervenú tabuľu s hviezdičkami. Čím viac hviezdičiek, tým dôležitejší generál. Prezident je pochopiteľne nad tým všetkým a jeho čierny Mercedes prichádza ako posledný. Je označený zlatými písmenami KKTCB v červenom poli, čo je skratka pre Kuzey Kıbrıs Türk Cumhuriyeti Başkan, v preklade prezident Severocyperskej tureckej republiky.
Dramaturgia pripomína oslavy 9. mája v Moskve, ktoré si pamätám ako malý chlapec z televízie. Akurát s tým rozdielom, že namiesto obrovskej plochy námestia pred Kremľom sa všetko odohráva v rádovo menšom rozsahu na dočasne uzavretej výpadovke z Nikózie. Po prejavoch politikov nastupuje prezident republiky do otvoreného papamobilu khaki farby. Ozbrojené sily sú nastúpené niekde v diaľke na horizonte, a tak sa zdanlivo nič nedeje, kým sa prezident nevráti. Po jeho návrate nasledujú vystúpenia folklórnych súborov a prehliadka naberie svižnejšie tempo. Pred tribúny zoskočia za potlesku divákov parašutisti s vlajkami Turecka a Severocyperskej tureckej republiky, na motorkách sa predvedú policajti a defilé pokračuje všetkými predstaviteľnými ozbrojenými zložkami od pechoty cez námorníctvo až po tankistov. Nízky prelet stíhačky F16 medzi tribúnami zdvihne vlnu nadšenia a nízky prelet vrtuľníkov nám vmetie do očí všetok piesok a prach z cesty. Keď je po všetkom, limuzíny urýchlene poodvážajú VIP a cestou do hotela míňame tanky, ktoré sa vracajú na základňu.
Večer, na recepcii u prezidenta, sú traja piloti F16 z Demo tímu Solo Türk najobletovanejší. Chvíľu to vyzerá tak, že sa s nimi chcú odfotiť všetky prítomné dámy a bude treba zriadiť poradovník. Keď sa mi konečne podarilo prerušiť dámsku photosession, zaujímalo ma, prečo ich popoludňajšia letecká show nad Kyreniou začala o polhodiny neskôr. Museli si urobiť „zachádzku“ ponad Sýriu? „Nie, čakali sme na prezidenta republiky. Presúval sa na iné pozorovacie stanovište, pretože z toho pôvodného by proti slnku nič nevidel,“ vysvetľuje kapitán Fatih Batmaz. Pýtam si, či poznali pilota, ktorého nedávno zostrelila sýrska protivzdušná obrana. „Áno, všetci sme ho poznali. Ostala po ňom rodina,“ dodávajú so smútkom v očiach bojoví piloti. Plnia všetky letecké misie v rámci tureckých leteckých síl aj cvičení NATO, a toto – teda prehliadku na Cypre – robia vo voľnom čase.
.obchod, nie pomoc
„Zaobchádzajú s nami, ako keby sme neexistovali,“ prehlásil Günay Çerkez, prezident Severocyperskej obchodnej komory a pokračoval: „Potrebujeme obchod a nie pomoc. Chceme priamo obchodovať s EÚ za rovnakých podmienok ako ostatné krajiny EÚ.“ Poukazoval na fakt, že Európska únia sama iniciovala pred ôsmimi rokmi Smernicu o priamom obchode, ktorá by umožnila cyperským Turkom predávať ich produkty v EÚ za rovnakých podmienok, aké majú členské krajiny EÚ. Zmiernenie izolácie malo byť odmenou za to, že väčšina cyperských Turkov hlasovala v referende v roku 2004 za vytvorenie spoločného štátu, zatiaľ čo väčšina cyperských Grékov hlasovala v referende proti. Európska únia porušila vlastné princípy a prijala Cyprus za člena EÚ napriek tomu, že ostrov ostal rozdelený konfliktom. Cyperská republika ako členský štát EÚ využíva právo veta pri všetkých krokoch, ktoré by zmiernili ekonomickú izoláciu TRNC. Aj preto Smernica doteraz čaká na schválenie.
„Turci a cyperskí Turci si doteraz neuvedomili kritický význam public relations a propagandy. Na druhej strane, cyperskí Gréci spolu s Grékmi sú expertmi vo využívaní propagandy a lobingu,“ napísal v roku 2004 na margo odmietnutia Annanovho plánu cyperskými Grékmi (plán OSN na znovuzjednotenie Cypru) Ergün Olgun, koordinátor think-tanku Beşparmak Group. Keď sme sa stretli teraz v Nikózii, ako jeden z príkladov uviedol práve rokovania s EÚ: „Günter Verheugen, bývalý komisár EÚ pre rozširovanie, na pôde Európskeho parlamentu 21. apríla 2004 prehlásil, že sa cíti podvedený gréckocyperskou vládou.“ Vo svojom vystúpení vtedy Verheugen pripomenul poslancom, že v roku 1999 vláda Cyperskej republiky prisľúbila urobiť všetko pre zabezpečenie dohody s cyperskými Turkami, výmenou za čo EÚ nebude podmieňovať členstvo v EÚ vyriešením cyperského problému.
