Ľudia odtiaľ utekajú do pohraničných oblastí okolitých štátov, najviac do Turecka, Libanonu a Jordánska, najmenej do Iraku. Tento prúd utečencov sa ešte zväčšil počas bojov o ovládnutie mesta Aleppo medzi povstalcami a sýrskou armádou, ktorá sa snaží za použitia tankov, delostrelectva, útočných helikoptér a penetráciou ostreľovačov vytlačiť povstalcov z tohto dôležitého hospodárskeho a kultúrno-politického centra Sýrie. Zatiaľ z vyše dvojmiliónového mesta odišlo asi dvestotisíc utečencov, väčšinou do Turecka.
.niektorí za slobodu, iní za islam
Slobodnej armáde Sýrie sa počas bojov o ovládnutie Aleppa podarilo severne od mesta smerom k hraniciam Turecka obkľúčiť a útokom ovládnuť strategicky dôležitú základňu sýrskej armády. Vzhľadom na neustály tlak vládnych síl, podporený ťažkými zbraňami, sa zrejme nepodarí vytvoriť aspoň relatívne bezpečnú oblasť, v ktorej by mohla sídliť prechodná vláda. Jej miestom podľa posledných informácií by mala byť Káhira.
Ozbrojená opozícia má o to ťažšiu situáciu, že Slobodná armáda Sýrie zatiaľ nie je klasická armáda s prísnou hierarchiou a dodržiavaním disciplíny. A do zostavy ozbrojených síl opozície patria rôzne skupiny, ktoré sa nechcú podriadiť autorite dôstojníkov Slobodnej armády. Ide najmä o menšie islamistické skupiny, ktoré tvoria domáci radikáli a ozbrojenci. Tí prichádzajú do Sýrie predovšetkým z Líbye, zo skupín islamského džihádu, bojujúcich proti Kaddáfiho režimu v Líbyi, alebo sú to členovia rôznych džihádistických ozbrojených skupín v Iraku, napríklad bojovníci Islamskej armády Iraku. V Sýrii sa potom vytvárajú ozbrojené skupiny islamistických radikálov. Radikáli sa zatiaľ odmietli podriadiť autorite veliteľov Slobodnej armády Sýrie s odôvodnením, že oni bojujú pod zástavou islamu, a ten je pre nich autoritou.
.odchod stúpencov Asada
Asadov režim však opúšťajú aj jeho stúpenci, ktorí mu slúžili v diplomatických službách alebo v armáde. Z diplomatov to bol v poslednej dobe chargé d’affaires sýrskeho veľvyslanectva v Londýne. Svoje odstúpenie zdôvodnil slovami, že nemôže naďalej slúžiť režimu, ktorý vraždí svojich občanov. Okrem zbehnutia vojakov a dôstojníkov z radov armády na stranu povstalcov, alebo do emigrácie, je najvýraznejší odchod brigádneho generála republikánskych gárd Manafa Tlasa, ktorý bol osobným priateľom Bašara Asada a zastával významnú politickú pozíciu, lebo bol členom ústredného výboru strany Baas. Okrem toho je to syn dlhoročného ministra obrany Mustafu Tlasa za prezidentovania Bašárovho otca Hafíza Asada. Mustafa Tlas bol veľkým obdivovateľom sovietskeho maršala Žukova. Manaf Tlas sa po emigrácii preslávil výrokom: „Sýrsky režim vedie krajinu do pekla.“
Bašar Asad vo funkcii prezidenta verne slúži záujmom svojho rodinného klanu a príbuzenstva s ním spojeným. Je to aj napriek tomu, že Bašar Asad s manželkou Asmou majú osobitný vzťah k Veľkej Británii. Bašar Asad bol ako lekár v Londýne na špecializačnom štúdiu, po skončení ktorého sa stal očným lekárom. Asma je dcérou kardiológa.
