Po nedávnom úspechu čínskej lode Šen-čou 9 a stanice Tchien-kung 1 si USA uvedomili, že môžu prísť o dominantnosť v kozmickom priestore. Zmieria sa s týmto faktom, alebo sa pustia do súťaže s novým rivalom? A má vôbec takéto meranie síl zmysel?
.pod taktovkou Ameriky
O kozmickej prevahe USA doteraz nik nepochyboval. Projekt Apollo vrátil Američanom sebavedomie a v posledných desaťročiach ovládli blízky i vzdialený priestor. Americké prístroje podrobne preskúmali všetky okolité planéty a priniesli informácie, ktoré zmenili našu predstavu o slnečnej sústave. Hubblov vesmírny teleskop poskytol viac astronomických poznatkov ako všetky dovtedajšie pozorovania od starovekých Egypťanov. Bez amerických technológií by sa globálne televízne prenosy začali oveľa neskôr, GPS by sme asi nepoznali a o Google Earth by sme mohli len snívať.
Špičkou kozmonautiky sú stále pilotované lety. Začali sa v duchu dobyvateľského hesla: „Územie mi nepatrí, kým naň nevkročím vlastnou nohou.“ Postupne sa zmenili na špičkové odvetvie a raz budú pokračovať ďalekými prieskumnými výpravami a snáď aj osídlením iných planét. Aj tu hrali prím Američania. Ako jediní stáli na Mesiaci, ako prví postavili veľkú vesmírnu stanicu Skylab a raketoplány Space Shuttle budú nadlho zázrakom techniky.
.oddychový čas
Americký príbeh potvrdzuje úzke spojenie medzi kozmonautikou a technologickou úrovňou krajiny. Veľké kozmické projekty podnecujú inovácie v celom priemysle a naopak, jeho technologická vyspelosť udáva rozsah i odvahu kozmických výprav.
Ako sa teda technologická veľmoc č. 1 dostala do situácie, v ktorej môže ohroziť jej priekopnícku pozíciu Čína?
„Číňania a Američania sú ako korytnačka a zajac. Číňania kráčajú pomaly a vytrvalo, Američania síce šprintujú, ale nie sú systematickí,“ hovorí Joan Johnson-Freeseová, profesorka z Naval War College a odborníčka na národnú bezpečnosť.
Unavená Amerika si vybrala oddychový čas, naopak, Čína postupne rastie. Od roku 1992 trpezlivo plní svoj vesmírny program Projekt 921, rozložený na tri desaťročia. Prvého kozmonauta vyslala v roku 2003 a momentálne je v druhej etape – testuje pokročilé technológie ako manévrovanie a montáž na obežnej dráhe. V tretej etape postaví veľkú kozmickú stanicu podobnú americkému Skylabu.
Zdanlivo nejde o nič prevratné. Američania i Rusi to zvládli v 70. rokoch minulého storočia. Lenže Rusi sa odvtedy nikam výraznejšie neposunuli a generácia výnimočných konštruktérov je dávno na dôchodku. Američania sa tri dekády venovali raketoplánom, ktoré pohltili všetky kapacity NASA, takže ďalší vývoj ustrnul. Po ich „uzemnení“ zostala s prázdnymi rukami.
.asteroidy a Mesiac?
Prezidentovi Barackovi Obamovi sa do súťaže s Čínou nechce. V Ázii presúva svoju pozornosť k jej rastúcemu vplyvu a spoluprácu vo vede by rád využil na zlepšovanie vzťahov. Prezidentov hlavný vedecký poradca John Holdren dokonca občas hovorí o spoločnej výprave na Mars.
Amerika má dnes namierené k asteroidom. Poletí sa až v roku 2025, čo len potvrdzuje, že sa Američania nikam neponáhľajú. V každom prípade je prieskum drobných telies, blúdiacich v priestore medzi Mesiacom a Marsom, zaujímavý z vedeckého i technologického hľadiska.
Aj v Číne sa diskutuje, kam po splnení vesmírnej „tridsaťročnice“. Oficiálnych informácií nie je veľa, ale mnohé okolnosti naznačujú, že novým cieľom bude Mesiac. Krajina nedávno oznámila, že začala vývoj superrakety CZ-9 s kapacitou, ktorá by výsadok na Mesiaci po roku 2025 bez problémov zvládla.
.pokrok pre celú planétu
Okolo roku 2030 sa zrejme sily oboch veľmocí vyrovnajú. Pre západnú civilizáciu, navyknutú na technologickú prevahu, to bude nová situácia. No svet pokojnou cestou získa dvojnásobný potenciál. Možno časom obe krajiny prekonajú aj politické bariéry a dočkáme sa situácií, aké zatiaľ nosia v hlavách len režiséri sci-fi filmov. Americkí prieskumníci sa trebárs pri návrate z asteroidu zastavia na Mesiaci „na čínu“ a nejaký čas tam pobudnú, aby domov nezavliekli nejaké mimozemské mikróby.