Grécko-turecký spor o Cyprus nezačal vylodením tureckých vojsk na ostrove v júli 1974. To bolo iba jeho dramatické vyvrcholenie. Cyperský problém je starší ako samotná Cyperská republika. Intervencia tureckej armády iba ukončila jeho krvavú etapu plnú etnického násilia. Aj keď medzinárodné spoločenstvo odmietlo uznať jednostranné vyhlásenie Severocyperskej tureckej republiky v roku 1983, nikto nespochybňuje fakt, že ostrov patrí tak cyperským Grékom, ako aj cyperským Turkom.
.majetkové vysporiadanie
Varosha je rozsiahly obytný komplex chátrajúci na okraji Famagusty. Kedysi poskytoval návštevníkom v 33 hoteloch 4000 lôžok. Dnes sa na dlhej piesočnej pláži priamo v tieni chátrajúcich hotelov kúpe iba niekoľko desiatok domácich a zopár turistov. Hotely vlastnia cyperskí Gréci, ktorí museli opustiť svoje majetky po príchode tureckej armády v roku 1974. Odvtedy je Varosha verejnosti neprístupná a chátra obohnaná plotom s výstražnými tabuľami a kontrolnými stanovišťami s ozbrojenými hliadkami. Pri otázke, či by som mohol získať povolenie na vstup do mesta duchov, mi pracovníčka ministerstva zahraničných vecí povedala, že za deväť rokov, čo tam pracuje, nevie o nikom z ministerstva alebo o novinároch, ktorí by povolenie na vstup dostali.
Keď po vstupe Cyperskej republiky do EÚ cyperskí Gréci zavalili Európsky súd pre ľudské práva (ECHR) žalobami ohľadne kompenzácií za ich majetky na území Severného Cypru s odôvodnením, že v TRNC neexistuje možnosť získať odškodnenie, súd im odkázal, že sa na ECHR majú obracať až potom, keď budú vyčerpané všetky lokálne prostriedky. „Komisia pre nehnuteľný majetok (IPC) v Severocyperskej tureckej republike je dostupný a účinný lokálny prostriedok nápravy,“ skonštatoval Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí v marci 2010. Podľa dostupných údajov Komisia pre nehnuteľný majetok vyplatila na odškodnom v roku 2010 vyše 43 miliónov britských libier. Lenže utečenci sú na obidvoch stranách a oprávnené majetkové nároky majú aj cyperskí Turci, ktorí museli utiecť z juhu ostrova. Napríklad medzinárodné letisko v Larnake postavili Gréci na ich pozemkoch. Avšak gréckocyperská administratíva zatiaľ odmieta riešiť nároky cyperských Turkov.
.dve republiky, jeden ostrov
„Cyperskí Turci sú jednými zo zakladateľov Cyperskej republiky, ktorú si privlastnili cyperskí Gréci. Cyperskí Gréci v snahe privlastniť si republiku hrali špinavé hry. Napriek tomu sme my v medzinárodnej izolácii. Naším ideálom je žiť a nechať žiť. Naším cieľom nie je zničiť druhú stranu,“ povedal nám Hasan Bozer, predseda severocyperského parlamentu. „Turecká armáda zasiahla v súlade s medzinárodnými dohodami. Zachránila cyperských Turkov pred genocídou a priniesla mier obom častiam ostrova. Odvtedy nebol zaznamenaný jediný prípad etnického násilia,“ pokračoval. Príčiny nedôvery zhrnul do troch časových míľnikov: „Boli to cyperskí Gréci, kto v roku 1963 zničili republiku. Boli to oni, kto v roku 1974 zorganizoval vojenský prevrat za pričlenenie ostrova ku Grécku, a boli to oni, kto v roku 2004 odmietol Annanov plán. Ale sú to oni, kto získal všetky výhody ako jediný vlastník Cyperskej republiky. A pre nás, cyperských Turkov, je veľmi ťažké pochopiť, čo je spravodlivosť, ktorú ostatné krajiny uplatňujú voči cyperským Turkom.“ Aj to sú dôvody, prečo sú na Cypre dve republiky a každá má svojho prezidenta, vlastnú ústavu, vládu a parlament.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.