Typickou tragickou udalosťou súčasného vývoja v Sýrii je zavraždenie občianskeho aktivistu a organizátora mierových protestov Tammana al-Sába 20. júla 2012. Podľa úradných tvrdení sa to stalo počas operácie proti teroristom. „Vždy chcel zmenu mierovými prostriedkami,“ povedal o al-Sábovi iný aktivista. „Vždy zdôrazňoval, že naše heslá sú adresované všetkým Sýrčanom a hovoria, že všetko musí byť zjednotené v novej Sýrii.“
Opozícia vytvorila aj niektoré politické organizácie. Najvýznamnejšou z nich je Sýrska národná rada, ktorú viedol vo Francúzsku vzdelaný Burhan Galiun. V súčasnosti ho vystriedal vo vedení tejto organizácie sýrsky Kurd Abdelbaset Saida, ktorý žil v emigrácii vo Švédsku. Jej členmi sú rôzne skupiny, od sýrskych Moslimských bratov cez kurdské organizácie, nezávislé osobnosti a lokálne autority. Druhou politickou organizáciou je Národný koordinačný výbor, treťou je Slobodná armáda Sýrie, ktorá vznikla v lete v roku 2011 z radov dezertérov zo sýrskej armády. Veliteľom tejto opozičnej vojenskej organizácie je bývalý plukovník sýrskej armády Riad Al-Asad.
Vo februári 2012 prešlo na stranu povstalcov pri meste Idlib okolo 500 vojakov sýrskej armády. Oficiálna propaganda štátu ich charakterizuje ako teroristov a tvrdí, že sú v spojení s al-Kajdou. Dôstojníci tejto povstaleckej armády vyhlasujú, že jej členovia nie sú takí ako al-Kajdá a že chcú demokraciu pre všetkých.
Členovia Sýrskej národnej rady zintenzívnili výzvy rôznym štátom sveta. Najmä, ako hovoria, spriateleným arabským krajinám. Žiadajú ich, aby dodávali Slobodnej armáde Sýrie zbrane, ktorými by sa táto povstalecká armáda mohla účinnejšie brániť tankom, obrneným transportérom a letectvu sýrskej armády.
Doteraz obidve organizácie, tak Sýrska národná rada, ako aj Národný koordinačný výbor odmietali zahraničnú intervenciu a chcú víťazstvo nad armádou terajšieho sýrskeho režimu vybojovať vlastnými silami, pokiaľ budú vyzbrojení účinnými modernými zbraňami. Toto však nie je možné bez kontaktov so zahraničím aj s účasťou špeciálnych služieb týchto štátov, aby sa dodávky takýchto zbraní zabezpečili a Slobodná armáda Sýrie sa stala rovnocennou silou armáde režimu Bašara Asada a mohla nad ňou zvíťaziť. Slobodná armáda Sýrie sa tak mala stať zárodkom novej sýrskej armády po zvrhnutí režimu Bašara Asada.
Proti zásahu v Sýrii rozhodne vystupuje Irán. Posledne vyslal zastrašujúce varovanie na adresu Turecka, že ak zasiahne v Sýrii, dostane tvrdú odpoveď. V pozadí tohto varovania je dôraz na zmluvu o vzájomnej obrane medzi Iránom a Sýriou.
.zaútočí Sýria na Izrael?
Súčasný režim by sa mohol o svoju záchranu pokúsiť aj tým, že začne ostreľovať Izrael, alebo priamymi útokmi proti jeho územiu zmení charakter súčasného konfliktu v Sýrii. To by znamenalo koordinované útoky na Izrael z rôznych strán, do ktorých by sa zapojili útvary typu komandos z radov Hizballáhu, Islamského džihádu a z iných skupín, vycvičených inštruktormi Iránskych revolučných gárd, a tiež teroristické útoky na izraelské ciele a ciele jeho spojencov. Ak by k takémuto vývoju došlo, hrozí ozbrojený konflikt širšieho rozsahu, ktorý by zasiahol oblasť Perzského aj Omanského zálivu. Mohlo by dôjsť k útokom na iránske zariadenia na obohacovanie uránu. Aby bol Irán na to pripravený, musí takéto zariadenia dostať čo najhlbšie pod zem a zabezpečiť ich ochrannými vrstvami, aby podľa možnosti odolali americkým bombám na ničenie podzemných bunkrov.