Autor je vedecko-technický publicista.
.pod taktovkou Ameriky
O kozmickej prevahe USA doteraz nik nepochyboval. Projekt Apollo vrátil Američanom sebavedomie a v posledných desaťročiach ovládli blízky i vzdialený priestor. Americké prístroje podrobne preskúmali všetky okolité planéty a priniesli informácie, ktoré zmenili našu predstavu o slnečnej sústave. Hubblov vesmírny teleskop poskytol viac astronomických poznatkov ako všetky dovtedajšie pozorovania od starovekých Egypťanov. Bez amerických technológií by sa globálne televízne prenosy začali oveľa neskôr, GPS by sme asi nepoznali a o Google Earth by sme mohli len snívať.
Špičkou kozmonautiky sú stále pilotované lety. Začali sa v duchu dobyvateľského hesla: „Územie mi nepatrí, kým naň nevkročím vlastnou nohou.“ Postupne sa zmenili na špičkové odvetvie a raz budú pokračovať ďalekými prieskumnými výpravami a snáď aj osídlením iných planét. Aj tu hrali prím Američania. Ako jediní stáli na Mesiaci, ako prví postavili veľkú vesmírnu stanicu Skylab a raketoplány Space Shuttle budú nadlho zázrakom techniky.
.oddychový čas
Americký príbeh potvrdzuje úzke spojenie medzi kozmonautikou a technologickou úrovňou krajiny. Veľké kozmické projekty podnecujú inovácie v celom priemysle a naopak, jeho technologická vyspelosť udáva rozsah i odvahu kozmických výprav.
Ako sa teda technologická veľmoc č. 1 dostala do situácie, v ktorej môže ohroziť jej priekopnícku pozíciu Čína?
„Číňania a Američania sú ako korytnačka a zajac. Číňania kráčajú pomaly a vytrvalo, Američania síce šprintujú, ale nie sú systematickí,“ hovorí Joan Johnson-Freeseová, profesorka z Naval War College a odborníčka na národnú bezpečnosť.
Unavená Amerika si vybrala oddychový čas, naopak, Čína postupne rastie. Od roku 1992 trpezlivo plní svoj vesmírny program Projekt 921, rozložený na tri desaťročia. Prvého kozmonauta vyslala v roku 2003 a momentálne je v druhej etape – testuje pokročilé technológie ako manévrovanie a montáž na obežnej dráhe. V tretej etape postaví veľkú kozmickú stanicu podobnú americkému Skylabu.
Zdanlivo nejde o nič prevratné. Američania i Rusi to zvládli v 70. rokoch minulého storočia. Lenže Rusi sa odvtedy nikam výraznejšie neposunuli a generácia výnimočných konštruktérov je dávno na dôchodku. Američania sa tri dekády venovali raketoplánom, ktoré pohltili všetky kapacity NASA, takže ďalší vývoj ustrnul. Po ich „uzemnení“ zostala s prázdnymi rukami.
.asteroidy a Mesiac?
Prezidentovi Barackovi Obamovi sa do súťaže s Čínou nechce. V Ázii presúva svoju pozornosť k jej rastúcemu vplyvu a spoluprácu vo vede by rád využil na zlepšovanie vzťahov. Prezidentov hlavný vedecký poradca John Holdren dokonca občas hovorí o spoločnej výprave na Mars.
Amerika má dnes namierené k asteroidom. Poletí sa až v roku 2025, čo len potvrdzuje, že sa Američania nikam neponáhľajú. V každom prípade je prieskum drobných telies, blúdiacich v priestore medzi Mesiacom a Marsom, zaujímavý z vedeckého i technologického hľadiska.
Aj v Číne sa diskutuje, kam po splnení vesmírnej „tridsaťročnice“. Oficiálnych informácií nie je veľa, ale mnohé okolnosti naznačujú, že novým cieľom bude Mesiac. Krajina nedávno oznámila, že začala vývoj superrakety CZ-9 s kapacitou, ktorá by výsadok na Mesiaci po roku 2025 bez problémov zvládla.
.pokrok pre celú planétu
Okolo roku 2030 sa zrejme sily oboch veľmocí vyrovnajú. Pre západnú civilizáciu, navyknutú na technologickú prevahu, to bude nová situácia. No svet pokojnou cestou získa dvojnásobný potenciál. Možno časom obe krajiny prekonajú aj politické bariéry a dočkáme sa situácií, aké zatiaľ nosia v hlavách len režiséri sci-fi filmov. Americkí prieskumníci sa trebárs pri návrate z asteroidu zastavia na Mesiaci „na čínu“ a nejaký čas tam pobudnú, aby domov nezavliekli nejaké mimozemské mikróby.
Autor je vedecko-technický publicista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.