Preto zvolal ajatoláh Alí Chamaneí, najvyššia duchovná autorita Iránu, 27. júla 2012 poradu najvyšších vojenských veliteľov iránskej armády a revolučných gárd, na ktorej sa hovorilo o rôznych aspektoch takejto situácie z pohľadu Iránu. V rámci protiopatrení, ktorým by mohlo byť aj raketové ostreľovanie Izraela a Saudskej Arábie, sa hodnotili aj výsledky testov balistickej rakety Šahab-3, ktorá by mohla byť na tento účel použitá.
Autor učí na Katedre politológie FF UK
.niektorí za slobodu, iní za islam
Slobodnej armáde Sýrie sa počas bojov o ovládnutie Aleppa podarilo severne od mesta smerom k hraniciam Turecka obkľúčiť a útokom ovládnuť strategicky dôležitú základňu sýrskej armády. Vzhľadom na neustály tlak vládnych síl, podporený ťažkými zbraňami, sa zrejme nepodarí vytvoriť aspoň relatívne bezpečnú oblasť, v ktorej by mohla sídliť prechodná vláda. Jej miestom podľa posledných informácií by mala byť Káhira.
Ozbrojená opozícia má o to ťažšiu situáciu, že Slobodná armáda Sýrie zatiaľ nie je klasická armáda s prísnou hierarchiou a dodržiavaním disciplíny. A do zostavy ozbrojených síl opozície patria rôzne skupiny, ktoré sa nechcú podriadiť autorite dôstojníkov Slobodnej armády. Ide najmä o menšie islamistické skupiny, ktoré tvoria domáci radikáli a ozbrojenci. Tí prichádzajú do Sýrie predovšetkým z Líbye, zo skupín islamského džihádu, bojujúcich proti Kaddáfiho režimu v Líbyi, alebo sú to členovia rôznych džihádistických ozbrojených skupín v Iraku, napríklad bojovníci Islamskej armády Iraku. V Sýrii sa potom vytvárajú ozbrojené skupiny islamistických radikálov. Radikáli sa zatiaľ odmietli podriadiť autorite veliteľov Slobodnej armády Sýrie s odôvodnením, že oni bojujú pod zástavou islamu, a ten je pre nich autoritou.
.odchod stúpencov Asada
Asadov režim však opúšťajú aj jeho stúpenci, ktorí mu slúžili v diplomatických službách alebo v armáde. Z diplomatov to bol v poslednej dobe chargé d’affaires sýrskeho veľvyslanectva v Londýne. Svoje odstúpenie zdôvodnil slovami, že nemôže naďalej slúžiť režimu, ktorý vraždí svojich občanov. Okrem zbehnutia vojakov a dôstojníkov z radov armády na stranu povstalcov, alebo do emigrácie, je najvýraznejší odchod brigádneho generála republikánskych gárd Manafa Tlasa, ktorý bol osobným priateľom Bašara Asada a zastával významnú politickú pozíciu, lebo bol členom ústredného výboru strany Baas. Okrem toho je to syn dlhoročného ministra obrany Mustafu Tlasa za prezidentovania Bašárovho otca Hafíza Asada. Mustafa Tlas bol veľkým obdivovateľom sovietskeho maršala Žukova. Manaf Tlas sa po emigrácii preslávil výrokom: „Sýrsky režim vedie krajinu do pekla.“
Bašar Asad vo funkcii prezidenta verne slúži záujmom svojho rodinného klanu a príbuzenstva s ním spojeným. Je to aj napriek tomu, že Bašar Asad s manželkou Asmou majú osobitný vzťah k Veľkej Británii. Bašar Asad bol ako lekár v Londýne na špecializačnom štúdiu, po skončení ktorého sa stal očným lekárom. Asma je dcérou kardiológa.
Typickou tragickou udalosťou súčasného vývoja v Sýrii je zavraždenie občianskeho aktivistu a organizátora mierových protestov Tammana al-Sába 20. júla 2012. Podľa úradných tvrdení sa to stalo počas operácie proti teroristom. „Vždy chcel zmenu mierovými prostriedkami,“ povedal o al-Sábovi iný aktivista. „Vždy zdôrazňoval, že naše heslá sú adresované všetkým Sýrčanom a hovoria, že všetko musí byť zjednotené v novej Sýrii.“
Opozícia vytvorila aj niektoré politické organizácie. Najvýznamnejšou z nich je Sýrska národná rada, ktorú viedol vo Francúzsku vzdelaný Burhan Galiun. V súčasnosti ho vystriedal vo vedení tejto organizácie sýrsky Kurd Abdelbaset Saida, ktorý žil v emigrácii vo Švédsku. Jej členmi sú rôzne skupiny, od sýrskych Moslimských bratov cez kurdské organizácie, nezávislé osobnosti a lokálne autority. Druhou politickou organizáciou je Národný koordinačný výbor, treťou je Slobodná armáda Sýrie, ktorá vznikla v lete v roku 2011 z radov dezertérov zo sýrskej armády. Veliteľom tejto opozičnej vojenskej organizácie je bývalý plukovník sýrskej armády Riad Al-Asad.
Vo februári 2012 prešlo na stranu povstalcov pri meste Idlib okolo 500 vojakov sýrskej armády. Oficiálna propaganda štátu ich charakterizuje ako teroristov a tvrdí, že sú v spojení s al-Kajdou. Dôstojníci tejto povstaleckej armády vyhlasujú, že jej členovia nie sú takí ako al-Kajdá a že chcú demokraciu pre všetkých.
Členovia Sýrskej národnej rady zintenzívnili výzvy rôznym štátom sveta. Najmä, ako hovoria, spriateleným arabským krajinám. Žiadajú ich, aby dodávali Slobodnej armáde Sýrie zbrane, ktorými by sa táto povstalecká armáda mohla účinnejšie brániť tankom, obrneným transportérom a letectvu sýrskej armády.
Doteraz obidve organizácie, tak Sýrska národná rada, ako aj Národný koordinačný výbor odmietali zahraničnú intervenciu a chcú víťazstvo nad armádou terajšieho sýrskeho režimu vybojovať vlastnými silami, pokiaľ budú vyzbrojení účinnými modernými zbraňami. Toto však nie je možné bez kontaktov so zahraničím aj s účasťou špeciálnych služieb týchto štátov, aby sa dodávky takýchto zbraní zabezpečili a Slobodná armáda Sýrie sa stala rovnocennou silou armáde režimu Bašara Asada a mohla nad ňou zvíťaziť. Slobodná armáda Sýrie sa tak mala stať zárodkom novej sýrskej armády po zvrhnutí režimu Bašara Asada.
Proti zásahu v Sýrii rozhodne vystupuje Irán. Posledne vyslal zastrašujúce varovanie na adresu Turecka, že ak zasiahne v Sýrii, dostane tvrdú odpoveď. V pozadí tohto varovania je dôraz na zmluvu o vzájomnej obrane medzi Iránom a Sýriou.
.zaútočí Sýria na Izrael?
Súčasný režim by sa mohol o svoju záchranu pokúsiť aj tým, že začne ostreľovať Izrael, alebo priamymi útokmi proti jeho územiu zmení charakter súčasného konfliktu v Sýrii. To by znamenalo koordinované útoky na Izrael z rôznych strán, do ktorých by sa zapojili útvary typu komandos z radov Hizballáhu, Islamského džihádu a z iných skupín, vycvičených inštruktormi Iránskych revolučných gárd, a tiež teroristické útoky na izraelské ciele a ciele jeho spojencov. Ak by k takémuto vývoju došlo, hrozí ozbrojený konflikt širšieho rozsahu, ktorý by zasiahol oblasť Perzského aj Omanského zálivu. Mohlo by dôjsť k útokom na iránske zariadenia na obohacovanie uránu. Aby bol Irán na to pripravený, musí takéto zariadenia dostať čo najhlbšie pod zem a zabezpečiť ich ochrannými vrstvami, aby podľa možnosti odolali americkým bombám na ničenie podzemných bunkrov.
Preto zvolal ajatoláh Alí Chamaneí, najvyššia duchovná autorita Iránu, 27. júla 2012 poradu najvyšších vojenských veliteľov iránskej armády a revolučných gárd, na ktorej sa hovorilo o rôznych aspektoch takejto situácie z pohľadu Iránu. V rámci protiopatrení, ktorým by mohlo byť aj raketové ostreľovanie Izraela a Saudskej Arábie, sa hodnotili aj výsledky testov balistickej rakety Šahab-3, ktorá by mohla byť na tento účel použitá.
Autor učí na Katedre politológie FF UK
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.